Včelári majú spravidla podobný príbeh. Včely alebo záľubu vo včelárení zdedili po otcovi, dedkovi… Bol to aj váš prípad?
Áno, môj otec začal včeláriť, keď som mal asi osem rokov. Bývali sme v tom čase v petržalskom byte a on mal včely v práci, umiestnené pri vodnom zdroji. Počet včelstiev z roka na rok narastal, zapájali sme sa celá rodina, pomáhali sme najmä pri vytáčaní medu a ďalších nárazových prácach. Neskôr mi prišlo prirodzené živiť sa tým. Dal som výpoveď a včelárenie je už tri roky mojou hlavnou zárobkovou činnosťou.
Máte prehľad o tom, koľko máte včiel?
Počas sezóny sa to neustále mení, takže niekedy to presne neviem. Keď napríklad niektoré včelstvá zoslabnú, treba ich spojiť, alebo ich naopak rozširujem, tvorím nové rodinky, včelstvá sa tiež vyroja. V súčasnosti je asi 150 včelstiev, s ktorými včelárim.
Hovorí sa, že včelári sú na pichance od včiel neskôr imúnni. Je to pravda, či mýtus?
Keď ma v lete doobeda poštípe niekoľko komárov a včiel, večer si nájdem už len pichance od komárov. Samozrejme, stále to bolí rovnako, len reakcia tela je už iná. Nie je tam opuch ani začervenanie a ak áno, tak krátkodobé. Prakticky keď pracujem so včelstvami, každý deň ma niekoľko včiel poštípe.
Prečo a kedy včely útočia na človeka? Ako sa správať, aby sme tomu predišli? Existuje taká prevencia?
Nestavať sa včelstvám do letovej dráhy. Znamená to, že ak sme v blízkosti úľa, nestojíme pred letáčom, ale pri zadnej časti úľa. Včely tiež dráždi statická elektrina, ktorá sa vytvára v rozpustených dlhých vlasoch, treba si ich dať do copu, ideálne si hlavu zakryť, inak môžu zaútočiť. Šatstvo by z rovnakého dôvodu nemalo byť zo syntetiky. K základnej prevencii tiež patrí nerobiť im zle, neoháňať sa, nerobiť prudké pohyby. Včely útočia, pretože si bránia úľ, takže vo väčšej vzdialenosti už nemajú dôvod útočiť na človeka. Ak sa to stane, je to náhoda – včela sa bráni, aj keď sa oháňame alebo ju pritlačíme.
Vy to už riešiť nemusíte, no čo odporúčate bežným ľuďom? Ako si taký pichanec ošetriť?
Dôležité je čo najskôr vybrať nechtom žihadlo. Žihado má drobné protiháčiky, takže ho včela po zapichnutí do kože nedokáźe vytiahnuť a vytrhne si ho z tela. Spolu so žihadlom však vytrhne aj jedový vačok s pletencom svalov a nervovými vláknami, ktoré nútia svaly neustále pracovať a vytláčajú jed z jedového vačku cez žihadlo do rany. Ak človek vie, že je na bodnutie včiel alergický, je nutné užiť antihistaminiká, ktoré mu predpísal lekár. V ostatných prípadoch stačí štípanec potrieť prípravkom na to určeným, ak je opuch, stačí použiť octan, ocot, zábal s červeným vínom alebo studený obklad.
Bolo by asi trochu “od veci”, ak by bol včelár alergický na bodnutie včelou…
Môj otec, predtým, ako začal včeláriť, si najprv kúpil knižky, veľa o včelách študoval a až keď si obstaral včely, ktoré ho prvýkrát poštípali, zistil, že má veľmi silnú reakciu. Viezli sme ho vtedy do nemocnice. Napriek tomu včeláriť neprestal, ale podstúpil desenzibilizačnú liečbu – každý týždeň chodil na injekciu a po roku sa mohol tejto činnosti ďalej bez problémov venovať.
Meria sa kvalita včelára aj podľa toho, koľko druhov medu má v ponuke?
To by som nepovedal. Ak niekto včelári v oblasti, v ktorej má možnosť dorábať druhové medy, môže mať viac druhov, no lepší včelár ako ten, čo má jednu-dve hlavné znášky do roka a nie je schopný robiť druhové medy, byť nemusí. Častokrát je to naopak – prílišná snaha dorobiť druhové medy môže ísť na úkor kvality.
| DELENIE MEDOV |
|---|
| Nektárový, resp. kvetový – základnou surovinou je nektár z kvetov kvitnúcich rastlín |
| Medovicový – základnou surovinou sú výlučky sladkých štiav, ktoré vylučujú vošky,červce a méry (hmyz, ktorý cuzopasí na stromoch či rastlinách). Ten vychytáva z miazgy stromov minerálne látky a prebytočnú sladkú tekutinu vylučuje. Zbierajú ju včely aj mravce. |
| Zmiešaný – kombinácia nektárového a medovicového. Väčšinou sú to medy z lesných oblastí, kde včely nosia med napríklad aj z malín a zároveň zbierajú medovicu. |
| Druhové medy (kvetový, agátový, lipový, slnečnicový, repkový, gaštanový, pohánkový). Včelár pred tým, ako začne kvitnúť povedzme agát, vytočí med zo včelstiev a vráti im prázdne rámiky, do ktorých už včely prinesú čistý agátový med. “V čase, kedy kvitne agát, kvitnú aj iné rastliny, ale včely sa správajú ekonomicky a využívajú najatraktívnejšiu znášku,” tvrdí včelár. Dodáva, že agát obsahuje viac cukru ako iné rastliny, preto je pre včely veľmi zaujímavý. Na jar vždy včelári ako prvý vytáčajú med z repky olejky. |
Vy ste sa medu ešte neobjedli? Mávate naň vôbec ešte chuť?
Samozrejme, aj teraz som si dal do kávy medík. Mám obľúbené, resp. obľúbenejšie medy. Ale to je ako s jedlom. Môžete mať obľúbené jedlo, no celý rok ho dennodenne asi jesť nebudete. A aj medy je dobré striedať. Medzi mojich favoritov patria lipový a pastovaný med.
Ak kupujeme med v obchode, teda nie priamo od včelára. Na čo si dať pozor, aby sme mali akú-takú záruku, že si domov prinesieme zdravú potravinu?
S medom je to ako s vínom. Máme veľmi kvalitné a tým pádom drahé vína a tiež konzumné, ktoré ani nevieme, odkiaľ pochádzajú. Vo vínnej pivnici môžete víno ochutnať, zhodnotiť, poradiť sa a potom si kúpiť to, čo vám chutí. S medom je to podobné. Ak ho kupujete v hypermarkete, odporúčam preštudovať si etiketu. Dôležité sú informácie o tom, či ide o med od včelára, z ktorej je oblasti a či je druhový. Takýto med je zárukou, že bude hodnotnejší, ako keď je na etikete uvedené len to, že ide o med z krajiny EÚ, pripadne z krajiny mimo EÚ. V takom prípade ide o zmesku, ktorá možno putovala cez polovicu sveta. Med je potravina a je smerodatné, ako sa skladuje a prepravuje. Žiadna manipulácia ho už nevylepší, kvalitu medu len zhoršuje, pričom tá najvyššia je v plástoch. Teda: Čím kratšia je cesta od včiel k zákazníkovi, tým väčší je predpoklad, že med bude kvalitný.
Vychádza to teda predsa len tak, že najlepší bude med od včelára.
V tomto vyhlásení by som bol opatrný, lebo aj včelári sú len ľudia. Niektorí poriadnejší, iní nie. Aj od včelára môžete kúpiť nekvalitný med.
Čo sa tam okrem spomínaného skladovania dá “sfalšovať”, resp. odfláknuť?
Med musí mať správnu kvalitu – nesmie byť po vytočení príliš riedky. Včelár ho musí včelstvám odobrať v správny čas, aby bol zrelý a nie riedky nektár, polotovar, ktorý nemá požadovanú kvalitu. Dôležité tiež je, aké plásty včelár vytáča, či vytáča aj rámiky, kde je plod – to by sa nemalo, lebo sa tam môžu dostať včelie larvičky, materská kašička alebo iné nečistoty. Záleží tiež na tom, ako med prečistí a keď ho chce už skryštalizovaný nabrať do menších nádob, aby ho tepelne neprehrial a tým nepoškodil. Pri manipulácii s medom môže aj včelár veľa vecí pokaziť.
Mala som vždy dojem, že byť včelárom je vášeň. Že na prvom mieste sú včely, až na poslednom akýsi zárobok.
Spravidla to tak je. Včelári majú svoju hrdosť a snažia sa robiť med s úctou k produktu a včelám, pretože sú si vedomí toho, koľko je za tým práce. Drvivá väčšina včelárov má preto med kvalitný. Ale nedovolil by som si paušalizovať. Vždy tvrdím, že najlepším testovacím zariadením sú naše oči a jazyk. Určite v mede nesmú plávať nožičky včiel, krídelká a iné nečistoty.
Kryštalizácia je prirodzená vlastnosť medu, no ľudia preferujú tekutý, “čistý” med. Ako ho bezpečne roztopiť?
Dôvodom kryštalizácie medu je pomer glukózy a fruktózy, ktoré tvoria jeho väčšinu objemu. Medy, ktoré obsahujú viac glukózy, kryštalizujú rýchlejšie. Agátový med obsahuje viac fruktózy, ten prakticky nekryštalizuje. Naopak, repkový môže už po niekoľkých dňoch po vytočení skryštalizovať na kameň. Včelári, vrátane mňa, robia aj úpravu medov, ktoré rýchlo kryštalizujú, výsledkom je pastovaný med. Pastovanie je iba proces riadenej kryštalizácie. Med sa počas kryštalizácie niekoľkokrát denne mieša, čím zabránime tvorbe veľkých kryštálov. V konečnom dôsledku teda vykryštalizuje, no zachová si pastovú konzistenciu. Tento med je fantastický. Dá sa rozotierať, pri pečení vmiesiť do cesta, aj rozpustiť v čaji. Čo sa týka rozpúšťania vo vodnom kúpeli, odporúčam postaviť fľašu medu do hrnca s teplou vodou, ale jej teplota nech nepresiahne 50 stupňov. Alternatívou je tiež položiť na radiátor uterák a postaviť naň med. Za deň-dva sa rozpustí.
Med je zdravý. Prečo?
Pre ľudský organizmus rozhodne prijateľnejší ako repný cukor, lebo obsahuje priamo využiteľné jednoduché cukry, najmä spomínanú glukózu a fruktózu. Okrem toho tiež minerálne látky, dôležité aminokyseliny, flavonoidy a ďalšie látky, ktoré priaznivo pôsobia na ľudský organizmus. Práve z toho dôvodu je dobré med nerozpúšťať, niektoré látky sú totiž termolabilné a čiastočne by sa v mede zničili. Ja by som však význam medu nepreceňoval. Nie je to zázračný liek.
Pomáha ale pri nádche, ľahšie sa po jeho konzumácii zaspáva…
Ale keď je už veľmi zle, treba ísť k lekárovi, to tým chcem povedať (smiech). Med nie je všeliek, v prvom rade je to potravina.
Foto: Tomáš Halász/Greenpeace
Pomáha tiež pri hojení rán. Mnohí o tejto jeho “funkcii” nevedia, prezraďte.
Rozbité detské koleno potrite medom a zaviažte. Je to dobré preto, že med ranu vyživuje a zároveň bráni tvorbe chrasty. Každý si to ako dieťa zažil – tie rany boleli dvakrát. Prvýkrát, keď sme spadli a druhýkrát, keď bolo ranu potrebné previazať. Zakaždým sa chrasta strhávala a rana sa obnovovala. S medom sú preväzy bezbolestné a rany sa hoja rýchlejšie. Mám s tým veľmi dobré skúsenosti.
Vegáni majú voči medu veľmi veľa výhrad. Nejedia ho, vraj preto, že včelári včelám ubližujú, berú im med, ktorý potrebujú. Čo vy na to?
Med ako taký nie je živočíšneho pôvodu. Je pravda, že ho zbierajú včely, spracúvajú ho, obohacujú o rôzne enzýmy, odparujú z neho vodu a z nektára tvoria med, ale nie je to produkt žliaz včiel alebo telo hmyzu.
Vraj včelám ubližujete…
Medzi človekom a včelou je predsa mutualistický vzťah. Človek z toho vzťahu získava med a ďalšie včelie produkty, ale včely zo vzťahu s človekom tiež profitujú. Veď včelár ich ochraňuje, vytvára im vhodné podmienky na existenciu, poskytuje im úľ, v ktorom si môžu vystavať plásty. Častokrát im v tom pomáha, lebo im dodá tzv. medzistienky, na ktoré ich postavia. Včely tiež liečime, pomáhame im od parazitov a rôznych chorôb. Áno, uznávam, nie je včelár ako včelár a môžu byť včelstvá, ktoré sa majú u včelára zle, ak to poviem laicky, ale dobrý včelár, ktorému na včelách záleží, sa drží hesla: Najskôr sa musia mať dobre včely. Musia mať dostatok medu. Správny včelár im vždy nechá dostatok pre ich potrebu a odoberie len to, čo majú naviac. Treba tiež uznať, že na rozdiel od chovu iných zvierat, pri včelách nemáme legislatívne ošetrený wellfare. Nie je ukotvené, ako by sa včelár mal o včelstvá správne starať.
Včely nemajú na svedomí len med, to by vegáni nemohli jesť napríklad ani mandle, tvrdíte.
Pretože pri ich pestovaní sa využíva opeľovanie včelami. Včelári na Floride, ktorá je najväčším vývozcom mandlí na svete, majú kontrakty s pestovateľmi mandlí, ktorí im platia za to, že prisunú včelstvá na ich opeľovanie. Platí to tiež o ovocí, o repke, slnečnici a podobne.
Navyše je už dnes včela na človeku závislá.
A to je potrebné si uvedomiť. Ak by ľudia prestali včeláriť, bola by ohrozená existencia včiel ako takých, pretože v prírode, resp. v hospodárskych lesoch by nenašli dostatok dutinových stromov, kde by si mohli vytvárať kolónie. V Európe prakticky nenájdete v prírode voľne žijúce včelstvá.
Foto: SHUTTERSTOCK
Posledná výhrada, ktorú majú vegáni k medu a snažia sa ho ľuďom znechutiť, je, že med sú vlastne zvratky včiel. Pravda?
Nie. Včely majú žalúdok, v ktorom prebieha trávenie potravy, ale pred ním sa nachádza špeciálny orgán, medný vačok. Je to blanitý orgán, do ktorého neústia žiadne žľazy. Včely v ňom nosia nektár a spracúvajú med, ktorý obohacujú o enzýmy štiepacie zložitejšie cukry, ale tie pochádzajú z hltanových žliaz, nie sú to žalúdočné šťavy. Medný vačok je spojený so žalúdkom chlopňovým aparátom, tzv. česlom. Cez česlo sa med môže dostať do žalúdka, späť však už nie. Nedochádza teda k miešaniu medu či nektáru s obsahom žalúdka včely, kde prebieha trávenie potravy.
Je včelarina dobrý biznis?
Dá sa ňou uživiť, no nedá sa vďaka nej zbohatnúť. Ľudské sily aj čas sú obmedzené, a jeden človek sa dokáže starať len o obmedzený počet včelstiev. Je to manuálna práca, ktorá sa nedá nahradiť strojom ani robotom.
| INÉ PRODUKTY VČIEL |
|---|
| Včelí vosk – produkt voskotvorných žliaz včely |
| Propolis – živicová lepkavá látka. Na rozdiel od vosku, včely ho zbierajú z rastlín, ktoré si ním chránia časti tiel a má antibakteriálne účinky. Používa sa vo forme tinktúry alebo masti |
| Materská kašička – sekrét zo žliaz včiel – robotníc, ktorá je určená na výživu lariev |
| Peľ – rozlišujeme obnôžkový peľ, ktorý včely zbierajú na kvetoch – včelár ho zbiera tzv. peľochytom |
| Perga – spracovaný peľ uložený v plástoch, v ktorom už prebehlo mliečne kvasenie |
| Včelí jed – používa sa vo farmaceutickom priemysle |
| Medovina – medové víno |
Tomáš Blaškovič
je včelár. Vyštudoval environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Včelári v Moravskom Svätom Jáne.