Normálna teplota tela sa pohybuje v rozmedzí 36 – 37 stupňov Celzia, pričom najnižšia je skoro ráno a najvyššia neskoro popoludní. Hoci posudzovanie toho, čo je zvýšená teplota a kedy už hovoríme o horúčke, sa mierne odlišuje aj v závislosti od toho, či ide o dieťa alebo dospelého, dokonca veľmi záleží aj na mieste merania, vo všeobecnosti možno hovoriť o zvýšenej teplote do 38 stupňov Celzia a o horúčke nad 38 stupňov Celzia.
V detskom veku sa za horúčku označuje vzostup teploty nad 38 stupňov Celzia meranej v konečníku, nad 37,8 stupňa Celzia, ak je teplota meraná teplomerom v ústach a nad 37,5 stupňa Celzia v podpazuší. Za najpresnejšie spôsoby merania v detskom veku sa považuje meranie teploty v ústach (len dieťa nesmie kašľať, kýchať, mať plný nos) a v konečníku. Pred meraním teploty v konečníku treba teplomer potrieť olejom alebo vazelínou, aby to nebolo bolestivé.
Odborníci neodporúčajú umelo znižovať zvýšenú teplotu liekmi proti horúčke, tzv. antipyretikami. Dôležité je najmä prijímanie dostatočného množstva tekutín a pokoj na lôžku, telo sa sústreďuje na boj s chorobou, takže pacientovi obyčajne ani nechutí jesť, tráviace pochody sú spomalené. Miestnosť by nemala byť prekúrená a pacient v ľahkom, vzdušnom oblečení by mal ležať len pod tenkou prikrývkou.
Lieky prichádzajú na rad až v prípade horúčky a môžu obsahovať tri účinné látky: paracetamol (napr. Panadol, Paralen), ibuprofén (Nurofen, Brufen, Ibalgin) alebo kyselina acetylsalicylová (Aspirín, Acylpyrín). Deťom do 12 rokov (podľa niektorých zdrojov dokonca až do 18 rokov) nikdy nepodávame acetylsalicylovú kyselinu, môže im totiž spôsobiť nebezpečnú, až smrteľnú zdravotnú komplikáciu. Za najbezpečnejšiu účinnú látku proti bolesti a teplote sa v detskom veku považuje paracetamol. Na druhej strane, ibuprofén má na rozdiel od paracetamolu aj protizápalový efekt.
Horúčku je možné znižovať aj bez použitia liekov, tzv. fyzikálnymi metódami. Možná je sprcha alebo kúpeľ vo vlažnej vode, len o niekoľko stupňov chladnejšej, ako je teplota tela. Príliš studená voda by mohla vyvolať triašku, po ktorej sa chorému teplota ešte viac zvýši. Ďalšou možnosťou je zábal. Podľa pediatričky MUDr. Marty Špánikovej z Bratislavy sú klasikou zábaly do plachty namočenej vo vlažnej vode. Pri deťoch stačí do vlažnej vody namočiť osušku či bavlnenú plienku a ľahko vyžmýkať. Dieťaťu zabalíme iba hrudník a brucho, v rámci zábalu neochladzujeme končatiny. Zábal môže trvať 5 – 15 minút a je možné ho opakovať, kým teplota neklesne o 1 – 2 stupne. Niektoré zdroje píšu o prikladaní ľadových kociek v igelitovom vrecúšku zabalených ešte aj do tenkej látky na slabiny chorého asi na 10 minút.
Každý pacient, tým skôr dieťa, reaguje pri horúčke inak, preto je ťažké dať presný návod, ako postupovať. Pri znižovaní horúčky je výhodné skombinovať metódy ochladzovania, ktoré urýchlia odstránenie nahromadeného tepla z tela i užívanie liekov, ktoré zas znížia tvorbu tepla. Pri samoliečbe je dôležité prečítať si príbalový leták, aby nedošlo k predávkovaniu a jednotlivé účinné látky sa bez porady s lekárom nikdy nesmú kombinovať!