Odstránením mandlí sa nezmení v organizme všetko len k dobrému

V osemdesiatych rokoch minulého storočia bola "móda" chirurgicky odstraňovať mandle. Otorinolaryngológ Juraj Klačanský, ktorý začal svoju pracovnú kariéru v roku 1974, hovorí, že to bola prvá operácia, ktorú sa naučil a patrila k najčastejším, denne vyberali mandle aj šiestim osobám.

13.04.2011 08:45
debata

Tvrdí, že síce sa nevyberali „hlava-nehlava“, vždy bolo presne indikované, ktoré z nich odstrániť a prečo, no postupným prehodnocovaním celosvetových štatistík sa ukázalo, že ich odstránením sa nezmení v organizme všetko len k dobrému. Dôvody pre vyberanie mandlí sa časom zúžili, z tých, ktoré by sa odstraňovali v minulosti, sa dnes operuje len pätina, a to v celkovej anestéze. Okrem toho už existuje rádiofrekvenčná a elektrochirurgia, lekári disponujú vyvinutými nástrojmi, pri ktorých sa mandle z lôžka vyberú tak šetrne, že pacient prakticky stratí kvapku krvi, informoval Klačanský.

Otorinolaryngológ Juraj Klačanský. Foto: Dana Závadová
Otorinolaryngológ Juraj Klačanský Otorinolaryngológ Juraj Klačanský.

Mandle máme tri – dve podnebné (krčné) a jednu nosohltanovú. Sú to zhluky lymfatického tkaniva, ktoré je zodpovedné za tvorbu protilátok v organizme. Na mandliach dochádza ku kontaktu medzi „tým zlým zvonka“ a „tým bojovným zvnútra“. To bojovné sa naučí, ako to zlé zničiť, popísal profesor Klačanský. „Funkcia mandlí je najdôležitejšia v detstve a že je nosohltanová veľká, značí, že pracuje. Vo veku približne osemnásť rokov zaniká a krčné mandle, ktoré prestávajú fungovať, sa scvrknú. Vtedy už zmysel nemajú“, doplnil.

K najčastejším dôvodom, prečo sa mandle kedysi vyberali, boli štyri až päť angín ročne. Angína (tonzilitída) je dôkaz, že v tele prišlo k boju medzi baktériami a lymfatickým tkanivom (obrannými silami). Dnes medzi dôvody na vybratie mandlí patrí napríklad defokizácia pred operáciou srdca, kedy sa odstraňujú všetky možné miesta infekčného ložiska. „Pretože ak mandle prestanú fungovať, môžu byť zdrojom infekcie,“ dodal lekár. Mandľa je totiž anatomicky komplikovaná, má rôzne záhyby a výbežky, v ktorých v takomto prípade dokážu žiť baktérie. Pacienta nebolí, ale stane sa miestom, odkiaľ sa rozosieva do tela toxín vyrábaný baktériami, čo sa prejavuje bolesťou kĺbov, únavou, nevýkonnosťou a podobne. Aj kožné problémy môžu byť sekundárnym prejavom infekcie v organizme, kedy lekári hľadajú ložisko – môžu to byť zuby, gynekologická či urologická infekcia. Keď sa všetko vylúči, vyberú sa mandle.

Angína nie je len škriabanie v krku, upozornil Klačanský. K jej príznakom patrí teplota, únava, bolesť, nevládnosť a opuchnuté mandle, zvyčajne bodkované ako jahody. Vyliečiť sa dá aj bez lekára, obyčajne ju organizmus zvládne za sedem až desať dní. Dobré je chorobu vyležať, bolesť stlmiť voľnopredajnými liekmi, prijímať veľa vitamínu C, neprestať jesť a piť – jedlo telo potrebuje, aby mohlo bojovať a tekutiny na to, aby sa filtrovali bakteriálne a zápalové odpady z tela. Na škriabanie v hrdle pomôže kloktadlo (slaná voda) alebo med či cukríky (sladké robí dobre sliznici, neškriabe ju). Lekár na angínu zvyčajne predpíše antibiotiká, ktoré bacily pozabíjajú, znamená to, že lymfatické tkanivo vyhralo a zápal prestal. Klačanský ich však ako lekár neodporúča nasadiť hneď a iba ak sa jedná o bakteriálnu (nie vírusovú) infekciu.

Mýty spojené s mandlami

Po odstránení mandlí pomáha zmrzlina, ako prevencia proti krvácaniu
Na mieste, kde sa pred operáciou nachádzali mandle, ostanú holé plochy s cievami, ktoré sa po zachladení stiahnu a pravdepodobnosť znovukrvácania je menšia. Dnes sa však mandle vyberajú prevažne v narkóze, je teda čas všetko si skontrolovať, takže aplikácia studeného je podľa J. Klačanského nezmysel, prežitok.

Čo nezachytia mandle, to ide na priedušky
„Neviem o tom, že by niekoho, kto má odstránené mandle, boleli priedušky a súviselo by to s mandlami. Tí, ktorí nemajú mandle, môžu mať pocit škriabania v krku alebo sucha, prípadne trpieť chronickou faryngitídou (zápalom sliznice). Mandle nie sú filter, ich úlohou nie je zachytávať špinu,“ vysvetlil Klačanský.

Prof. Juraj Klačanský (60)

vyštudoval všeobecné lekárstvo na LF UK v Bratislave. Na bratislavskej krčnej klinike na Zochovej ulici pracoval 21 rokov. Bol predsedom Slovenskej ORL spoločnosti. Neskôr viedol desať rokov ORL kliniku v Olomouci, potom 4 roky pôsobil vo vojenskej nemocnici v Abu Dhabí. Momentálne pracuje na ORL klinike v Nemocnici Ružinov.

debata chyba