Varovné signály
V praktickom živote, bez povšimnutia si zmien vnútri tela, sa môže ateroskleróza prejavovať rôzne. Niekedy iba mierne, inokedy až alarmujúco. Za normálnych podmienok je srdce dostatočne zásobené krvou a kyslíkom a nedostatok sa prejaví iba pri behu alebo inom vyčerpaní. Keď sa zrútime na sedadlo v autobuse, ktorý sme práve tak-tak dobehli, môžeme zrazu pocítiť ostrú bolesť v hrudníku. Hovorí sa tomu angina pectoris alebo myokardiálna ischémia – nedokrvenosť. Je to varovanie, že by nás mohol skoro zasiahnuť srdcový infarkt.
Vážnejšie býva to, ak niektorých ľudí pri tepnovom kŕči alebo ochorení tepien stihne malý srdcový záchvat bez toho, že by o tom vedeli. Ide o tzv. nemú ischémiu a môžeme sa o nej dozvedieť až pri zasiahnutí infarktom v plnej sile. Lekár nám po testoch oznámi, že to nie je náš prvý srdcový záchvat. Záťažové testy a nepretržité monitorovanie srdcovej činnosti je jediný spôsob, ktorým sa dajú zachytiť takéto malé zákerné príhody.
Samotný srdcový infarkt najčastejšie prepukne, keď sa časť usadeniny zo steny koronárnej tepny odlomí a na inom mieste celkom upchá tepnu. Alebo keď zrazenina vytvorí vír v zúženom kanáli. Vtedy sa naše srdce dostáva do krízovej situácie. Pre nedostatok kyslíka môžu časti srdca odumrieť. Pri srdcovej arytmii však môže nastať úplné zastavenie srdcovej činnosti.
Ak ide o úplný uzáver v tepne, ktorá zásobuje krvou mozog, prichádza k mozgovej príhode a ochrnutiu, ak to nastane v tepne, ktorá zásobuje končatinu, môže spôsobiť gangrénu a neskôr i amputáciu.
Čo najviac „chutí“ srdcu?
Vedci vytvorili zoznam potravín, ktoré majú výnimočne silnú schopnosť chrániť naše srdce a cievy. Favoritmi sú borievky, cesnak, červené víno, horká čokoláda, hroznová šťava, ľanové semienka, orechy, pivo, sója, šťava z granátových jabĺk, vaječné bielka a zelený čaj.
Podľa doktorky Fábryovej sú prevenciou aj brusnice, ale aj pravidelná konzumácia ovocia a zeleniny. Príroda však ponúka aj šípky, černice, jahody.
Prezradí vás obvod pásu
Obvod pásu je dôležitým kritériom pri voľbách kráľovien krásy. Oveľa významnejším ukazovateľom však býva pri rizikovej obezite. Tuk uložený v oblasti brucha vedie totiž k závažným zdravotným komplikáciám.
„Rozloženie tuku na tele ovplyvňuje riziko rozvoja srdcovo-cievnych či metabolických ochorení. Postava sa môže formovať do tvaru "jablka“ alebo „hrušky“. Pri postave tvaru „jablka“ sa tuk hromadí predovšetkým v oblasti brucha, najmä medzi pečeňou a črevami. O brušnej obezite hovoríme, ak je obvod pása väčší ako 88 cm u žien alebo 102 cm u muža, ale pozor si treba dávať už pri obvode pása od 80 cm u žien a od 94 cm u mužov. Zistíme to jednoduchým zmeraním obvodu pása. Brušná obezita zvyšuje riziko rozvoja cukrovky, srdcového infarktu a mozgovo-cievnych príhod. Postava tvaru „hrušky“ hromadí tuk pod kožou v oblasti bokov a zadku, tento typ hromadenia tuku je menej nebezpečný pre zdravie srdca a ciev," vraví kardiológ docent Gabriel Kamenský.
Na aterosklerózu zo záhonu
- Cesnak sa po celej Európe pestuje už veľmi dlho. Jeho cibuľky sú významnou pochutinou, a navyše aj zdravou. Jeho hodnota je najmä v obsahu účinných látok, ako je napríklad aliín. V tele sa štiepi na alicín, ktorý má schopnosť zabíjať baktérie. Okrem toho, že pomáha proti infekciám, ozdravuje črevné prostredie. Len nedávno však vedci objavili, že rozpúšťa aterosklerotické usadeniny v cievach a bráni vzniku nových.
- Dva B vitamíny – cholín a inozitol – sú hlavné zložky lecitínu, ktorý sa nachádza vo všetkých našich telových bunkách. Ak sa zlúči jeden diel lecitínu s jedným dielom cholesterolu, nastane rozpustenie a následne skvapalnenie cholesterolu. Tým sa nielen stáva neškodným, ale, naopak, užitočným. Inozitol je tak vedľa cholínu prirodzenou zbraňou proti ateroskleróze. Lecitín nemusíme bezpodmienečne kupovať v lekárni ako hotový produkt. Nachádza sa vo zvýšenom množstve v arašidoch, sójových bôboch, hrachu, šošovici, orechoch, celozrnnom obilí a vôbec vo všetkých semenách alebo výhonkoch.
- Tuk v krvi a hodnoty cholesterolu klesajú pomocou nenasýtených mastných kyselín a vitamínu E. Oba sa nachádzajú v rastlinnom, za studena lisovanom oleji (repkovom, olivovom, slnečnicovom, ľanovom), ale aj v klíčkoch pšenice a vo všetkých semenách. Udržujú cholesterol mäkký, starajú sa o jeho vbudovanie do telových buniek, čím zabraňujú jeho hrozivému nahromadeniu v krvi.