Dať si rybu nemá chybu

Stredomorské špeciality na tanieri majú na dovolenke pridanú hodnotu. Len 35 % Slovákov totiž jedáva rybu aspoň raz týždenne. Pritom najmä tučné morské ryby sú najlepším zdrojom omega-3 mastných kyselín, ktoré potrebujeme nevyhnutne prijímať vo forme stravy, pretože telo si ich samo nevie vytvoriť.

23.08.2015 06:00
ryby, zelenina, šalát Foto:
Zástupcom známej omega trojky sú najmä morské ryby, musí ísť však o ryby voľne plávajúce v mori, nie o produkt rybích fariem.
debata (12)

Vôňa rýb v nás evokuje čas dovoleniek, ale Slovensko ako vnútrozemská krajina už dlhodobo patrí k štátom s podpriemernou konzumáciou rybacích pokrmov napriek tomu, že výskumy opakovane poukazujú na ich širokospektrálne priaznivé účinky. Štvorročný vedecký výskum publikovaný v New England Journal of Medicine ukázal, že ľudia, ktorí pravidelne konzumujú stredomorskú stravu s vysokým podielom omega-3, sú psychicky vyrovnanejší, dožívajú sa vyššieho veku a je u nich nižšie riziko rakoviny aj srdcovo-cievnych ochorení.

O priaznivom účinku „inteligentných tukov“ omega-3 mastných kyselín na naše srdce a cievy sa hovorí už dlho. Prvý náznak pozitívnych účinkov tohto druhu má svoj pôvod v štúdii Inuitov v Grónsku, ktorí napriek strave pozostávajúcej výlučne z mäsa morských živočíchov na veľké prekvapenie netrpeli srdcovými chorobami. Inuiti za polárnym kruhom pol roka prežijú v tme a napriek jednotvárnej strave s nedostatkom ovocia a zeleniny sú omnoho zdravší ako ktorýkoľvek iný národ so supermarketmi. Živočíchy v ich výžive sú najčastejšie mastné ryby ako lososy, sardinky a makrely, tulení tuk či veľrybie mäso, ktoré obsahujú veľa množstvo EPA a DHA. Ide o dva dlhé reťazce omega-3 mastných kyselín, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v prevencii niektorých koronárnych chorôb.

Iní pravidelní konzumenti rýb, napríklad Japonci, ktorí denne prijmú priemerne takmer gram EPA a DHA, majú skoro o 90 percent nižšiu mieru úmrtnosti na koronárne choroby ako obyvatelia regiónov, kde sa konzumuje len málo rýb, napríklad v Severnej Amerike. Ochranné účinky týchto tukov možno pozorovať dokonca aj pri menších množstvách: napríklad 250–500 mg EPA a DHA denne, ekvivalent sotva polovičnej porcie lososa, znižuje riziko úmrtnosti následkom koronárnych chorôb asi o 40 percent!

Odborníci postupne dospeli k názoru, že by sme si teda nemali všímať len kvantitu tukov prítomných v jedle, ale najmä ich kvalitu. Napriek tomu, že v stravovaní západných krajín majú tuky široké zastúpenie, paradoxne najväčší nedostatok vo výžive sa krúti okolo spomínaných esenciálnych mastných kyselín.

„Spotreba rýb na Slovensku je 4,8 kg na osobu a rok. Odporúčaná dávka je šesť kilogramov a viac,“ hovorí nutričná špecialistka MUDr. Alžbeta Béderová, CSc. Podľa jedného slovenského prieskumu na tému stravovania školákov ryby minimálne raz do týždňa konzumuje len 14 % slovenských detí. „Starší si ešte pamätajú časy, keď ráno pred odchodom do školy dostávali na lyžičku rybí tuk. Bolo to v rámci ochrany pred krivicou,“ dodáva.

„Zástupcom známej omega trojky sú najmä morské ryby, musí ísť však o ryby voľne plávajúce v mori, nie o produkt rybích fariem,“ povedal pred časom pre Dobré zdravie Dr. Louis Ignarro, Američan talianskeho pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu. „Rýb sa dnes na Slovensku spotrebuje necelých 5 kilogramov na jedného obyvateľa, je to veľmi málo. Určite poznáte známu veľkonočnú riekanku: Šibi-ryby, mastné ryby. V prípade rýb platí: čím mastnejšia, tým zdravšia,“ tvrdí prof. MUDr. Viliam Bada, prednosta III. internej kliniky LFUK na bratislavských Kramároch.

"Najdokonalejší je v tomto úhor, preto je taký drahý. Alebo losos. Ale stačí aj plevelná ryba ako sleď či relatívne lacné sardinky, aj tie majú schopnosť stabilizovať bunkovú membránu v srdci a znižovať tak úmrtnosť na choroby srdca. Odporúča sa jesť ryby 2– až 3-krát týždenne, pri neznášanlivosti aspoň omega-3 mastné kyseliny v tobolkách.“

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #Ryby #omega-3 mastné kyseliny