Cigareta zabíja obidvoma koncami

"Horiaca cigareta je vlastne malá chemická továreň," hovorí pľúcna lekárka MUDr. Elena Kavcová, CSc.

19.02.2010 07:00
cigareta, fajčenie, prestať fajčiť, nefajčiť,... Foto:
Ilustračné foto
debata

„Hovorí sa, že zabíja oboma koncami, pretože z nej uniká nielen hlavný prúd dymu, ktorý fajčiar aktívne vdychuje do dýchacích ciest a pľúc, ale z jej horiaceho konca uniká po celý čas aj tzv. vedľajší prúd dymu. Prijatím zákona na ochranu nefajčiarov išlo najmä o snahu ochrániť nefajčiarov v zamestnaní, napríklad čašníkov, ktorí sú dlhodobo a kontinuálne vystavení vdychovaniu škodlivého dymu z cigariet. Hovoríme tomu aj nedobrovoľné fajčenie či tzv. fajčenie z druhej ruky.“

Podľa prieskumov aktívny fajčiar vdychuje priamo fajčením len 15 percent škodlivých látok z tabakového dymu, 85 percent škodlivých látok uniká do ovzdušia, kde ich pasívne vdychujú fajčiari aj nefajčiari.

Dym medzi šlukmi obsahuje viac splodín

Podľa českej odborníčky na odvykanie od fajčenia MUDr. Evy Králikovej z Prahy „ak si potiahnete z cigarety, zahrejete jej horiaci koniec na tisíc stupňov Celzia, proces spaľovania teda prebieha kvalitnejšie, nevzniká pri ňom toľko splodín,“ povedala pre Lidové noviny. „Voľne horiaca cigareta má oproti tomu len asi 300 – 400 stupňov, čím sa vytvorí viac škodlivých látok vo vyššej koncentrácii. Tento dym sa však rozptýli po miestnosti, takže výsledná dávka je vždy nižšia ako u aktívneho fajčiara. Fajčenie z druhej ruky však celkom stačí na to, aby mal pasívny fajčiar 1,3 x vyššie riziko infarktu v porovnaní s človekom, ktorý je ušetrený akéhokoľvek cigaretového dymu.“

Pozoruhodným fenoménom je výskyt pasívneho fajčenia detí v domácnostiach a mimo nich. Podľa prieskumu z roku 2007 u 13– až 15-ročných detí je pasívnemu fajčeniu vystavených 47 percent tínedžerov v domácnostiach. Mimo domácnosti je to až 69 percent detí. Deti a mládež sú z tohto hľadiska najzraniteľnejšou sociálnou skupinou, ktorá nedobrovoľne vdychuje tabakový dym. U všetkých detí, v domácnosti ktorých fajčili matky, sa v moči našli stopy kotinínu, ktorý je metabolickým produktom nikotínu. Už v detstve sú potomkovia fajčiarok postihnutí zhubným nádorom častejšie ako deti nefajčiarok. Deti fajčiarov tiež trpia častejšie pľúcnymi ochoreniami, zápalmi stredného ucha či bronchiálnou astmou.

Nebuďme pasívni k pasívnemu fajčeniu

Vplyv pasívneho fajčenia sa prejavuje nielen na zdravotnom stave detí, ale aj na skúsenostiach, ktoré si prenášajú do dospelého života. Rodičia môžu v súvislosti s fajčením významne vplývať na svoje deti prostredníctvom vlastného správania. Štatistiky ukazujú, že deti, ktoré rodičia poučia o negatívnom vplyve fajčenia ešte predtým, ako im prvýkrát napadne zapáliť si, začnú fajčiť s menšou pravdepodobnosťou – dokonca aj keď ich samotní rodičia sú fajčiarmi. Dospievajúci, ktorých obaja rodičia fajčia, začnú fajčiť až štyrikrát pravdepodobnejšie ako tí, ktorých rodičia nikdy nefajčili.

Tínedžeri značne podceňujú skutočnosť, aké ťažké je prestať fajčiť. Zistilo sa, že medzi negatívnym postojom k fajčeniu a samotným fajčením jestvuje priama súvislosť. Trend skorého experimentovania s fajčením potvrdzujú mnohé prieskumy, ktoré sa realizovali aj na Slovensku. Najväčšia skupina mladých začína s fajčením pred 15. rokom života. Narastá však počet detí, ktoré experimentujú s tabakom dokonca pred 10. rokom života.

Dym z cigarety

Hlavný prúd dymu: aktívne vdychovaný fajčiarom do dýchacích ciest a pľúc. Tento dym prechádza cez cigaretový filter, ktorého cieľom je zachytávať decht. Bohužiaľ, najúčinnejším filtrom na konci každej cigarety sú vlastné pľúca fajčiara.
Vedľajší prúd dymu: unikajúci z horiaceho konca cigarety medzi jednotlivými ťahmi. Niektoré látky sú v tomto vedľajšom prúde dymu vo vyšších koncentráciách. Aj preto je také nebezpečné pasívne fajčenie.

Pasívne fajčenie spôsobuje

na Slovensku odhadom 518 prípadov úmrtí z radov nefajčiarov
z toho ischemická choroba tvorí asi 362 úmrtí, mozgová porážka 109 úmrtí, na rakovinu pľúc zomrie 33 ľudí a chronické dýchacie ochorenia asi 14 úmrtí
na Slovensku bolo v roku 2003 pasívnemu fajčeniu vystavených 79 percent 13– až 15-ročných detí, v roku 2007 to bolo 47 percent tínedžerov
riziko úmrtnosti u pasívnych fajčiarov je o 15 percent vyššie ako u zdravých ľudí, aj keď nikdy nefajčili

debata chyba