Potraviny proti jarnej únave

Zimné obdobie predstavuje pre človeka výraznú záťaž, myslí si gastroenterológ MUDr. Peter Minárik z Bratislavy. „V zime máme vyššie energetické nároky, väčšina ľudí takisto obmedzí pohybovú aktivitu. Vo väčšej miere sme vystavení infekčným ochoreniam, najmä vírusovým. Nedostatok slnečného svetla je príčinou zníženej hladiny vitamínu D. "Imunitu môžeme pozitívne ovplyvniť najmä úpravou výživy. Na to, aby náš imunitný systém fungoval správne a dostatočne rýchlo, je potrebná optimálna skladba živín.“

Čerstvá zelenina a probiotiká

V jarnom jedálnom lístku by mala mať významné zastúpenie predovšetkým čerstvá zelenina. Jej prostredníctvom možno znížiť svoj energetický príjem, telu dodať potrebné vitamíny, minerálne látky i vlákninu. Podľa MUDr. Minárika je vhodné túto zložku stravy doplniť o kvalitné živočíšne bielkoviny, pričom za ich vhodný zdroj považuje mlieko a mliečne výrobky. Za dôležité považuje predovšetkým fermentované mliečne potraviny ako jogurt, kefíry, cmar, kyslú smotanu, acidofilné mlieko či niektoré druhy syrov. „Posilňujú totiž imunitu čreva, zlepšujú funkciu črevnej bariéry, pomáhajú znížiť cholesterol a celkovo majú priaznivé metabolické účinky,“ tvrdí.

Probiotický bakteriálny kmeň musí byť odolný voči agresívnemu prostrediu žalúdka a takisto musí byť schopný odolať účinkom zložiek pankreatických tráviacich enzýmov a zložkám žlče. Zároveň musí preukázateľne, aspoň prechodne, kolonizovať sliznicu čreva a stať sa súčasťou črevnej mikroflóry. „Preto je potrebné myslieť aj na to, aby človek denne konzumoval probiotické kultúry. Produktom baktérií mliečneho kvasenia sú všetky kysnuté mliečne výrobky. Sú ľahko stráviteľné a obyčajne sú lepšie tolerované ako mlieko. Zároveň sú obohatené o mnohé vitamíny a rastové prvky, ktoré produkujú práve baktérie mliečneho kvasenia,“ dodáva gastroenterológ.

Potrava ovplyvňuje ekosystém tela

Je dokázané, že potrava zásadným spôsobom ovplyvňuje obrovský ekosystém, ktorý osídľuje črevnú sliznicu – mikroflóru. Pozitívne ju stimulujú zložité cukry a viacero druhov fermentovateľnej vlákniny, ktoré nazývame prebiotiká. „Prebiotiká sa v rôznej miere nachádzajú v zelenine, strukovinách, celozrnných múkach. Z bežných potravín je najviac prebiotík v cesnaku, cibuli, obilných otrubách a prekvapujúco tiež v banánoch. Prebiotiká naše telo nevie stráviť. Podporujú však rast črevnej mikroflóry,“ vysvetľuje odborník. Aj samotné baktérie mliečneho kvasenia teda potrebujú potravu, ktorá im umožní rozmnožovať sa v našom čreve.