Zdravotné problémy? Možno máte "deravé črevo"

Stena nášho čreva tvorí naše najrozsiahlejšie prepojenie s vonkajším svetom. Plocha tenkého čreva má vďaka črevným klkom približne 300 štvorcových metrov. Na porovnanie - tenisový kurt určený na štvorhru má plochu 260 štvorcových metrov.

22.09.2021 06:00
ruky, brucho, srdce, trávenie, črevo, probiotiká Foto:
Súčasný názor o dôležitosti probiotík bol po prvýkrát vyslovený už začiatkom 20. storočia ruským biológom a držiteľom Nobelovej ceny Iľjom Mečnikovom.
debata

Črevná stena má za úlohu získať maximum živín a ďalších látok z potravy, a pritom do tela na tejto obrovskej ploche vpustiť čo najmenej škodlivín. V tom spočíva jej bariérová funkcia. Predstavme si sliznicu čreva ako sieť s drobnými otvormi, ktorá dovnútra prepustí len látky s určitou veľkosťou. Veľkosť týchto ôk je teda rozhodujúca pre vstrebávanie živín. Ak je však niečo v neporiadku, otvory v sieti sa zväčšia a do tela začnú prúdiť látky, ktoré tam nemajú čo hľadať.

Stres zvyšuje priepustnosť čriev

V akých situáciách k tomu dochádza? Dávny stresový mechanizmus spúšťa v tele reakciu "Uteč alebo bojuj“. V minulosti v nebezpečnej situácii bol človek vďaka vyplaveným stresovým hormónom schopný utekať alebo bojovať – zachrániť si život. V tejto "akútnej situácii“ naše telo dokáže prudko zvýšiť priepustnosť čriev, a tým umožniť organizmu vyšší prílev potrebnej energie. Na druhej strane – zvýšením priepustnosti čreva telo zaplavia aj škodliviny navyše, keďže bariérová funkcia čreva sa zníži.

Bohužiaľ, tento mechanizmus funguje aj pri chronickom strese, ktorý súčasná moderná doba prináša omnoho častejšie v porovnaní s dávnymi časmi, keď sa človek ocitol v nebezpečenstve ohrozenia života len z času na čas. Ak sa chronickému stresu nenaučíme rôznymi technikami či zmenou spôsobu života brániť, ocitáme sa v ohrození permanentne.

Ľudia by mali mať harmonické vzťahy nielen s... Foto: SHUTTERSTOCK
probiotiká, jogurt, žena, mikrobióm, črevo Ľudia by mali mať harmonické vzťahy nielen s inými ľuďmi, ale aj s mikróbmi, ktoré sú našou súčasťou.

Zvýšená priepustnosť = zápal

Priepustnosť čriev takisto ovplyvňujú črevné baktérie – a to obidvoma smermi. Probiotické kmene pomáhajú udržiavať črevnú bariéru, ale mnoho patologických baktérií (helikobakter, zlatý stafylokok, salmonela…) črevnú priepustnosť zvyšujú a bariérovú funkciu čriev zhoršujú. Okrem toho priepustnosť čreva zvyšuje aj západný typ stravovania (vysokotučná diéta), aj preto majú obézni ľudia v tele chronický zápal a vyššiu hladinu endotoxínov. Vylučujúce sa zápalové toxíny aktivujú nadmerné vylučovanie črevnej bielkoviny, tzv. zonulínu. Práve zonulín určuje priepustnosť črevného obsahu cez črevnú sliznicu do obehovej sústavy. Ak sa aktivuje nadmerne, bunky črevnej sliznice sa zmenšia viac, ako je povolené, mikropóry medzi nimi sa rozšíria a vznikne nadmerná, patologická priepustnosť čreva. Vírusy, toxíny, dokonca celé baktérie prenikajú do lymfatického tkaniva a do krvi. „Oká na sieti“ sú jednoducho priveľké a prepadáva nimi aj to, čo nemá.

Procesy okolo priepustnosti čriev sa v posledných rokoch intenzívne skúmajú. Ich pochopenie nie je celkom jednoduché, čo sa však vie, je fakt, že zvýšená priepustnosť čreva vedie u každého človeka k zvýšenej hladine tzv. endotoxínov v krvi a k chronickému zápalu (resp. sa zhorší už existujúci zápal v tele: ekzém, akné, rosacea atď.). Je dokázané, že pri akútnom vzplanutí ekzému je hladina endotoxínov napríklad u pacienta s atopickým ekzémom až 60-krát vyššia v porovnaní so zdravým človekom!

Deravé črevo nie je oficiálna diagnóza

Zmena v priepustnosti čriev má podiel na vzniku a zhoršení mnohých chorôb, napríklad v rámci metabolického syndrómu (ateroskleróza, hypertenzia, cukrovka), pri zápaloch čriev (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída), v prípade psychiatrických chorôb ako Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, autizmus, depresia či chronický únavový syndróm.

Aj preto sa v poslednom období venuje zvýšená pozornosť problematike tzv. mikrobiómu. Je to súhrn génov všetkých mikroorganizmov, ktoré osídľujú naše telo – baktérií, vírusov, kvasiniek, húb či plesní. A z nich je najznámejší a najprebádanejší práve črevný mikrobióm. Ten má približne taký počet buniek mikroorganizmov, ako je počet buniek tela. A 150-krát viac génov. Zohráva svoju úlohu pri mnohých ochoreniach, takisto pri syndróme zvýšenej priepustnosti čriev (po anglicky leaky gut, deravé črevo).

„Leaky gut, deravé črevo nie je nejaká oficiálna a konkrétna diagnóza. Z môjho pohľadu ide skôr o problematiku narušeného črevného mikrobiómu,“ hovorí gastroenterologička Anna Gojdičová z Gastroentero­logického centra Ružinov v Bratislave.

ruky, brucho, srdce, trávenie, črevo, probiotiká Čítajte rozhovor Odborníci na probiotiká: V čreve sídli imunita aj dobrá nálada

Ľudia by mali mať harmonické vzťahy nielen s inými ľuďmi, ale aj s mikróbmi, ktoré sú našou súčasťou. Procesu narušenia prirodzenej črevnej rovnováhy sa hovorí dysbióza. Ak sa táto rovnováha naruší, môže to viesť k rôznym zdravotným problémom. Dokonca takým, s ktorými črevo vôbec nespájame, ako sú depresie, autizmus a podobne. Je to však aj naopak, zloženie črevného mikrobiómu môže negatívne ovplyvniť aj respiračné ochorenie, akým je hoci COVID-19. Odborníci na probiotiká otec a syn Bombovci v aprílovom rozhovore pre Dobré zdravie hovorili o osobnej skúsenosti, keď porovnávacou analýzou svojho mikrobiómu pred a po prekonaní covidu zistili výrazne redukovanú populáciu bifidobaktérií vo svojom čreve, na úrovni 30 % oproti normálu. V Číne sa už v súvislosti s covidom podávajú imunomodulačné probiotické kmene. Aby sa však mohlo tvrdiť, že sú účinné, musia to najskôr potvrdiť klinické štúdie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #črevá #probiotiká #mikrobióm #črevný mikrobióm