Príznaky tejto civilizačnej choroby má totiž každý druhý Slovák, 75 percent ich však ignoruje. Pritom by si nohy zaslúžili viac pozornosti, veď ľudí nosia celý život. Rizikovou skupinou sú najmä ženy okolo päťdesiatky, ktoré majú za sebou dve až tri tehotenstvá, celý deň v práci sedia či stoja, majú miernu nadváhu a občas problémy s vyprázdňovaním. K vzniku kŕčových žil výrazne prispievajú aj vrodené faktory.
Ochorením však môžu trpieť aj mladí ľudia. „U nich významnú úlohu zohráva genetická predispozícia, ktorá nie je na sto percent objasnená. Práve preto by mali pracovať na svojom životnom štýle,“ hovorí profesorka Viera Štvrtinová z II.¤internej kliniky Lekárskej fakulty UK v Bratislave. „Väčšina ľudí však považuje kŕčové žily za estetický problém, pričom si neuvedomuje, že sa od nich odvíjajú mnohé ochorenia. Napríklad pľúcna embólia či chronická žilová nedostatočnosť, ktorá sa často končí vredom predkolenia,“ vysvetľuje.
Ochorenie žíl je staré ako civilizácia. Prvé zmienky o ňom nájdeme už v egyptských papyrusoch. O varixoch, ako sa kŕčovým žilám odborne hovorí, sa vo svojich dielach zmieňujú okrem iných aj Aristoteles, Galén či Avicenna. Už Hippokrates si všimol, že pri kŕčových žilách dolných končatín pomáha kompresívna liečba a odporúčal chorým baliť si nohy do obvínadiel. Opísal tiež, že sa toto ochorenie neobjavuje pred pubertou a že ním trpia častejšie niektoré národnosti.
Výraznú úlohu pri vzniku ochorenia zohráva povolanie. „Ochorenie pravdepodobne súvisí so vzpriamenou polohou tela, s nedostatkom pohybu a so sedavým spôsobom života,“ konštatuje profesorka Štvrtinová. „Civilizácie, ktoré nepoznajú sed, kŕčové žily nemajú. Takí ľudia žijú napríklad na ostrovoch Tokelau a Pukapuka,“ dodáva.
Výskumy potvrdzujú, že nimi častejšie trpia ľudia, ktorí väčšinu pracovného času stoja na nohách. Medzi takzvané rizikové povolania patria napríklad čašníci alebo predavači. Trochu lepšie sú na tom ľudia zamestnaní v kanceláriách. Na žilový systém totiž negatívne pôsobí nielen dlhé státie, ale aj sedenie. Ideálne je tieto činnosti striedať a pripojiť niekoľkokrát počas dňa pár jednoduchých cvikov na podporu činnosti svalstva a kĺbov. Okrem dlhého státia alebo sedenia sa zbavte zlozvyku sedieť s prekríženými nohami.
Kŕčové žily sú jedným z najčastejších ochorení v populácii, no prevencii, ale aj liečbe sa venuje len pramálo pozornosti. „Osveta v oblasti prevencie chronických žilových ochorení je stále nedostatočná. Pacienti prichádzajú do ambulancií už v najvyšších štádiách ochorenia, keď si pomoc vyžaduje radikálnejšie a invazívnejšie zákroky,“ povedal doktor Peter Lipták zo Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva SLS. „Preto je dôležité, aby boli prvé príznaky všeobecne známe a ľudia navštívili svojho všeobecného lekára čo najskôr,“ dodal.
Podľa profesorky Štvrtinovej je ľudské telo naprogramované na nízky príjem kalórií, tukov, cukrov aj soli. Lenže v dnešnej dobe je to presne naopak. „Málo máme akurát pohybu,“ konštatuje.
Pracovná neschopnosť spôsobená chronickým žilovým ochorením alebo žilovou nedostatočnosťou je najvyššia zo všetkých kardiovaskulárnych chorôb," upozorňuje profesor Vladimír Šefránek, prednosta Kliniky cievnej chirurgie NÚSCH Bratislava a zároveň prezident Slovenskej spoločnosti cievnej chirurgie. „Náklady na liečbu v pokročilých štádiách si vyžadujú obrovské finančné prostriedky,“ povedal.
Ochorenie sa zvyčajne začína nenápadnými príznakmi, ktoré si postihnutý často ani nevšimne. „Ide o nepríjemné pocity v nohách, najmä v lýtkach. Ráno zvyčajne pacient nepociťuje žiadne ťažkosti, počas dňa sa postupne objavujú a zvýrazňujú rôzne pocity pálenia, svrbenia, napätia, ťažkých nôh, až bolesť a opuch,“ hovorí Štvrtinová.
Čím skôr sa začneme svojmu žilovému systému venovať, tým väčšia je šanca, že sa nerozvinie. „Dôležité je nosiť kompresívne pančuchy. V zahraničí je už úplne bežné, že mladé ženy so sedavým zamestnaním ich nosia na prevenciu, aj keď príznaky kŕčových žíl nepociťujú.“
Napriek tomu, že to je proti zaužívanému bontónu, angiológovia – lekári, ktorí sa liečbe chronického žilového ochorenia venujú – odporúčajú vykladanie nôh na stôl. Ako prevencia proti vzniku kŕčových žil je totiž veľmi účinné. Rovnako dobré je zacvičiť si s nohami v horizontálnej polohe. „Vyvarovať sa treba aj noseniu podkolienok, ktoré sa vrezávajú pod koleno a zabraňujú tak odtoku krvi,“ vraví.
Častou chybou ľudí s kŕčovými žilami je aj fakt, že prestávajú športovať. Pritom pohyb je veľmi dôležitý, akurát si treba vybrať ten správny. Vzdať sa treba takých, pri ktorých treba skákať alebo sa odrážať. Ideálne je plávanie, bicyklovanie či chôdza.
Pokiaľ ide o liečbu, postupov je viac, aj keď chirurgická je najčastejšia. Nevýhodou však je, že sa problémy často vracajú. U takmer polovice pacientov sa objavujú opäť už niekoľko rokov po zákroku. Možnosťou je aj sklerotizácia, tá sa však odporúča pri menších varixoch. Lieky síce neovplyvnia už vyvinuté kŕčové žily, ale zmiernia problémy pacienta a sú dôležité pri prevencii. Majú protizápalový účinok, zlepšujú prietok krvi, zvyšujú pevnosť a pružnosť žilnej steny a odstraňujú opuch a bolesť.
Vedeli ste, že…
- 75 % pacientov s chronickým žilovým ochorením zostáva neliečených
- vekom vzrastá výskyt u obidvoch pohlaví aj závažnosť ochorenia
- výskyt kŕčových žíl je vyšší u žien ako u mužov v pomere 2:1
- najčastejšie sa nachádzajú na dolných končatinách, ale môžu sa objaviť aj v oblasti konečníka (známe ako zlatá žila, odborne hemoroidy), v malej panve (oblasť maternice) alebo pažeráka (pri ochorení pečene)