Priaznivci zdravého životného štýlu a tí, čo si chcú udržať štíhlu postavu, používajú stéviu vo forme nízkokalorického sladidla. Je síce sladká, neobsahuje však žiadne kalórie. Stéviu používajú aj ľudia, ktorí sa nechcú vzdať sladkého a boja sa priberania. Sladidlo z nej pomáha aj pri znižovaní nadváhy. Vhodné je teda aj pre ľudí, ktorých trápi obezita a nechcú si iba udržať váhu. Lístky stévie sa používajú čerstvé, zmrazené alebo sušené. Usušené sú dokonca sladšie ako čerstvé. Pri žuvaní vydrží sladká chuť v ústach veľmi dlho. Človek nemá pocit hladu ani chuť na energeticky výdatnejšie jedlo. Do šálky čaju alebo kávy stačí pridať dokonca len dva-tri lístky stévie. Inak sa tejto rastline hovorí aj sladká tráva, stévia cukrová alebo medové lístky. Niekedy ju dostať aj pod anglickým názvom Sugar baby.
Pozitívne účinky na zdravie
Rastlina má však na ľudský organizmus priaznivé účinky aj po zdravotnej stránke. Sušené lístky stévie obsahujú steviozidy, a tie dokážu stimulovať pankras aj tvorbu inzulínu, čo sa prejavuje pozitívne pri liečbe diabetu II. typu. ,,Steviozidy patria do skupiny glykozidov, ktorých obsahuje stévia niekoľko a všetko sú to sladivé látky," uvádza stránka steviacukrova.sk.
Rastlina podľa tohto zdroja obsahuje aj ďalšie zlúčeniny ako chlorofyl, xantofyl, oligosacharidy, voľné uhľohydráty, aminokyseliny, saponíny, bielkoviny, vlákninu, rôzne éterické oleje, triesloviny, minerály – vápnik, draslík, chróm, kobalt, železo, magnézium, mangán, fosfor, selén, kremík, zinok, vitamín C, betakarotén, a teda vitamín A, riboflavín – vitamín B2, tiamín – vitamín B1, niacín – vitamín B3, tokoferol – vitamín E, bioflavonoidy – vitamín P či vitamín K, teda všetko látky známe pozitívnymi účinkami na zdravie.
Využitie stévie
Stéviu využíva predovšetkým potravinársky priemysel. Vyrába sa z nej sladidlo, prisladzujú sa ňou nápoje, sladkosti, žuvačky, čokolády, pridáva sa do mliečnych výrobkov ako konzervovaných potravín. V obľube majú stéviu aj výrobcovia potravín s označením light, pre jej takmer nulový obsah kalórií. Stévia sa však pridáva aj do kozmetických výrobkov, kozmetický priemysel oceňuje najmä jej antibakteriálne účinky. Nájsť ju možno v zubných pastách, krémoch a prípravkoch na čistenie, šampónoch a sprchových géloch. Výskumy ukázali, že stévia pomáha pri liečbe kožných ochorení ako akné, ekzémy či dermatitídy.
Kto by však čakal, že po oficiálnom schválení používania tejto rastlinky ako sladidla budú pulty plné výrobkov s využitím sladkých lístkov, bude určite sklamaný. Ponuka rozhodne nezodpovedá dopytu. Sladidlá možno kúpiť vo väčšine prípadov cez internetové obchody, zo známych výrobkov sa stévia objavila v nápojoch ako Kofola či Jupík a v ľadovom čaji od výrobcu Coca-Cola. Sladkosti, čokolády alebo pekárenské výrobky s použitím stévie však zatiaľ chýbajú. Aj umelé sladidlá v diavýrobkoch stále zostávajú, nové produkty obsahujúce stéviu sa neobjavujú. Pravdou však je, že nie každému sedí táto pomerne špecifická chuť bylinky. Pri prvom ochutnaní totiž stévia nechutí veľmi sladko, jej chuť sa rozvinie až po prehltnutí. Chuť rastlinkových lístkov sa navyše veľmi výrazne líši od chuti cukru, umelých sladidiel či medu.
Zakázaná rastlina?
Oficiálne používať stéviové sladidlá a pridávať ju do potravinových výrobkoch však nebolo vždy dovolené. Sladidlo zo stévie sa môže v krajinách EÚ používať až od konca minulého roka. Vtedy bolo zaradené medzi schválené nízkokalorické sladidlá v EÚ. Do toho dátumu platilo nariadenie európskej potravinovej komisie z roku 2000 , ktoré zastavilo rozširovanie sladkej rastliny na potravinárskom trhu, hoci napríklad Japonsko stéviu využíva už roky. V krajine vychádzajúceho slnka je stévia najpopulárnejšie nízkokalorické sladidlo a pokrýva viac ako tretinu trhu so sladidlami. Zákaz zdôvodnila komisia tým, že neexistuje dostatok štúdií o neškodnosti rastliny. Krátko nato sa stévia začala sťahovať z nemeckého trhu, dokonca aj zo švajčiarskeho a predaj stéviového sladidla sa úplne zastavil. Úvahy o zastavení predaja boli rôzne. Výrobcovia tvrdili, že za zákazom stojí nie nedostatok relevantných štúdií, ale loby spracovateľov bieleho cukru a umelých sladidiel.
Zákaz používania stévie sa však nevyhol ani USA, kde ju Úrad pre kontrolu potravín a liekov (FDA) vo svojej legislatíve zaradil medzi látky spadajúce pod označenie nebezpečná potravinová prísada. Nariadenie o zákaze FDA zrušil síce ešte v roku 1995, ale sladidlá z rastliny sú označované ako potravinový doplnok a nie ako sladidlo.
Európska potravinová komisia schválila stéviu ako nízkokalorické sladidlo na základe rozsiahleho komplexného výskumu. Ani pred zverejnením jeho výsledkov však zrejme nebol dôvod vyhýbať sa používaniu tejto rastliny. ,,Škodlivosť stévie nepreukázal žiaden výskum, aj keď rastlina bola veľakrát nezávisle testovaná na toxické látky," tvrdí Jeffrey Goetttemoeler, autor knihy Sladké recepty zo stévie. Priaznivci zdravého životného štýlu poukazujú najmä na domorodcov z Južnej Ameriky, ktorí stéviu používajú stáročia a nikdy sa na nich neprejavili nepriaznivé zdravotné účinky.
Kuchársku knihu s využitím stévie napísal aj doktor Ray Sahalien. V nej uvádza, že žiaden výskum nikdy nepotvrdil toxicitu rastliny. Stévia je vo veľkom množstve využívaná v Japonsku, kde sa pridáva do nápojov, sladkostí a rôznych potravín. Za roky používania Japonci nezaznamenali žiadne negatívne pôsobenie takýchto výrobkov na organizmus. Podľa doktora Sahaliena dokonca tokijský Národný inštitút zdravia urobil sériu testov, ktoré mali potvrdiť alebo vyvrátiť prípadné rakovinotvorné účinky. Zistilo sa, že stévia žiadne takéto účinky nemá. Neškodnosť stévie potvrdilo aj množstvo ďalších výskumov, ktoré navyše dokázali aj jej priaznivé účinky na zdravie.