To, že nadmerný príjem soli naozaj vedie k hypertenzii, dokazuje aj štúdia INTERSALT, ktorá bola robená na Indiánoch Janomami z brazílskeho dažďového pralesa. Títo domorodci nemajú možnosť dostať sa k žiadnej komerčne dostupnej soli, prijímajú teda 0,5 gramu soli za deň. Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) odporúčaná denná dávka soli je 5–6 gramov. Janomamskí indiáni nepoznajú hypertenziu a krvný tlak u nich nestúpa ani so zvyšujúcim sa vekom. Aj v moči im namerali nízke hladiny sodíka.
Druhým extrémom je severná oblasť japonského ostrova Honšú. Tunajší obyvatelia prijímajú až 27 gramov soli denne vo veľmi slaných omáčkach. Úmrtnosť na mozgové príhody u tunajších japonských rybárov je extrémne vysoká (svojho času bola najvyššia na svete) a pri pitvách mozgov sa zistilo, že nejde o dôsledok trombózy, čiže upchatia ciev krvnou zrazeninou následkom aterosklerózy, ale o hemoragickú mozgovú príhodu, keď praskne cieva následkom vysokého krvného tlaku.
Podľa českej odborníčky na výživu Karolíny Hlavatej sú najmä pekárenské výrobky a cereálie najväčším zdrojom soli v našom stravovaní. Podieľajú sa na celkovom príjme soli až v 38 %! Jeden krajec chleba podľa nej obsahuje 0,92 gramu soli, rožok 0,55 gramu, prekvapujúco slané sú napríklad obľúbené raňajkové cereálie v podobe kukuričných lupienkov, ktoré obsahujú v 50 gramoch až 0,88 gramu soli.
V susednej Českej republike iniciatíva Viem, čo jem dala v rámci kampane „Soľte menej“ otestovať 20 bežných druhov pekárenských výrobkov. Takmer polovica z nich obsahovala viac soli, než sa odporúča. Najhoršie dopadol rožok, ktorý bol viditeľne posolený hrubozrnnou soľou. Takéto pečivo sa už vôbec neodporúča dávať deťom. Obsah soli v pečive sa vo všeobecnosti pohyboval od 0,7 až do 1,8 gramu na 100 gramov, čo je signálom toho, že obsah soli nie je nemenný a je možné ho znižovať.
„Ľudia sa obávajú príjmu sodíka v minerálnych vodách, pritom jeho príjem z tých vôd je oproti bežným potravinám takmer zanedbateľný,“ povedala pred časom pre Dobré zdravie MUDr. Janka Zálešáková, ktorá sa venuje problematike využívania prírodných liečivých zdrojov. "Podľa výživových tabuliek spracovaných Nemeckým výskumným ústavom pre potravinársku chémiu vo Freisingu má bravčová varená šunka 960 mg sodíka na 100 gramov. V rovnakom množstve údenej salámy sa nachádza až 2,1 gramu sodíka, čo je polovica odporúčaného denného príjmu. Cornflakes, ktoré považujeme za zdravé raňajkové cereálie, obsahujú takmer gram sodíka na desať dekagramov.
Sto gramov pšeničného chleba má pol gramu sodíka. Ak to prepočítame na rovnaké množstvo v prípade niektorých minerálnych vôd, Budiš má v sto gramoch len 42 mg sodíka, Ľubovnianka 23 mg, Santovka 3,5 mg." Len v jednej porcii hydinových párkov s chlebom a horčicou je o 25 percent viac soli, ako maximálna denná dávka. Aj syry a inak veľmi zdravá nepasterizovaná bryndza často obsahujú veľa soli.
Vysoký príjem soli veľmi zaťažuje naše obličky. Aby totiž z tela dokázali odstraňovať prebytočnú vodu, potrebujú správny pomer sodíka a draslíka. Strava s vysokým obsahom soli môže túto rovnováhu narušiť, čo spôsobí zníženie ich funkcie, odvádzanie menšieho množstva tekutín a vznik vysokého krvného tlaku. Ten zas zaťažuje obličky a vzniká tak bludný kruh," upozornila nefrologička prof. MUDr. Ľudmila Podracká, CSc., pri príležitosti tohtoročného Svetového dňa obličiek. Pribúda čoraz viac dôkazov, že vysoký príjem soli môže zhoršovať aj priebeh ochorenia u ľudí, ktorí už majú diagnostikované obličkové problémy.
„Veľké prierezové štúdie dokázali, že zníženie príjmu soli výrazne zníži krvný tlak hypertonikov, ale aj u ľudí s normálnym krvným tlakom, tzv. normotonikov,“ hovorí prof. Podracká. „Samozrejme, u hypertonikov to má väčší efekt. Platí to však napríklad aj u dojčiat, keď sa na holandských novorodencoch dokázalo, že dojčené deti s trojnásobne nižším príjmom sodíka v porovnaní s deťmi kŕmenými formulou mali nižší krvný tlak. Tento rozdiel v krvnom tlaku medzi týmito dvoma skupinami detí sa podarilo dokázať aj po 15 rokoch!“
Soľ, ktorú človek pridáva do jedla, je len minimom z jej príjmu, pretože obsah soli v rôznych polotovaroch si ani neuvedomujeme. Treba si preto vyberať potraviny, ktoré jej obsahujú čo najmenej. Keďže pekárenské výrobky sú jej najväčším zdrojom, treba si pozorne vyberať.