Nedajte sa zlomiť osteoporózou!

Osteoporóza je ochorenie, pri ktorom dochádza k rednutiu kostí, s čím sa spája vysoké riziko zlomeniny a bolesti. V stručnosti sa dá povedať, že najlepšie je tejto diagnóze predísť – stravou bohatou na vápnik a dostatkom pohybu. V opačnom prípade ju treba čo najskôr odhaliť a riešiť – liekmi, minerálmi, vitamínmi, správne zostavenou diétou, pravidelným cvičením. Pýtate sa, ako na to?

20.10.2008 06:05
Úraz, zlomenina Foto:
Jedna z troch žien vo veku nad 50 rokov utrpí zlomeninu následkom zrednutia kostí.
debata

Čo je hlavným problémom pri osteoporóze? Ono povestné – rup! Podľa štatistiky jedna z 2 – 3 žien vo veku nad 50 rokov utrpí zlomeninu následkom zrednutia kostí. Spočiatku sa tento „tichý zlodej kostí“ správa nenápadne. Nič nenasvedčuje tomu, že sa vyvíja, zákerne napreduje, pretože bolesti chrbta, zníženie telesnej výšky či zhrbenie sa v oblasti hrudnej časti chrbtice je už prejav pokročilejšieho ochorenia. Na osteoporózu obyčajne upozorní zlomenina – najčastejšie v oblasti chrbtice, zápästia, krčka stehnovej kosti. Osemdesiat percent z nich sa stane doma, a to môže ísť o bežné zohnutie sa, sadanie, zodvihnutie ťažšieho predmetu, niekedy prudšie zakašľanie. Ženy majú v tejto súvislosti viac smoly, pretože majú celkovo menej kostnej hmoty ako muži a na úbytok kosti má veľký vplyv menopauza (posledná menštruácia), najmä obdobie, ktoré nasleduje po nej. Pokles hladiny ženského pohlavného hormónu estrogénu urýchľuje stratu kostnej hmoty najmä prvé 3 až 7 rokov po prechode. Pravda je však taká, že aj krehké ženy môžu mať silné kosti!

Rednutie kostí odhalí denzitometria

Skôr, ako sa človeku zlomí nejaká kosť (samozrejme, nehovoríme o zlomeninách následkom dopravného úrazu, pádu z výšky), je možné preriedenie kostí včas zistiť pomocou denzitometrie. Denzitometria je bezbolestné vyšetrenie, ktoré umožňuje zmeranie kostnej hmoty – najčastejšie v oblasti driekovej chrbtice, stehennej kosti či dolnej časti predlaktia. To sú miesta typických osteoporotických zlomenín. Týmto nezáťažovým vyšetrením (radiačná záťaž zodpovedá zhruba letu lietadlom) sa stanoví množstvo kostného minerálu a toto stanovené množstvo sa porovnáva s hodnotami mladých, zdravých žien – tzv. T-skóre teda vyjadruje, o koľko je hodnota u vyšetrovanej osoby nižšia. Na výsledku z denzitometrie nájdete aj tzv. Z-skóre, ktoré porovnáva hodnotu pacienta s hodnotami zdravých osôb rovnakého veku. „Za osteoporózu sa považuje hodnota T-skóre nižšia ako mínus 2,5. S klesajúcimi hodnotami parametrov denzitometrického vyšetrenia stúpa riziko zlomeniny následkom osteoporózy,“ vysvetľuje MUDr. Elena Ďurišová, primárka Reumatologicko-rehabilitačného centra v Hlohovci.

Pri röntgenovom vyšetrení nie je možné zistiť osteoporózu, kým nedôjde k úbytku kostnej hmoty najmenej o 20 – 30 percent. Pre včasné odhalenie osteoporózy teda nemá rtg-vyšetrenie na rozdiel od denzitometrie význam, má však zmysel, ak ide o diagnostiku zlomenín stavcov a vylúčenie druhotných príčin osteoporózy, ako sú napríklad nádory. „Ultrazvukové vyšetrenie zas meria hustotu kostného minerálu v oblasti päty, nie je ním však možné zmerať všetky rizikové miesta, kde môžu vzniknúť zlomeniny typické pre osteoporózu,“ dodáva autorka knihy Ženské bolesti chrbtice, kde sa podrobne venuje aj tejto diagnóze. Počítačová tomografia je už úzko špecializované vyšetrenie potrebné len v istých konkrétnych prípadoch.

Kto je v riziku?

V akom veku mi hrozí rednutie kostí a má zmysel absolvovať denzitometriu? položíte si otázku. Na túto otázku  odpovedal MUDr. Zdenko Killinger, PhD., vedúci Osteocentra Fakultnej nemocnice Bratislava-Ružinov minulý rok na Linke Pravdy: "Ak má žena niektorý zo známych rizikových faktorov pre vznik osteoporózy, je meranie vhodné počas prvých rokov po prechode. Ak nemá rizikové faktory, meranie je indikované vo veku nad 65 rokov (u mužov podľa vestníka ministerstva zdravotníctva nad 70 rokov – pozn. aut.). Na toto vyšetrenie môže pacienta poslať reumatológ, ortopéd, endokrinológ, ale aj internista či gynekológ pracujúci v osteologickej ambulancii. Osteologická ambulancia sa špecializuje na osteoporózu a iné metabolické ochorenia kostí. Ženskí lekári sa však obyčajne zaoberajú najmä možnosťou hormonálnej liečby u žien, ktoré majú klimakterické ťažkosti (návaly, nervozita atď.). Hormonálna substitučná liečba spomaľuje nástup rednutia kostí, dodáva totiž žene chýbajúce ženské hormóny.

Medzi rizikové faktory rednutia kostí patrí zánik menštruácie pred 45. rokom veku, výskyt osteoporózy alebo zlomenín v rodine, ochorenia tráviaceho ústrojenstva spojené s poruchou vstrebávania vápnika či vitamínu D, chronické zápalové ochorenia ako reumatoidná artritída, nádorové choroby, anorexia, cukrovka závislá od inzulínu, choroby štítnej žľazy, obličiek, pečene…  Je ich dosť a všetky môžu nástup osteoporózy urýchliť. Spozornieť treba aj pri znížení telesnej výšky oproti výške v mladosti!

„Akákoľvek zlomenina u osôb starších ako 50 rokov, ak k nej dôjde bez závažného úrazu, musí byť posudzovaná ako možný dôsledok osteoporózy a mala by byť dôvodom na podrobné vyšetrenie,“ zdôrazňuje MUDr. Ďurišová.

Kosť – zaneprázdnený orgán

O možnom nadmernom preriedení kostí rozhodujú dve základné veci: Množstvo kostnej hmoty, s akým človek vstupuje do dospelosti a „nahonobil“ si ju správnou výživou a dostatkom pohybu. (Vrchol hustoty kostí sa dosahuje medzi 30. – 35. rokom veku.) A potom rýchlosť, akou sa kostná hmota odbúrava. Akýsi rovnovážny stav medzi tvorbou a odbúravaním kosti sa prirodzene narúša s postupujúcim vekom, približne od 45. roku u ženy a po šesťdesiatke u muža. Úbytok kosti je ročne 1 – 3 percentá.

Ak lekár osteológ zistí osteoporózu, treba stanoviť plán liečby. Ten závisí od príčin vzniku tejto choroby, pretože ak je rednutie kostí následkom iného prebiehajúceho ochorenia, treba predovšetkým kvalitne liečiť toto ochorenie. "Pred stanovením správneho liečebného programu je veľmi dôležité vylúčiť možnosť sekundárnej osteoporózy, až potom stav hodnotiť ako primárnu osteoporózu a začať s komplexnou liečbou,“ zdôrazňuje internistka, reumatologička, rehabilitačná lekárka i akupunkturistka Elena Ďurišová.

Základnou podmienkou úspešnej liečby je správna výživa – najmä dostatočný prívod vápnika ako hlavného minerálu pre stavbu kostí a vitamínu D. Ženy po menopauze bez hormonálnej substitučnej liečby a staršie ako 65 rokov by mali prijímať 1 500 mg vápnika denne a do 2-tisíc mg denne aj budúce a dojčiace mamičky! Nasleduje primeraný telesný pohyb, obmedzovanie škodlivých vplyvov a liečba chorôb, ktoré rozvoj osteoporózy podporujú.

Lieky proti osteoporóze sa podľa mechanizmu účinku delia na skupinu liekov, ktoré brzdia odbúravanie kostí – sem okrem iných patrí vápnik, vitamín D, ale aj najčastejšie používané bisfosfonáty. Užívajú sa raz denne, dnes prevažne raz týždenne alebo dokonca raz mesačne. Druhou skupinou sú lieky podporujúce novotvorbu kostí a lieky, ktoré znižujú odbúravanie, ale zároveň novotvorbu kostí zvyšujú. Už po roku liečby bisfosfonátmi sa riziko zlomeniny zníži na polovicu, liečba však musí byť dlhodobá – aspoň 5 rokov. Odborníci sa sťažujú, že majú obrovskú stratu pacientov, lenže liečba osteoporózy trvá dlho a navyše neprinesie okamžitý výsledok. Pritom je to do značnej miery liečiteľné ochorenie, kľúčovým faktorom je však ochota liečiť sa dlhodobo, inak je nárast kostnej hustoty nedostatočný a neverili by ste – v poslednej tretine života môže byť zlomenina aj smrteľná. Riziko úmrtia po zlomenine stehennej kosti u 50-ročnej ženy následkom mnohých súvisiacich komplikácií je rovnaké ako riziko úmrtia na rakovinu prsníka a štyrikrát väčšie ako na rakovinu maternice. Nedajte sa preto zlomiť osteoporózou!

Osteoporóza podľa výsledku z denzitometrie

Štádium/Odchýlka od hustoty kostí mladých zdravých žien (T-skóre)
norma: viac ako mínus 1
osteopénia: mínus 1 až mínus 2,5
osteoporóza: menej ako mínus 2,5
závažná osteoporóza: menej ako mínus 2,5 plus osteoporotická zlomenina

Najviac sú ohrozené ženy:
– po prechode
– s útlou postavou
– bielej rasy
– s výskytom osteoporózy v rodine
– s nízkou kostnou hustotou
– pri dlhodobom užívaní steroidov (glukokortikoidov)
– so sedavým spôsobom života
– pri nadmernom požívaní alkoholu, kávy a cigariet

Ako prijímať vápnik a vitamín D
– naše telo využije naraz okolo 500 mg vápnika, či už je zdrojom potrava, alebo doplnok výživy, prípadne liečebný prípravok, pri väčšom množstve sa správne nezužitkuje
– je lepšie jesť potraviny bohaté na vápnik alebo výživové doplnky v menších dávkach počas dňa, najmä v priebehu jedla a po jedle
– prijímať vápnik má zmysel aj večer pred spaním, zabráni sa tak zvýšenému nočnému odbúravaniu kostí
– vápnik sa lepšie vstrebáva v kyslom prostredí, odporúča sa preto pitie kyslých ovocných štiav (ráno po prebudení šťava z citróna rozmiešaná v teplej vode) alebo malého množstva kyslého vína, ako aj konzumácia kyslej kapusty, uhoriek a inej kvasenej zeleniny
– pri vyššom príjme vápnika (v prípravkoch) sa odporúča prísun tekutín 2,5 litra a viac za 24 hodín, pretože je zvýšené riziko zápchy, plynatosti (zabrániť jej možno aj dostatočným príjmom vlákniny)
– vstrebávanie a využitie vápnika v tele podporuje „slnečný vitamín“ D, ktorého najvýznamnejším zdrojom okrem slnka sú morské ryby, rybí tuk, žĺtok a podobne, v zime (október-marec) je vhodné podávať ho pacientom s rednutím kostí a starším ľuďom aj v doplnkoch výživy
– je dokázané, že pravidelným dlhodobým užívaním vápnika a vitamínu D, najmä vo vyššom veku, sa zníži riziko vzniku zlomenín následkom osteoporózy

(Zdroj: Elena Ďurišová – Ženské bolesti chrbtice)

Čo znižuje vstrebávanie vápnika
– potraviny s vysokým obsahom tzv. oxalátov: špenát, rebarbora, mandle, čokoláda, kakao, otruby – jesť najmenej 2 hodiny po požití potravy bohatej na vápnik
– podobne aj potraviny s vysokým obsahom fytátov: strukoviny, pšeničné otruby
– potraviny s vysokým obsahom bielkovín a soli (podporujú zvýšené vylučovanie vápnika obličkami), jedlá sa odporúča dochucovať bylinkami, ktoré sú bohatým zdrojom vápnika: bazalka, petržlenová vňať, kôpor, majorán, tymián
– vysoký obsah prijímaných tukov (dokáže „vyviazať“ vápnik v čreve, a ten sa potom vylúči stolicou), nesmie však ísť o diétu úplne bez tuku, lebo by sa nevstrebával vitamín D
– alkohol znižuje vstrebávanie vápnika z potravy, podporuje tvorbu látok, ktoré ničia vitamín D (pohár vína, jedno pivo sa toleruje)
– pitie kávy (viac ako 3 šálky sú rizikové) a sladených kofeínových nápojov (kofeín spôsobuje zvýšené vylučovanie vápnika močom)

//viac o osteoporóze, prevencii, výžive, liečbe i fyzickej aktivite na www.razmesacne.sk a na bezplatných infolinkách 0800 500 943, 0800 500 666 (pondelok – piatok 13.00 – 16.00 h)
//

debata chyba