Myslíme si o nej, že je tu krátko. Ale omyl… Chrípku poznal už v 5. storočí Hippokrates. Opísal vtedy ochorenie, ktoré svojimi príznakmi pripomínalo chrípku. Podľa jeho záznamov dokázala epidémia zničiť celú aténsku armádu. Prvá spoľahlivo zaznamenaná pandémia bola v roku 1173, no ani v tomto prípade nie je úplne isté, či to bola chrípka, ako ju dnes poznáme. Viacero autorov sa však zhoduje, že až v roku 1580 prebehla vlna chrípky v Ázii a odtiaľ sa rozšírila do Afriky a Európy. Chrípka vyvolávala u ľudí už po stáročia rôzne epidémie a pandémie. Jej katastrofálne dôsledky by sa dali porovnať dokonca s obávaným morom. Čo vlastne slovo pandémia znamená? Pochádza z gréckeho „pan“ – všetko a „demos“ – ľud. Pandémia skutočne postihuje všetkých ľudí bez rozdielu veku, rasy a pohlavia, a preto sa používa na označenie epidémie postihujúcej celú populáciu.
V 20. storočí prebehlo niekoľko veľkých pandémií. V rokoch 1918 – 1919 sa vyskytla asi najhoršia pandémia chrípky, ktorá je známa ako španielska chrípka, a mala za následok ochorenie jednej miliardy ľudí a 20 – 40 miliónov úmrtí. Hovorí sa jej španielska chrípka, aj napriek tomu, že pravdepodobne pochádzala z Číny alebo USA. Pôvodcom tejto chrípky bol vysoko infekčný vírus chrípky typu A, ktorý sa začal veľmi rýchlo šíriť hlavne medzi mladými vojakmi v USA, a počas ich cesty do Európy vyvolal mnoho úmrtí. Už v priebehu roka sa chrípka rozšírila po celom svete. Španielska chrípka sa teda nezačala ani v Číne ani Španielsku, prvá infekcia bola zaznamenaná v Kansase (USA) 4.3.1918. V priebehu niekoľkých dní sa nakazili stovky vojakov a neskôr preniesli vírus do Európy. V Španielsku sa nakazil každý štvrtý obyvateľ, a odtiaľ sa rozšíril do celého sveta. Po druhom prepuknutí v roku 1920 sa vírus záhadne stratil.
Nebezpečná trojka, alebo inak povedané: vtáci – ošípané – ľudia. Ošípané sú ideálnym hostiteľom vírusu. Vírus, ktorý sa priamo neprenáša na človeka, nachádza u ošípaných dobré uplatnenie. Z človeka sa vírus prenesie skôr na ošípané ako na vtákov. U ošípaných môže prebiehať proces mutácie a tým sa môže vyvinúť nový druh vírusu, pre ktorý na začiatku neexistujú obranné prostriedky v telách hostiteľov. Je pravdepodobné, že americkí vojaci v Kansase sa vírusom nakazili na farmách, práve od ošipaných. V rokoch 1957 – 1958 sa objavila nová pandémia chrípky, označovaná ako ázijská chrípka. Bola vyvolaná rovnako – vysoko infekčným vírusom chrípky typu A, ktorý sa začal šíriť z Číny. Najviac boli postihnuté deti v školskom veku. Táto pandémia bola miernejšia, čo sa týka úmrtí, a ani jej dôsledky neboli také katastrofálne ako pri španielskej chrípke. Ďalšou známou pandémiou bola hongkonská chrípka v rokoch 1968 – 1970, ktorá pochádzala z Číny a v Európe sa najviac prejavila v susednom Poľsku, kde ochoreli viac ako 4 milióny ľudí. Posledná pandémia 20. storočia sa vyskytla na prelome rokov 1977 – 1978, keď sa rozšírila z Číny, postihla Sibír, európsku časť Ruska a pokračovala cez Európu na Stredný východ a do Austrálie.
Vírus vtáčej chrípky H5N1, ktorý je pre človeka najnebezpečnejší, prvýkrát objavili v roku 2003 a odvtedy spôsobil smrť takmer 250 ľudí. Vedci sa obávajú, že prípadná mutácia tohto vírusu, ktorý by sa potom mohol prenášať z človeka na človeka, by spôsobila celosvetovú epidémiu, ktorá by mohla zasiahnuť až pätinu populácie.
Desaťtisíce Rakúšanov už začiatkom januára sužovali aktuálne príznaky alebo obavy z chrípkového vírusu typu A, tzv. brisbanského, ktorý spôsobil už prudký nárast počtu ochorení v takmer všetkých spolkových krajinách alpskej republiky. O brisbanskom chrípkovom víruse je známe, že vyvoláva relatívne vážnu formu chrípkového ochorenia, pri ktorej v prípade absencie adekvátnej terapie môže dôjsť aj ku komplikáciám vrátane zápalu pľúc alebo srdcového svalu. Choroba trvá skutočne najmenej týždeň, absolútne uzdravenie pacienta si však môže vyžiadať aj niekoľko týždňov. Táto chrípka sa prejavuje náhle vysokou horúčkou, sprevádzanou prudkými bolesťami hlavy, údov a suchým kašľom. V danom prípade patria popri deťoch medzi osobitne ohrozené osoby chronicky chorí ľudia, ako aj osoby vo veku nad 50 rokov.
Šírenie vírusu napomáha návrat školákov a študentov do vyučovacieho procesu. Riziko nákazy sa však zvyšuje aj v hromadných dopravných prostriedkoch a pri masových akciách, ale napríklad aj v kancelárskych priestoroch, kde sa stretáva mnoho ľudí. V tejto súvislosti Ursula Kunzová z Inštitútu pre sociálnu medicínu viedenskej univerzity poznamenala, že aj vypínače svietidiel alebo klávesnice počítačov, ktorých sa dotýka množstvo rúk, môžu poslúžiť vírusom pri hľadaní ďalšej obete. Podľa jej slov je mimoriadne dôležité vetranie v takýchto priestoroch, ktoré zabezpečuje prívod čerstvého vzduchu do miestností. Takisto užitočná môže byť aj dezinfekcia vypínačov, klávesníc alebo iných držadiel pri samozrejmom rešpektovaní elementárnych hygienických predpisov.
Všetkým, ktorí sa takýmto rizikám chcú vyhnúť, odborníci z Inštitútu pre virológiu Lekárskej univerzity vo Viedni odkazujú, že očkovanie proti chrípke je ešte zmysluplné, pretože jej vlna sa iba rozbieha.