Je veľmi dôležité rozlišovať medzi neznášanlivosťou mlieka a alergiou na mliečnu bielkovinu. Intolerancia laktózy nie je druhom alergie. „Intoleranciou laktózy trpí približne 8–10 % populácie. Riešením tohto problému sú fermentované mliečne výrobky,“ tvrdí Ing. Jiří Kopáček, predseda Českomoravského svazu mlékárenského. „Fermentované mliečne potraviny, kde laktóza skvasí na kyselinu mliečnu, sú dobré pre každého, aj pre ľudí s problémami trávenia,“ dopĺňa gastroenterológ MUDr. Peter Minárik z Bratislavy. „Intolerancie laktózy vo všeobecnosti pribúda smerom na juh. Napríklad černosi majú až 80 % výskyt laktózovej intolerancie.“
Každý človek má gény na trávenie laktózy, čiže mliečneho cukru. „Len v zriedkavých prípadoch sa stáva, že táto porucha je vrodená, problémy sa objavujú krátko po narodení a deti nemôžu piť materské mlieko, lebo im spôsobuje ťažkú hnačku,“ píše sa v knihe Taktne o tráviacom trakte. „U 75 % ľudí sa však gén na trávenie laktózy s pribúdajúcim vekom akoby vypína. V krajinách mimo západnej Európy, Austrálie a USA je skôr zriedkavosťou, ak niekto toleruje mlieko aj v dospelosti. Čím je človek starší, tým vyššia je pravdepodobnosť, že nebude schopný štiepiť laktózu. Enzým štiepiaci laktózu teda v čreve máme, len jeho aktivita je o niečo nižšia. Ak zistíte, že bez pohára mlieka sa má vaše brucho lepšie, urobte malý pokus a skúste, koľko si môžete dať a koľko vám už nerobí dobre.“ Na rozdiel od celiakie pri intolerancii laktózy žiadne nestrávené častice laktózy neprechádzajú cez črevnú stenu. Z tenkého čreva putujú ďalej do hrubého čreva, kde sa stávajú vynikajúcou potravou pre črevné baktérie produkujúce plyn.Nafukovanie a ďalšie príznaky sú, takpovediac, vrúcnym poďakovaním mikróbov, ktoré sa prejedli do nemoty. Príznaky sú nepríjemné, nie však nebezpečné ako napríklad nerozpoznaná celiakia. Poznáme tri typy nedostatku laktázy. Vrodený nedostatok je zriedkavejší, ale možno sa s ním stretnúť už u novorodencov a v extrémnych prípadoch sa stáva veľkým problémom, pretože práve materské mlieko obsahuje vysoký podiel mliečneho cukru a takéto deti nie je možné dojčiť. Musia dostávať špeciálne bezlaktózové sušené mlieko. Najčastejší je tzv. fyziologický, čiže prirodzený nedostatok laktázy, ktorý stúpa so zvyšujúcim sa vekom. Človek je cicavec a jeho prirodzenou stravou je v prvých mesiacoch života materské mlieko. Preto je najvyššia aktivita enzýmu na trávenie mliečneho cukru logicky v období dojčenia.
„Človek lovec v dávnej minulosti nepil mlieko zvierat, a tak uňho aktivita enzýmu laktázy po období dojčenia klesá bez toho, že by išlo o ochorenie," vysvetlila tento problém v minulosti gastroenterologička z Bratislavy MUDr. Iveta Čierna. Lenže neskôr začal chovať zvieratá aj na mlieko a to viedlo v rámci vývoja k potrebe zachovania schopnosti štiepiť mliečny cukor.“ Tu však vidieť veľký rozdiel medzi ľuďmi žijúcimi v severských krajinách a južných oblastiach. Severnejšie, kde je málo slnečného žiarenia, čiže málo vitamínu D, ktorý človek získava aj z mlieka, sa vyskytuje nižšie percento intolerancie laktózy. Nedostatok slnečného žiarenia sa kompenzuje práve lepšou schopnosťou tráviť mlieko.
Existuje ešte dočasná intolerancia laktózy. Vyskytuje sa po niektorých vírusových alebo parazitárnych črevných ochoreniach. Typickým príkladom je hnačka spôsobená rotavírusmi, ktorá môže pretrvávať aj po prekonaní ochorenia a ustúpi až po vyradení mlieka z jedálneho lístka. Tento jav je však prechodný, črevná sliznica sa postupne zotaví.
Samostatnou kapitolou je neznášanlivosť mlieka v prípade celiatikov. „Neliečený celiatik má poškodenú črevnú sliznicu, takže jeden z prejavov je neznášanlivosť mlieka. Ak sa však sliznica zregeneruje dodržiavaním bezlepkovej diéty, mnohí celiatici začnú mlieko tolerovať. Vždy im odporúčam, aby skúsili do stravy postupne zaraďovať výrobky spočiatku s najmenším množstvom laktózy, tvrdý syr, potom mäkký, potom kyslomliečne výrobky atď. Tam je to reverzibilné, čiže návratné. Vyskúšať opätovne mliečne výrobky celiatikovi nemôže poškodiť, nanajvýš ho preženie,“ povedala na túto tému pre Dobré zdravie gastroenterologička z Trnavy MUDr. Božena Pekárková.