Ide o špeciálnu formu pôstu, ktorá nás môže ochrániť pred rôznymi chorobami a spomaliť starnutie. Tieto výsledky nepriniesol žiadny zázračný elixír, ale výskum vedeckého tímu pod vedením Valtera Longa, riaditeľa Inštitútu dlhovekosti na Juhokarolínskej univerzite, šéfa výskumného programu Onkológia a dlhovekosť Ústavu molekulárnej onkológie v Miláne.
Diéta napodobňujúca pôst, ktorú vedci označili ako DMD, predpokladá stravu s nízkym obsahom proteínov a s minimálnou úrovňou cukrov, ktorá sa praktizuje päť dní raz za tri až šesť mesiacov. „Diéta zlepšuje zdravotný stav tým, že obmedzuje rizikové faktory súvisiace so starnutím, ako sú napríklad kardiovaskulárne choroby, cukrovka, obezita a rakovina,“ vysvetľuje Longo. „Starnutie organizmu je teda spomalenie tým, že je stimulovaná renegerácia tkanív založená na kmeňových bunkách,“ dodáva.
Taká diéta posilňuje imunitný a nervový systém tým, že eliminuje ohrozené a zbytočné bunky a zaisťuje vytváranie nových, a to prirodzeným spôsobom, ako sa to deje pri narodení a v čase rastu. „Čas a spôsob diéty musí sledovať lekár, pretože treba prihliadať na fyzické podmienky jednotlivca. Po piatich dňoch sa dá vrátiť k spôsobu stravovania, na ktorý sme boli predtým zvyknutí,“ uvádza Longo.
Vedci robili výskum najprv na kvasinkách, potom na myšiach a teraz na človeku. „Pri myšiach sme okrem pozitívnych účinkov, ako je zníženie prípadov rakoviny a horúčkových ochorení, omladenie imunitného systému a zvyšovanie počtu kmeňových buniek v rôznych orgánoch vrátane mozgu zlepšujúcich učenie a pamäť, konštatovali predĺženie života o 11 percent. U človeka môžeme odhadovať predĺženie života približne o desať rokov s tou výhodou, že sa pritom bude tešiť lepšiemu zdraviu,“ povedal Longo.
Diéta musí trvať po celý život. Tvorí ju rastlinná strava a predstavuje ďalší krok vo výskume Valtera Longa, ktorý bol publikovaný vlani a v ktorom išlo o to, že pravidelne sa opakujúci pôst, ktorý „vyhladovie“ rakovinové bunky, posilňuje pozitívne účinky chemoterapie tým, že chráni pred toxickými účinkami zdravej bunky. Dnes klinické štúdie pokračujú na početnejších skupinách pacientov.
Štyridsaťsedemročný Valter Longo, pôvodom z Janova, študoval na amerických vysokých školách a potom na Juhokarolínskej univerzite skúma predovšetkým neurobiologické aspekty starnutia vrátane Alzheimerovej choroby. Vo svojom výskume nezabúda na prírodu a zaujíma sa o storočné osoby. „Ich životný štýl funguje, majú spoločné základy či žijú v Okinawe, v Grécku či Taliansku. Ich štúdiami teda môžeme odhaľovať tajomstvo dlhého života,“ zdôrazňuje.