Určite sa ešte stále nájdu ľudia, ktorí v tom majú zmätok a nepoznajú presný rozdiel medzi vegetariánmi a vegánmi. Takže pekne po poriadku. Kým vegetariáni nejedia len mäso, vegánom sú proti srsti aj vajíčka, mliečne výrobky či med. Majiteľka bratislavskej vegánskej reštaurácie Lucy's Vegan Food v širšom centre mesta, Lucia Ludrovská, pre Pravda.sk priblížila, že myšlienkou vegánstva je strániť sa všetkého, čo zneužíva zvieraciu ríšu a správať sa čo najšetrnejšie k našej planéte.
Med
Podľa Ludrovskej slov ľudia kradnú med včelám, ktoré ho zbierajú, aby jednoducho prežili. Včelári im namiesto neho dávajú menejcennú náhradu, cukor. “Mimochodom, med sú zvratky včiel, aby sme boli v obraze,” povedala zapálená vegánka. “Včely sú na zemi milióny rokov, a nepotrebovali od nás žiadnu pomoc. Makajú celé životy a vďaka ich zásluhe – opeľovaniu, máme úrodu. Už Albert Einstein povedal, že keď zahynú včely, ľudstvo bez nich neprežije. Treba im pomáhať, a nie brať im, čo potrebujú.”
Vajíčka
“Okrem faktu, že sú vlastne menštruáciou sliepky, sa vegánom nepáči, v akých podmienkach kurence vlastne žijú,” približuje ďalej Ludrovská. “Sú to obrovské haly, v ktorých sliepka v živote neuvidí slnko, nedýcha čerstvý vzduch. Klietky sú väčšinou poschodové, takže sliepky, ktoré sú najnižšie, sú celý život okakávané tými, čo sú navrchu. Niektoré majú z toho vypálené oči, ďalšie problémy s kožou. Všetkým sa orežú zobáčiky, aby si navzájom neubližovali, ale aj tak majú podaktoré povytŕhané perie a do krvi odratú kožu. Sú nadopované hormónmi, aby rýchlo rástli. Sliepka pred päťdesiatimi rokmi mala ako mesačná polovičnú váhu tej dnešnej. Za dva mesiace ju dokážu tak vykŕmiť, že sa jej pod tou váhou dolámu nohy. Zapínajú jej svetlo v kratších intervaloch ako je deň, aby častejšie jedla. Akú výživnú hodnotu môže mať takýto “produkt”?!”
Foto: SHUTTERSTOCK
Mäso
Najväčší odpor majú vegáni prirodzene voči mäsu. Kravu ľudia oplodňujú a teliatka jej berú, keď sú ešte maličké. “Čítala som, že kravám tečú slzy, plačú za svojimi teliatkami. Navyše, ak je to “chlapček”, držia ho celý jeho krátky život v malej klietke, aby sa príliš nehýbal – tak sa získa mäkkučké teľacie mäsko. “Dievčatko” zas vykŕmia, aby získali ďalšiu kravu. Aj tú celý život znásilňujú, aby mala mlieko, no to mlieko, určené pre teliatko, ide ľuďom,” objasnila Lucia. Za normálnych okolností sa krava dožíva dvadsať rokov, no v týchto podmienkach je taká dokaličená, že ju musia pre zníženú produktivitu zabiť už po štyroch rokoch. Z nej je potom hovädzie mäso. “Plné smútku a adrenalínu, pretože krava je vnímavá bytosť a vie, čo ju čaká, keď ide na popravu,” upozorňuje vegánka. Dodáva, že sviňa je napríklad oveľa inteligentnejšie zviera ako pes. Už ako trojtýždňová reaguje na svoje meno a keď s ňou robili pokusy cez interaktívne hry na počítačoch, zistilo sa, že dokáže pochopiť úlohy vo veľmi krátkej dobe, kým pes ich nevedel pochopiť ani po niekoľkomesačných pokusoch.
Mlieko
Najväčší gól podľa Lucie, čo sa týka mlieka je, že je navyše pre človeka veľmi nezdravé. “Žiaden živočích v prírode nepije mlieko po odstavení a už vôbec nie cudzie,” tvrdí.
Ide o kontroverznú tému, na ktorej sa už nezhodli mnohí odborníci na výživu. Piť, či nepiť mlieko?
Harvardova univerzita už pred pár rokmi vydala vyhlásenie o tom, že v 50.-tych rokoch boli mliekarenskými firmami a mäsokombinátmi podplatené vedecké štúdie, ktoré mali ľuďom vtláčať do hlavy myšlienku, aby pili mlieko, vraj je zdravé, obsahuje veľa vápnika. To všetko sú vymyslené klamstvá. Mlieko prekysľuje organizmus a je pre človeka nezdravé. Vo svete dávno známy fakt, no na konzervatívnom Slovensku sa posúvame dopredu len veľmi pomaly. Ľudia si to tu nechcú pripustiť, sú ako také pštrosy.
A predsa sa nájdu ľudia, ktorým mlieko neubližuje…
Máte dôkaz? Nikto vám nepovie, že po jeho konzumácii má vetry, zahlienený organizmus alebo problémy s pokožkou. Je potrebné, aby sa ľudia vzdelávali, a to z rôznych zdrojov. Obrázky šťastných kravičiek, to všetko je jedna veľká lož. V skutočnosti tie kravy nevideli pastvu. Navyše, častokrát majú kravy na vemenách hnis, ktorý do mlieka steká, plus ich mlieko je plné hormónov a antibiotík. Toto je realita. V Číne prebiehal dvadsať rokov výskum, ktorý jasne ukázal, že mlieko nikomu nerobí dobre. V krajinách s najväčšou spotrebou mlieka a syra je najväčší výskyt osteoporózy.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čo rozhodlo, aký moment v živote, že ste sa stali vegánkou? Bolo to zo dňa na deň, alebo postupne?
V sedemnástich mi odrazu prišlo veľmi kruté, že by kvôli mne mala zomrieť nejaká bytosť. Sedem rokov som nejedla mäso. V 90.-tych rokoch o vegetariánstve veľa knižiek nebolo, možno tri v celej knižnici, no už v tom čase boli rôzne sójové náhrady. Dnes je už “mega” výber, už sa niet na čo vyhovárať. Ja som to riešila po svojom – jedla som to, čo varila mama, s tým, že mäso som dala nabok. Neodporúčam to. Ak sa niekto chce venovať vegánstvu, mal by to robiť poriadne.
Mama pre to mala pochopenie?
Nie, všetci frflali. Považovali to za pubertálny nápad, mysleli si, že ma to omrzí, hovorili mi, že zomriem a podobné bludy. No keď to trvalo tri roky a aj na Vianoce som si robila špagety, pochopili, že to asi myslím vážne. Potom som na nejaký čas prestala byť vegetariánkou, lebo som veľa cestovala a nedalo sa to všade dodržať. No aj tak som mäso jedla len zriedka, napríklad, keď ma niekto pozval na večeru a nechcela som robiť problémy. A potom som stretla môjho terajšieho manžela – vegána, ktorý mi otvoril oči. V tom čase som už bola dosť zrelá, aby som sa do toho zakusla a začala si o tom vyhľadávať viac informácií a faktov, ako to naozaj funguje a odrazu mi to kliklo. Vy by ste vedeli zabiť kravu a vyrezať jej pečienku, keby vám niekto dal nôž?
Nie.
Ani ja by som to nevedela spraviť. Čo je to potom v hlave za paradox, že sami to nevieme, nebudeme sa na to prizerať, ako to robí druhý, ale bez mihnutia oka si to kúpime zabalené v krabičke? Prišlo mi to pokrytecké, hlúpe a hanbila som sa, že mi tieto súvislosti nenapadlo spojiť skôr. Ako deti čítame rozprávky o zvieratkách a prirodzene ich ľúbime. Potom nám “odrazu” spoločnosť vštepí, že je normálne chladnokrvne ich zabíjať a využívať. Zvieratká rozdelíme do dvoch skupín – našich domácich miláčikov (psy a mačky) a tie “ostatné”, ktoré sú tu predsa pre nás, aby sme ich jedli. Na toto je v angličtine výraz speciesism. Kupujeme pre nášho psíka granule vyrobené z iného zvieratka. Lebo náš psík si zaslúži lásku a pohodlie domova, a na tej svinke-sliepke-kravičke nikomu nezáleží, ona môže žiť hrozný život a zomrieť v mukách, je to predsa “len” kus mäsa.
Mäsa a mliečnych výrobkov sa dá ťažko vzdať, lebo to všetko veľmi chutí…
Jedine takýto argument beriem. Keď sa niekto prizná, že nemá pevnú vôľu, alebo motiváciu, že ho vlastne stav planéty nezajíma a kašle na to, že aj zvieratá môžu mať právo na život. Ale keď niekto začne tvrdiť, že v mäse sú živiny, ktoré naše telo potrebuje, usúdim, že je nevzdelaný a zbytočne sa strápňuje. Je vedecky dokázané, že človek živočíšnu stravu nepotrebuje. Milióny ľudí z náboženského presvedčenia nejedia mäso a nič im fyzicky nie je. Tiež si treba uvedomiť, že mäso samo osebe smrdí. Vonia len vďaka pridaným bylinkám a koreninám.
Foto: SHUTTERSTOCK
Takže podľa všetkého sa ukazuje, že človek nebude všežravec.
Ak si porovnáme bylinožravce, všežravce a mäsožravce, človek má toho najviac podobného s bylinožravcami. Začína sa to tým, ako sa nám hýbe čeľusť, pokračuje to enzýmami, ktoré máme v slinách, kyselinou v žalúdku. Pes napríklad môže zožrať mŕtvolu zo smetiska a nič sa mu nestane. Človek by skončil v nemocnici. Mäsožravce majú krátke črevo a rýchle vyprázdňovanie. Človek ho má dlhé ako bylinožravec. Ak zje mäso, zdrží sa mu tam viac dní a začne mu tam hniť. Sme najviac podobní šimpanzom, ktoré lezú po stromoch a žerú listy a ovocie.
A čo životné prostredie a vegánstvo?
Perličkou tiež je, že plyny a grgy kráv ničia naše ovzdušie viac, ako všetky lietadlá a autá na svete. Keby sme boli všetci vegáni, toľko kráv by nebolo. Aj celosvetový hlad je najmä preto, že ľudia jedia mäso. Veľmi zjednodušene povedané: Jedno dedinské pole by nasýtilo celú dedinu na celý rok. Lenže ľudia na tom poli pestujú krmivo pre pár kráv, z ktorých potom vznikne dvadsať rezňov. Tie zje jedna rodina za pár týždňov. Takto je to dnes vo svete. Nehovoriac o tom, koľko pitnej vody by sa ušetrilo. Na výrobu štyroch litrov mlieka treba toľko vody ako keby ste sa 27-krát sprchovali.
Keď ste z vegetariánstva prechádzali na vegánstvo, čo bolo pre vás najťažšie?
Zvyk. Idete do obchodu a ruka vám automaticky ide k syrom a k jogurtom. Musíte si vymyslieť nový jedálniček – čo budete jedávať na raňajky, obed a večeru. Keď som sa zbavovala mäsa, syra a cukru, najťažší bol pre mňa syr. Odporúčam všetkým, ktorí chcú prejsť na vegánstvo, aby prechádzali postupne, pretože pod násilným “musíš”, budú mať zbytočný stres a bude im hroziť, že to rýchlo vzdajú. Mäso treba vypúšťať pomaličky a medzitým si hľadať nové recepty, objavovať nové chute. Aj jeden deň do týždňa už pomôže!
Neskôr ste sa rozhodli, že sa vegánstvom budete aj živiť. Ste navyše celiatička, takže vo svojej reštaurácii, ktorá je nielen vegánska, ale aj bezlepková, sa môžete aj stravovať. Zabili ste dve muchy jednou ranou.
Áno. A odhodila som varechu do kúta, varí môj manžel, pretože dochutiť jedlo tak, ako to vie on, nevie podľa mna nikto. Nápad s vegánskou reštauráciou vznikol po tom, keď sme sa chceli ísť v Bratislave spolu najesť. Ja bezlepkáčka a on vegán. Nebolo kam.
Foto: SHUTTERSTOCK
Nemôžete múku, akýkoľvek lepok, vajíčka, mäso, med. Čo vlastne jete? Keď sa dáte na vegánstvo, začnete experimentovať s varením a zháňať si recepty na internete, otvoria sa vám obrovské dvere pestrosti. Vďaka vegánstvu som spoznala milión nových chutí, ktoré ak jete na raňajky salám, na obed rezeň a na večeru párok, v živote nespoznáte. Jem zeleninu na rôzne spôsoby, zemiaky, ryžu, pohánku, quinou, oriešky, semienka. Kameňom úrazu pre anti-vegánov sú proteíny. Toho sa ľudia najviac boja, vraj čo by jedli… No predsa fazuľu, sóju, cícer, avokádo, orechy, listovú zeleninu. Proteín sa nenachádza len v mäse!
Váš manžel Kanaďan nebol zhrozený z toho, ako sa Slováci stravujú?
Nie. On precestoval celý svet a je skôr zvyknutý na to, že vegánske jedlá nie sú všade dostupné. Preto ho aj veľmi motivovalo otvoriť si svoju reštauráciu a ponúknuť v nej vegánske pokrmy, aby tu ľuďom ukázal, že zdravé jedlo môže byť aj chutné a ľudia môžu spávať s čistým svedomím bez toho, aby si odopierali potešenie z jedla.
Lucia Ludrovská
(37) je majiteľka bratislavskej vegánskej reštaurácie Lucy's Vegan Food na Malom Trhu.