Doktor Paul Cheney sa však vyjadril, že názov chronická únava nie je vhodné pomenovanie. Je to, akoby niekto zápal pľúc označil za syndróm chronického kašľa. Záujem vedcov táto choroba vyvolala síce až v druhej polovici 80. rokov minulého storočia, nepochybne ňou však ľudia trpeli už v minulosti. Najčastejšie sa o chronickom únavovom syndróme hovorí ako o dani za rýchle životné tempo.
Údaje o jeho výskyte sú nepresné, vychádzajú len z odhadu niekoľkých štúdií, ktorých výsledky sa navyše značne líšia. Odhady sa pohybujú medzi 7 až 38 chorými na 100-tisíc obyvateľov, iné hovoria o 1,5 milióna chorých v Spojených štátoch amerických, vo Veľkej Británii je vraj chorých 150– až 200-tisíc ľudí. Ďalšia štúdia počet „chronicky unavených“ odhaduje na 0,5 percenta populácie. Postihuje väčšinou ženy vo veku 25 až 45 rokov, aj keď ochorením môžu trpieť aj muži.
Ak nevysvetliteľná únava trvá dlhšie ako šesť mesiacov, hovoríme už o chronickej únave. Napriek tomu, že je ako choroba uznaná Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO, stále je predmetom diskusií. Pohybuje sa medzi psychickými poruchami a poruchami imunity a infekciami.
Problém ľudí trpiacich touto chorobou je o to zložitejší, že nikto nevie, prečo chronická únava vzniká, ale ani to, ako ju najlepšie liečiť. Svoj boj s ňou opisuje na internete aj Katka. Nevysvetliteľná únava sa u nej začala po prekonaní infekčnej mononukleózy. Cítila sa slabá, vyčerpaná, pridali sa problémy s trávením, zväčšené uzliny, bolesť hlavy. Hľadala pomoc u lekárov, odchádzala však vždy s rovnakým verdiktom: unavený je dnes každý. Dnes sa cíti relatívne dobre. Pomáha jej cvičenie powerjogy, psychoterapia, homeopatia a kombinácia klasických liekov. Verí, že sa raz choroby úplne zbaví, ale teraz je vďačná, že môže konečne normálne žiť.
Príčina neznáma
Presné príčiny vzniku chronickej únavy sú predmetom výskumov. Podľa The American Journal of Medicine ide o zvláštny problém. „Choroba, keď človek vyzerá po telesnej stránke dobre, pri prehliadke sa zdá v poriadku a má normálne laboratórne výsledky, spôsobuje značný stres. Navyše ju sprevádzajú napäté vzťahy.“ Takíto pacienti sú zvyčajne depresívni, pretože ich stav sa nezlepšuje a okolie sa na nich pozerá s dešpektom.
Americký profesor Kurt Kroenke konštatoval, že depresívny by bol každý, keby sa dlhodobo snažil zbaviť nevysvetliteľnej únavy a jej sprievodných znakov a nedarilo by sa mu to. Podľa neho by bolo správne spýtať sa, či je depresia príčinou, alebo dôsledkom. Pretože zdurené uzliny, horúčka, opakované infekcie nie sú syndrómom depresií.
Pokiaľ ide o príčiny ochorenia, spomínajú sa aj vírusy. Zdravý imunitný systém odpovedá na nepriateľské vírusy tým, že uvoľňuje chemické látky zvané cytokíny s cieľom potlačiť votrelcov. Keď sa im to podarí, ich činnosť ustane. Imunitný systém pacientov s chronickou únavou však nie je schopný zastaviť sa. Vírus, ktorý sa dostane do tela, nezapríčiňuje, že je človeku zle. Cíti sa chorý preto, lebo bunky jeho tela stále tvoria cytokíny a tie spôsobujú horúčku, bolesti a nevysvetliteľnú únavu. Názory odborníkov na to, že u niektorých ľudí imunitný systém zlyháva a u iných nie, sa líšia.
Diagnostika a liečba
Pri diagnostike je dôležitá čo najpodrobnejšia anamnéza. Pacient väčšinou absolvuje laboratórne vyšetrenia krvi a moču, ale aj vyšetrenia, ktoré vylúčia iné závažné ochorenia. Skúma sa aj možnosť psychických porúch, depresií a podobne. Ak sa do pol roka nič nepotvrdí, diagnóza väčšinou znie: chronický únavový syndróm.
Možnosti liečby zatiaľ nie sú jednoznačne určené. Pacienti sa liečia symptomaticky, teda liečia sa príznaky ochorenia. Používajú sa protizápalové a protivírusové preparáty. Do úvahy prichádza aj systémová enzymoterapia.