Cholesterol. Čím ubližujeme srdcu a cievam? Plus 5 omylov o stravovaní

Nie je cholesterol ako cholesterol. HDL je dobrý nosič, LDL zlý. Je teda ich zvýšená hodnota nebezpečná? Čím nevedome ubližujete svojmu srdcu a cievam?

27.10.2020 06:00
cholesterol, HDL, LDL Foto:
Vysoký cholesterol nemusí byť zvýšený len primárne, môže to byť aj sekundárny dôsledok nejakého iného primárneho ochorenia.
debata

Cholesterol je tuk a podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi. Prenášajú ho špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy sú: lipoproteín s vysokou hustotou (HDL, dobrý) a lipoproteín s nízkou hustotou (LDL, zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, v krvi však cirkuluje viazaný na rôzne bielkoviny.

Dobrý nosič HDL – Hlavnou úlohou HDL je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL dokonca odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Preto sa takémuto cholesterolu hovorí aj „dobrý cholesterol“. HDL pôsobí protizápalovo a antioxidačne. K zvyšovaniu HDL cholesterolu vedie dostatok fyzickej aktivity.

Zlý nosič LDL – Je to hlavný transportér cholesterolu do buniek tela. Každá bunka potrebuje cholesterol, ak ho však v krvi koluje veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko jeho postupného usadzovania na stenách tepien. Tento jav je známy ako ateroskleróza. Cholesterolu viazanému na LDL nosič sa preto hovorí „zlý cholesterol“. K jeho zvyšovaniu prispieva okrem zvýšeného príjmu nasýtených tukov v potrave aj nedostatočný pohyb, priberanie na hmotnosti a fajčenie.

Jeho hladina by mala byť do 3,0 mmol/l. Ak je táto hranica prekročená a hladina HDL cholesterolu je nedostatočná, vzniká dyslipidémia. Je to porucha metabolizmu cholesterolu, konkrétne ide o zvýšenú hladinu LDL „zlého" cholesterolu a nízku hladinu „dobrého“ ochranného HDL cholesterolu. Dôležité však je, že zmeny hladín cholesterolu majú vplyv na kardiovaskulárne riziko pacienta. Celkové kardiovaskulárne riziko znamená pravdepodobnosť rozvoja prvej smrteľnej aterosklerotickej srdcovocievnej príhody v 10-ročnom časovom horizonte u osôb starších ako 40 rokov.

Rizikové faktory? Dedičnosť aj vonkajšie faktory

Vysoký cholesterol nemusí byť zvýšený len primárne, môže to byť aj sekundárny dôsledok nejakého iného primárneho ochorenia (najčastejšie sú to ochorenia štítnej žľazy, pečene, obličiek).

Z dvoch hlavných rizikových faktorov – dedičnosť a životospráva – môžeme v súčasnosti ovplyvniť len jeden. Prevenciou je teda dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.

  • strážte si hmotnosť, dajte si navrhnúť vhodnú diétu v prípade obezity
  • dávajte si pozor na príjem tukov (mali by predstavovať maximálne 30 percent celkovej energie)
  • z prijímaných tukov jesť viac rybieho tuku a rastlinných tukov
  • neprekračovať príjem cholesterolu 200 mg/deň
  • prijímať väčšie množstvo vlákniny (30 g/deň)
  • viac konzumovať ovocie a zeleninu (vláknina, antioxidanty)
  • znížiť príjem alkoholu či ho úplne vylúčiť
  • častejšie zaraďovať ryby a nízkotučné mliečne výrobky
  • obmedziť príjem soli na 6 g/deň
  • nefajčiť.

Päť omylov o stravovaní

Cholesterol nie je taký škodlivý

Záleží na tom, v akej súvislosti o cholesterole hovoríme. Cholesterol, ktorý sa nachádza v potravinách, naozaj nemá u väčšiny pacientov so srdcovo-cievnym rizikom (aj keď nie bez výnimky u všetkých) významný negatívny vplyv. Pokiaľ ale hovoríme o koncentrácii cholesterolu v krvi, je to inak. Zvýšené hodnoty sú významným rizikovým faktorom ochorenia srdca a ciev.

Tuky nemusíme riešiť, „zabijakom“ je cukor

Aj keď je nadmerná konzumácia cukru a potravín obsahujúcich cukor riziková, množstvo a zloženie tukov v strave hrá zásadnú úlohu v riziku ochorenia srdca a ciev. Ak jeme nadbytok tukov, a to najmä tukov s prevahou nasýtených mastných kyselín, zvyšujeme si srdcovo-cievne riziko. A bohužiaľ to platí pre priemerného Slováka. Potom nie je dôležité len obmedzenie nevhodných tukov v strave, ale najmä to, čím ich nahradíme. Malo by to byť tukmi výhodnejšími, s prevahou nenasýtených mastných kyselín. Znížiť množstvo nevhodných tukov v skladbe stravy, ale jesť o to viac cukru (čo sa pri neodborných zásahoch do jedálneho lístka stáva), je ako z dažďa pod odkvap, často aj horšie. Škodí teda neprimeraná konzumácia oboch, či ide o cukor, alebo o tuk.

Kokosový tuk je najlepší

Kokosový tuk je z 90 % tvorený nasýtenými mastnými kyselinami. Nadmerná konzumácia takých tukov vedie k zvyšovaniu rizika srdcovo-cievnych ochorení. V našom jedálnom lístku máme veľa nasýtených mastných kyselín (jeme veľa živočíšnych tukov, jemného a trvanlivého pečiva, údenín, smotanových výrobkov a pod.). Kokosový tuk má pozitívny vplyv v kozmetickom využití (teda „zvonku“), ale pri použití „znútra“ významne podporuje kôrnatenie tepien (aterosklerózu). Znesie vysoké teploty, ale to repkový a olivový olej tiež, tie však majú pre naše srdcovo-cievne zdravie oveľa výhodnejšie zloženie.

Najlepšie je vyhýbať sa všetkým živočíšnym potravinám

Živočíšne potraviny sú zdrojom tukov s prevahou nasýtených mastných kyselín, ktoré treba pre zníženie srdcovo-cievneho rizika obmedzovať. Zároveň sú ale v našom jedálnom lístku dôležitým zdrojom kvalitných bielkovín, nenahraditeľným zdrojom železa, vitamínu B12 a vápnika. V jedálnom lístku preto majú svoje dôležité miesto, najmä tie menej tučné. Navyše, niektoré alternatívy z rastlinných zdrojov sú v dôsledku obsahu nevhodných tukov rizikovejšie (napr. niektoré rastlinné alternatívy syrov či mlieka).

Keď držím diétu, nemám šancu dobre sa najesť (pochutnať si)

V prípade srdcovo-cievnych ochorení a ich najčastejších rizikových faktorov (vysoká koncentrácia cholesterolu v krvi, vysoký krvný tlak, obezita, diabetes a pod.) sa strava upravuje s ohľadom na množstvo potravín, výber vhodnejších variantov v rámci potravinových skupín a ich kombináciu a spôsoby úpravy.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #cholesterol #zlý cholesterol