Podľa každoročného medzinárodného hodnotenia kvality zdravotníckych systémov, ktoré robí švédska mimovládna organizácia Health Consumer Powerhouse, sa kvalita slovenského zdravotníctva zhoršila. Slovensko sa v roku 2009 prepadlo o šesť priečok a obsadilo tak 28. miesto z 33 sledovaných štátov. Príčinou je najmä zaostávanie v elektronickej komunikácii a prenose dát, takzvaný e-Health systém, ale aj zaostávanie v rovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti a vo výške neformálnych platieb lekárom.
Kvalita nemocníc závisí od ich motivácie zlepšovať sa. Hodnotiť úroveň nemocníc, zdravotníckych zariadení je veľmi zložitá vec. Kvalitu poskytovaných služieb, liečby, ochoty personálu pomôže zistiť aj rebríček nemocníc, ktorý každý rok robia jednotlivé zdravotné poisťovne. Z nich sa možno dozvedieť, ktorá nemocnica je pre pacienta najvhodnejšia a kde sa o jeho zdravie postarajú najlepšie. Nemusí to byť vždy tá najbližšia.
Rebríčky pomôžu pacientom aj nemocniciam
Pacienti sa môžu čiastočne zorientovať podľa rebríčkov kvality nemocníc, ktoré robia zdravotné poisťovne. „Hľadáme pre poistencov kvalitné nemocnice s dobrými výsledkami a starostlivosťou, šikovným a skúseným personálom, dobrými výsledkami liečby, efektívnymi postupmi a moderným prístrojovým vybavením. Hodnotíme ich úroveň a porovnávame s ostatnými nemocnicami na Slovensku. Výsledok predkladáme pacientom, nemocniciam aj verejnosti v podobe rebríčka zdravotníckych zariadení,“ hovorí Martin Kultan z poisťovne Dôvera.
„Všeobecná zdravotná poisťovňa je povinná hodnotiť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj na základe indikátorov kvality,“ hovorí Petra Balážová zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. „Jedným z nich je aj hodnotenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti samotným pacientom, ktorý vyjadruje svoje subjektívne hodnotenie nemocnice, kde zisťujeme jeho spokojnosť so správaním a starostlivosťou personálu, kvalitu ubytovania a stravy a jeho osobný pocit z úspešnosti liečby,“ vraví Balážová.
Hodnotiace kritériá pre jednotlivé druhy zdravotníckych zariadení má aj poisťovňa Union. „Sú podkladom pre vytvorenie poradia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na základe ich úspešnosti pri ich plnení. Pacientske hodnotenie využívame aj pri uzatváraní zmluvných vzťahov s nemocnicami a pri príprave cenových podmienok zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,“ hovorí Judita Smatanová z Unionu. „Komplex kritérií, ktoré uplatňujeme už od roku 2008, motivuje zdravotnícke zariadenia k vytváraniu lepších podmienok, čo je predpokladom k poskytovaniu kvalitnejšej, bezpečnejšej a efektívnejšej starostlivosti pacientom,“ vraví.
Podľa Balážovej z prieskumu spokojnosti za rok 2009 vyplynulo, že pacienti boli najviac spokojní so správaním lekárov na oddelení a, naopak, najmenej s kvalitou stravy. Súčasťou hodnotenia za rok 2009 boli po prvý raz aj ekonomické kritériá, počet indikátorov kvality sa tak rozšíril z 25 na 44. „Toto rozšírenie umožňuje objektívnejšie hodnotenie a podporuje našu snahu presadzovať efektívnosť v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľov hodnotíme komplexne na základe kritérií stanovených legislatívnym rámcom – dostupnosť, materiálno-technické vybavenie, personálne zabezpečenie a indikátory kvality,“ vraví. Indikátory kvality majú váhu 10 percent, ostatné kritériá po 30 percent. Výsledky prieskumu zohľadňuje aj v procese prípravy zmluvných podmienok s jednotlivými zdravotníckymi zariadeniami aj poisťovňa Union. „Náhodne sme vybrali poistencov, ktorí v priebehu roka 2009 absolvovali liečbu v niektorom zariadení na Slovensku. Na našich dvanásť otázok odpovedali písomne alebo telefonicky. Otázky mapovali úroveň ich spokojnosti s konkrétnym zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti,“ dodáva Smatanová.
Prieskum spokojnosti
V porovnaní s minulým rokom došlo k miernemu zhoršeniu vnímania poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Pozitívom napriek tomu je, že pacienti najlepšie vnímajú starostlivosť a správanie lekárov a sestier, druhá v poradí je spokojnosť s liečbou a poskytnutou starostlivosťou. Najhoršie hodnotia pacienti všetkých poisťovní ubytovanie a stravu. Častým problémom je aj upratovanie. Výsledky prieskumov sú podkladom na individuálne rokovania jednotlivých poisťovní s nemocnicami o zmluvnej spolupráci. „Ide nám o to, aby sa v jednotlivých zariadeniach poskytovala kvalitná a efektívna zdravotná starostlivosť a aby v konečnom dôsledku na tom profitoval pacient. To sa môže prejaviť aj v reštrukturalizácii určitých zariadení. Takto bude môcť zdravotná poisťovňa zabezpečiť za tie isté peniaze viac starostlivosti, menšie čakacie lehoty a účinnejšiu a kvalitnejšiu liečbu,“ vysvetlil Kultan.
Komplexné hodnotenie kladie dôraz aj na efektivitu liečby. „Efektivita je rozumné míňanie. Je to vysoká kvalita za rozumnú cenu. V zdravotníctve to znamená vyriešenie problému pacienta za čo najkratší čas, bez zbytočnej bolesti a stresu, v čo najvyššej kvalite a s čo najnižšími nákladmi,“ hovorí predseda nezávislej Rady pre hodnotenie doktor Ladislav Laho. Posledná podmienka zdanlivo nemusí konkrétneho pacienta zaujímať, je však potrebné si uvedomiť, že balík peňazí je pre všetkých spoločný. To znamená, že ak lekár volí nákladnejší postup liečby s rovnakým výsledkom namiesto lacnejšieho postupu, je neefektívny. „Žiaľ, slovenské zdravotníctvo ako celok je veľmi neefektívne. Inak povedané, produkuje nízku kvalitu za vysokú cenu. Argument, že je nekvalitné, lebo sa doň investuje málo financií, nevystihuje skutočnosť,“ vraví Laho.
Napríklad na magnetickú rezonanciu pacienti čakajú dlho, pretože aj keď je dostatok prístrojov, využívajú sa neefektívne. „Keby sme porovnali naše nemocnice s Európou, dopadneme veľmi zle. Navyše sa vďaka novým zákonom Európa otvára, ľudia sa môžu nechať liečiť či operovať v zahraničí, budú vedieť porovnávať,“ upozorňuje. „Pacienti sa musia pýtať vo svojom okolí, ale aj vo svojich zdravotných poisťovniach, ktoré by im mali poradiť, v ktorej nemocnici majú najlepšie skúsenosti s operáciou, na ktorú sa napríklad chystajú. Čím viac operácií nemocnica urobí, tým väčšia skúsenosť, tým menej komplikácií, ale aj možných úmrtí.“
Pokiaľ ide o jednodňovú chirurgiu, upozorňuje, že ju vymysleli v Amerike poskytovatelia zdravotníckych služieb, aby ušetrili. „My v nemocniciach nesieme len riziko, ale ušetrená suma zostáva v poisťovniach. Spravodlivé by bolo si túto úsporu rozdeliť,“ vraví.
Čo hovorí zákon
Správna zdravotná starostlivosť je taká, ak sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej choroby a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup.
Ošetrujúci lekár je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia.
Lekár je povinný pacienta poučiť zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku a primerane jeho rozumovej vyspelosti a zdravotnému stavu, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas.
Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Dáva ho pacient, ktorému sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.
Ak pacient nie je schopný dať informovaný súhlas, môže to urobiť jeho zákonný zástupca.
Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade neodkladnej starostlivosti, ak ho nemožno včas získať.
Spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu sú súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie.
Každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Ten, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde.
Lekár ani zdravotnícke zariadenie nesmie pacienta znevýhodňovať preto, že si tento uplatňuje svoje práva podľa zákona.
Každý má právo na výber lekára aj zdravotníckeho zariadenia. Toto právo sa nevzťahuje na osobu, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, žiadateľa o azyl.
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo na ochranu dôstojnosti, rešpektovanie telesnej a psychickej integrity, informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu, informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti; o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti; odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých podľa tohto zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu; rozhodnutie o svojej účasti na výučbe alebo na biomedicínskom výskume; odmietnutie odoberania a prenosu orgánov, tkanív a buniek po svojej smrti; zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu; o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti; zmiernenie utrpenia; humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov.
Pacient má právo požiadať poskytovateľa o nápravu, ak si myslí, že ho neliečili správne. Žiadosť musí podať písomne. Na svoju žiadosť musí dostať odpoveď takisto písomnou formou.
Ak lekár alebo zdravotnícke zariadenie neodpovie, pacient má právo požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu.
Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa poskytujú formou výpisu z nej. Výpis obsahuje aj: chronologický opis vývoja zdravotného stavu, prehľad o doterajšej liečbe, údaje potrebné na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti, dátum vystavenia a identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka.
Všeobecný lekár je povinný bezodkladne poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie inému lekárovi v rozsahu jeho vyžiadania. Pri odosielaní osoby na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti poskytuje výpis zo zdravotnej dokumentácie z vlastného podnetu.