Aká je pravda o potravinách a aké sú mýty o nich

Potraviny sú vďačnou témou rôznych mýtov. Aké sú však fakty o mäse, mlieku, cukre, čokoláde, chlebe či masle?

26.12.2014 06:00
debata (27)

Čo by sme mali vedieť o mäse?

Čo hovoria mýty?
Červené mäso je najzdravšie, čerstvé mäso je najlepšie, vnútornosti nie sú zdravé, údeniny sú nezdravé, mäso v nákupných centrách obsahuje antibiotiká a rastové hormóny.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
mäso, hovädzie Ilustračné foto.

Aká je skutočnosť?
Hormonálne prípravky sa u nás používať nesmú. Antibiotiká sa zvieratám môžu podávať len na predpis veterinára a produkty od liečených zvierat sa nesmú použiť na výživu ľudí ani na výrobu krmív. Nákupu mäsa sa báť nemusíte. O vnútornostiach sa toho narozprávalo tiež dosť. Vnútornosti neobsahujú škodlivé látky, naopak, sú významným zdrojom rôznych minerálnych látok, ktoré sú zdraviu prospešné. Žalúdok je bohatý na bielkoviny a vitamín B, srdce, jazyk a pečeň majú zas vysoký obsah železa, vitamínov B, A, C a nízky obsah tuku. Pokiaľ ide o údeniny, tiež nie sú zdravotne nevyhovujúce. Obsahujú však veľa soli, ktorá je prirodzeným konzervantom. Vyberať by ste si mali údeniny s vysokým podielom mäsa.

Veľa ľudí si myslí, že telo potrebuje najmä červené mäso. Vo väčších množstvách by sme však mali konzumovať hydinu ako červené druhy mäsa. Bravčové a hovädzie mäso sa odporúča konzumovať v množstve najviac 500 gramov za týždeň. Zdraviu veľmi prospešné sú ryby. Odporúča sa konzumácia mastnejších rýb, pretože sú väčším zdrojom nenasýtených esenciálnych omega-3 a omega-6 mastných kyselín. Ak nemáte možnosť kúpiť si čerstvú rybu, pokojne si dajte mrazenú. Pri jej výbere si však všímajte podiel vody, ktorý má byť čo najnižší, a tiež prítomnosť látok, ktoré sa využívajú ako viazače vody.

Čo by sme mali vedieť o chlebe a pečive?

Čo hovoria mýty?
Chlieb by mal byť lacný. Dnes sa už nedá kúpiť dobrý chlieb. Nevydrží dlho čerstvý, splesnivie a stvrdne. Je „natlačený éčkami a enzýmami“. Len mäkký chlieb je správny chlieb. Tmavý chlieb a pečivo je celozrnné. Biele pečivo je nezdravé a nevhodné.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
chlieb, tmavý chlieb Ilustračné foto.

Aká je skutočnosť?
Viac ako 40 % kupujúcich sa pri výbere pečiva orientuje podľa farby. Tmavá farba pečiva nemusí však automaticky znamenať, že ide o pečivo celozrnné. Celozrnné pečivo musí obsahovať minimálne 80 % celozrnných múk z celkovej hmotnosti. Aj v prípade chleba platí, že za kvalitu si treba priplatiť. Neplatí ani mýtus, že biele pečivo je nezdravé a nevhodné. Biele pečivo je vhodné najmä pre deti a športovcov, ktorí potrebujú nabrať svalovú hmotu. Odporúča sa aj pre deti do troch rokov, u ktorých by sme mali byť pri príjme vlákniny, a teda aj celozrnného pečiva, opatrní. Nie je ani pravdou, že správny chlieb by mal byť mäkký. Pri zatlačení by mal zapraskať a spodná kôrka by mala po poklopkaní „zazvoniť“.

Čo by sme mali vedieť o mlieku

Čo hovoria mýty?
Mlieko zahlieňuje.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
mlieko Ilustračné foto.

Aká je skutočnosť?
Neexistujú ani najmenšie vedecké dôkazy, ktoré by tomuto tvrdeniu, že mlieko zahlieňuje, dali za pravdu. Odmietaním mlieka sa pripravujeme o živiny, ktoré sú v ňom zastúpené v ideálnom pomere. Stavebné bielkoviny s kompletným spektrom aminokyselín, nevyhnutných na tvorbu telesných proteínov. Po enzymatickom natrávení mliečnych bielkovín sa uvoľnia zdraviu prospešné bioaktívne peptidy. Ide o nosiče minerálov s celým radom pozitív: uľahčujú vstrebávanie minerálov, viažu a vstrebávajú vitamíny skupiny B, malé peptidy znižujú krvný tlak, ďalšie znižujú hladinu rizikového LDL cholesterolu. Laktóza v mlieku sa štiepi na glukózu a galaktózu, ktorá zabezpečuje vývoj a činnosť mozgových a nervových tkanív, termoreguláciu, črevnú mikroflóru a vstrebávanie vápnika, fosforu a horčíka.

Príjem vápnika je mimoriadne dôležitý najmä u detí a adolescentov, pretože je dôležitý pre stavbu kostí a zubov, ale rovnako aj pre fungovanie nervového a svalového systému. Mlieko je bohaté aj na vitamíny A, D, E, K a skupinu vitamínov B, vrátane kyseliny listovej. Je pravda, že môže v niektorých prípadoch škodiť. Zriedkavo sa vyskytujú alergie na mliečnu bielkovinu kazeín alebo laktózová intolerancia. Alergia postihuje približne sedem percent populácie.

Maslo, margaríny, masť alebo olej

Čo hovoria mýty?
Dnešné margaríny sa vôbec nelíšia od tých, ktoré sa vyrábali počas vojny, výroba je priemyselná, maslo je prírodné, margarín je umelý.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
maslo Ilustračné foto.

Aká je skutočnosť?
Ak konzumujete jedlé tuky, akými sú maslo, margaríny či oleje, mali by ste vedieť, že sa získavajú zo živočíšnych a rastlinných zdrojov. Pre mnohých sú neželané, pre iných zasa významný zdroj energie a zdraviu prospešných látok. Aj v tomto prípade platí zásada primeraného a vyváženého príjmu. Rastlinné oleje sú významným zdrojom nenasýtených mastných kyselín. Nemali by sme však zatracovať ani bravčovú masť (je zdrojom kyseliny olejovej) a maslo. O margarínoch sa často hovorí, že je to „umelý tuk“. Je to však mýtus založený na nesprávnych informáciách.

Margarín sa vyrába technologickým procesom hydrogenácie a emulgácie. Hydrogenácia je nasycovanie nenasýtených chemických väzieb na nasýtené, a keďže sa tekuté oleje menia na tuhšie formy podľa požiadaviek výroby, nazýva sa aj stužovanie. Emulgácia je spájanie tukovej a vodnej fázy. Voda a tuk sa za pomoci emulgátora spoja do homogénnej zmesi a neoddelia sa. Takto je možné vyrobiť roztierateľný tuk aj s optimálnym zložením rastlinných a živočíšnych tukov, pričom túto zmes možno obohatiť o ďalšie zdraviu prospešné látky. Maslo je tvorené nasýtenými mastnými kyselinami, no s krátkym reťazcom, a preto teplota topenia je veľmi blízka prirodzenej teplote ľudského organizmu. Je teda ľahko stráviteľné.

Maslo aj margaríny majú spoločné znaky: ich základom sú prírodné suroviny, nesmú sa farbiť syntentickými farbivami, oba výrobky môžu obsahovať kuchynskú soľ, a majú v tuku rozpustné vitamíny A, E a D. Samozrejme, stále platí, že najlepší a najzdravší je olivový olej. Pokiaľ ide o bravčovú masť, tá je opäť na výslní a je vhodná na vyprážanie.

Cukor alebo sladidlá

Čo hovoria mýty?
Všetky sacharidy sú nezdravé, treba ich zo stravy vylúčiť, čím menej sacharidov, tým viac schudneme, cukor je návykový, sladidlá karcinogénne, hnedý je zdravší ako biely.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
cukor, vanilka Ilustračné foto.

Aká je skutočnosť?
V strave by mali sacharidy tvoriť desať percent z celkového denného energetického príjmu. Pre vyvážený výdaj a príjem energie sa preto odporúča konzumovať nápoje nesladené, nápoje s nižším množstvom cukru alebo sladené nápoje v menších množstvách. Cukor, ktorý sa vyrába z cukrovej repy alebo z cukrovej trstiny, je takmer 100-percentná sacharóza. Veľa ľudí dáva preferenciu hnedému cukru, pretože je zdravší. Hnedý cukor je pritom rovnako len sacharóza, ktorá obsahuje viac minerálnych látok, ale vyznačuje sa takmer rovnakou energetickou hodnotou. A obľúbený med? Ten je ľahšie stráviteľný, pretože sa skladá z glukózy a fruktózy, teda z jednoduchých cukrov.

Vo verejnosti je napríklad zaužívaný mýtus, že sladidlá sú karcinogénne. Nie je to pravda, pretože ich bezpečnosť sa pravidelne monitoruje a vedecky overuje v súlade najnovšími vedeckými poznatkami a v súlade s najnovšími metódami skúšania. Pokiaľ ide o biely a hnedý cukor, rozdiel je len vo farbe. Biely cukor podstupuje rafináciu, pri ktorej dochádza k odstráneniu nežiaducich prímesí z cukrovej hmoty, a teda aj vitamínov a minerálnych látok. Hnedý cukor sa vyrába niekoľkými spôsobmi. Môže ísť o nerafinovaný surový cukor, ktorý nie je úplne vyčistený, obsahuje zvyškové množstvo melasy, vitamínov a minerálnych látok. Hnedý cukor sa môže tiež vyrábať z bieleho, ktorý sa dofarbí trstinovou melasou.

Čokoláda

Čo hovoria mýty?
Čokoláda škodí zdraviu, obsahuje veľa tuku a cukru, je príčinou bolestí hlavy.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
čokoláda, jahody Ilustračné foto.

Aká je skutočnosť?
Čokoláda môže obsahovať len kakaový tuk alebo najviac 5 % ekvivalentného tuku (napr. palmový olej) a označenie „obsahuje okrem kakaového masla aj rastlinné tuky“. Mýtom je aj to, že škodí zdraviu. Kakaové bôby obsahujú tzv. flavonoidy, ktoré napomáhajú udržiavať krvný tlak v norme. Zároveň ovplyvňujú pokles cholesterolu v krvi. Čokoláda svojimi účinkami posilňuje imunitný systém. Pokiaľ konzumujete čokoládu, ktorá má obsah kakaa 70 a viac percent, hovoríme už o funkčnej potravine. Mnoho ľudí verí, že im spôsobuje bolesti hlavy. Výskumy však ukázali, že neexistuje žiadna súvislosť medzi spotrebou čokolády a bolesťami hlavy. Pokiaľ ide o mliečnu čokoládu, tá obsahuje viac cukru aj mliečneho tuku ako horká čokoláda.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #mäso #chlieb #mýty #čokoláda #mlieko #cukor #maslo