Stratu dychu nepodceňujte. A viete, čo je CHOCHP?

Viac ako stotisíc ľudí na Slovensku trpí chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. Ich počet má stúpajúcu tendenciu a za posledných desať rokov narástol o sto percent. Ochorenie s komplikovaným názvom je chronické a má vážny vplyv na základné životné funkcie a kvalitu života pacientov.

15.04.2011 06:00
dýchanie, dych, pľúca, kapacita, obštrukčná... Foto:
Ilustračné foto
debata

„Choroba je o to vážnejšia, že sa v úmrtnosti dostáva na 3. miesto a vyskytuje sa nielen u ľudí v staršom veku, ale postihuje aj mladých vo veku 25 až 30 rokov. Preto je dôležité podchytiť ho v počiatočných štádiách a zlepšiť diagnostiku,“ hovorí profesorka Eva Rozborilová, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pneumológiu.

Celosvetovo trpí chronickou obštrukčnou chorobou pľúc viac ako 200 miliónov ľudí a každoročne zabíja viac ľudí ako rakovina pľúc a prsníka dohromady. „Pritom ide o ochorenie, ktorému sa dá predchádzať a v počiatočných štádiách aj úspešne liečiť,“ dodáva Rozborilová.

Problém je však v diagnostike. „Diagnostikovaných máme len 45 percent pacientov, čo je niečo vyše 110-tisíc, ďalších približne 135-tisíc o svojom ochorení nevie,“ upozorňuje. Aj medzi tými, ktorí o svojom ochorení vedia, je polovica zle diagnostikovaných a zle liečených. „Nie je to však len problém Slovenska, podobne zle sú a tom aj iné štáty, najhoršie dopadlo Maďarsko.“

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že touto chorobu trpí v európskych krajinách 4 až 10 percent populácie. Na Slovensku je situácia ešte horšia. „Chorých je 8 až 16 percent ľudí vo veku nad 40 rokov, čo súvisí s vysokým počtom fajčiarov. Presné číslo nepoznáme,“ upozorňuje Bohumil Matula, primár oddelenia funkčnej diagnostiky Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor v Nitre. „Mnohí pacienti podceňujú symptómy a lekára vôbec nenavštívia a navyše sa toto ochorenie často diagnostikuje nesprávne ako astma,“ dodal.

Chronická obštrukčná choroba pľúc je ochorenie charakterizované zhoršením prúdenia vzduchu dýchacími cestami. Príčinou ochorenia je dlhodobá inhalácia cudzorodých častíc alebo plynov. "Dýchacie cesty reagujú na takýto dlhotrvajúci nepriaznivý vplyv chronickým zápalom, ktorý vedie k ich deformácii a zúženiu – obštrukcii,” vraví Matula.

Zúženie dýchacích ciest je nevratné a pomaly sa zhoršuje. Okrem toho sa v dôsledku uvedeného zápalu narúša štruktúra okolitých pľúcnych mechúrikov, ktoré potom v nedostatočnej miere okysličujú krv. Výsledkom je prehlbujúci sa pocit nedostatku vzduchu, často sprevádzaný kašľom v dôsledku nadmernej tvorby hlienu.

K počiatočným príznakom chronickej obštrukčnej choroby pľúc patrí kašeľ a zadýchanie sa pri chôdzi po schodoch. Za hlavné faktory vzniku ochorenia sa považujú fajčenie. Človek pri fajčení vdychuje asi 4 500 druhov toxických látok, najnebezpečnejšie sú karcinogény, kyslíkové radikály a oxid uhoľnatý. „Všetky nezvratne poškodzujú najmä tkanivo pľúc, ktoré sa rozkladá, čím sa obmedzuje prietok vzduchu a sťažuje dýchanie. Zároveň sa nedostatočne okysličujú ostatné dôležité orgány,“ vraví.

Podľa prieskumu až 9 z 10 pacientov nie sú schopní udržať si svoj pôvodný životný štandard v dôsledku choroby a polovica pacientov opisuje zníženie príjmu rodiny, neschopnosť plánovať si budúcnosť a obavy o svoj budúci príjem. „Včasná diagnostika, individuálny prístup a užívanie správnej liečby môžu pacientovi priniesť veľa rokov plnohodnotného života,“ hovorí Matula.

Čo je chronická obštrukčná choroba pľúc

je to závažné pľúcne ochorenie, pri ktorom dochádza k obmedzeniu prietoku vzduchu v dýchacích cestách, ktoré je spôsobené ich zúžením (obštrukciou). Toto zúženie je dôsledkom dlhodobého a opakovaného zápalu dýchacích ciest, deštrukcie a zjazvenia pľúcneho tkaniva a/alebo rozdutia pľúc – emfyzému. Základným znakom ochorenia je progresia – priechodnosť dýchacích ciest sa postupne zhoršuje, najmä počas výdychu

chronická obštrukčná choroba pľúc je teda pojem, ktorý opisuje poškodenie dýchacích ciest v dôsledku chronického zápalu, emfyzému pľúc alebo oboch

v súčasnosti už existujú účinné možnosti liečby, ktoré prinášajú úľavu od príznakov a niektoré dokážu ovplyvniť aj samotnú príčinu ochorenia. CHOCHP je liečiteľné, nedá sa však zvrátiť a poškodenie pľúc, ktoré už spôsobilo, sa už nikdy nedá celkom vyliečiť. Preto je veľmi dôležité, aby pacienti vyhľadali lekára včas a začali sa účinne liečiť čo najskôr

Dôležité fakty o chronickej obštrukčnej chorobe pľúc

chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je celosvetovo štvrtou najčastejšou príčinou smrti

podľa predpokladov jej bude v roku 2020 patriť už tretia priečka (po chorobách srdca a mozgovej mŕtvici), a to aj napriek tomu, že ide o ochorenie, ktorému je možné predchádzať a liečiť ho

podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí celosvetovo týmto ochorením asi 210 miliónov ľudí a choroba si každú hodinu vyžiada viac ako 250 životov

každý rok zabíja viac ľudí ako rakovina pľúc a prsníka dohromady

ide o ochorenie, ktorému je možné predchádzať a liečiť ho, nie je však reverzibilné – pľúca už nikdy nebudú také zdravé ako pred ochorením

väčšinou postihuje ľudí starších ako 40 rokov a jej výskyt rastie s vekom. Až 54 percent pacientov je mladších ako 65 rokov

kým v minulosti sa choroba týkala najmä mužov, v súčasnosti sa už výskyt u oboch pohlaví vyrovnáva (muži 56 %, ženy 44 %). Vplyv má na to jednak stúpajúci počet žien fajčiarok, ako aj to, že dýchacie cesty u žien sú na škodlivé účinky dymu vnímavejšie

aj keď sa nedá úplne vyliečiť, včasná diagnostika, individuálny prístup a užívanie správnej liečby môžu pacientovi priniesť veľa rokov plnohodnotného ži­vota

mnoho pacientov svoj stav podceňuje a nevyhľadá lekára včas. Odhaduje sa, že v Európe je diagnostikovaných len okolo 50 percent pacientov

za vznik ochorenia je obyčajne zodpovedné fajčenie, väčšina pacientov sú alebo v minulosti boli fajčiari
okrem fajčiarov ohrozuje aj ľudí s inými ochoreniami dýchacích ciest. Napríklad astmatici majú až 12-násobne zvýšené riziko vzniku CHOCHP

Otestujte sa: Hrozí mi CHOCHP?

Zodpovedanie niekoľkých jednoduchých otázok môže človeku napovedať, či trpí CHOCHP. Ak odpovie áno na tri alebo viac otázok, mal by požiadať svojho lekára o vyšetrenie pľúcnej funkcie.
1. Fajčíte alebo ste v minulosti fajčili?
2. Zadýchate sa rýchlejšie ako vaši rovesníci?
3. Kašlete niekoľkokrát denne?
4. Vykašliavate každý deň hlieny, aj keď nie ste chorý?
5. Máte viac ako 40 rokov?
6. Robí vám problém vykonávať bežné činnosti bez toho, aby ste sa zadýchali?
7. Bráni vám pocit nedostatočného dychu rozprávať počas rýchlejšej chôdze?

Rizikové faktory

Fajčenie – je jednoznačne najvýznamnejším rizikovým faktorom a najčastejšou príčinou jej vzniku. Výstelku dýchacích ciest cigaretový dym poškodzuje a spôsobuje v nich zápal. Čím viac človek fajčí, tým vyššie je riziko. Na CHOCHP v priemere ochorie asi každý šiesty fajčiar, ktorý denne vyfajčí 20 cigariet, a každý štvrtý spomedzi tých, ktorý vyfajčia denne 2 škatuľky cigariet. Ľudia, ktorí nikdy nefajčili, len zriedka ochorejú na CHOCHP, i keď aj pasívne fajčenie je rizikovým faktorom.
Vek – postihuje najčastejšie ľudí nad 40 rokov a vekom jeho výskyt stúpa. Priemerný vek v čase stanovenia diagnózy je 67 rokov. Viac ako polovica pacientov je však mladších ako 65 rokov.
Pohlavie – donedávna postihovala viac mužov ako žien, v posledných rokoch sa však pomer vyrovnáva.
Práca či pobyt v znečistenom prostredí a ovzduší – prašné či zadymené ovzdušie môže spôsobiť vznik ochorenia.
Vrodené faktory – rodinný výskyt ochorenia je zriedkavý. Vrodená genetická porucha spôsobuje menej ako 1 zo 100 prípadov.

Prevencia je najdôležitejšia

aj keď ide o nezvratné ochorenie a poškodené pľúca už nikdy nebudú celkom zdravé, dá sa predchádzať tomu, aby vôbec vzniklo. Medzi najdôležitejšie možnosti prevencie patrí:
Prestať fajčiť
Ideálne je skoncovať s fajčením skôr, ako sa stihnú pľúca poškodiť. Ak aj človek prestanete fajčiť vo včasnejších štádiách ochorenia, môže to významne ovplyvniť jeho postup a prognózu do budúcnosti. V niektorých prípadoch dokonca ani nie je nutná liečba.
O najvhodnejšom a najúčinnejšom spôsobe odvykania sa môže každý poradiť v poradniach na odvykanie od fajčenia, ktoré pôsobia na celom Slovensku, alebo so svojím lekárom.
Vyhýbať sa prašnému a zadymenému prostrediu.

Najčastejšie príznaky ochorenia:

Kašeľ – obyčajne je prvým príznakom ochorenia. Väčšinou ide o kašeľ s vykašliavaním hlienov. Spočiatku sa objaví a potom prestane, ale ako ochorenie postupuje, kašeľ je čoraz trvalejší – chronický. Väčšina pacientov ho spočiatku považuje za bežný „fajčiarsky kašeľ“ a až závažnejšie príznaky ich donútia zvýšiť pozornosť.

Dýchavičnosť a chrapot – Dýchavičnosť je najčastejším dôvodom, prečo ľudia vyhľadajú lekára a je aj hlavnou príčinou invalidity a vzniku úzkosti. Obyčajne má pacient pocit, že nemôže úplne vydýchnuť. Ako dôsledok opakovaného zápalu a/alebo rozdutia pľúc totiž vzniká zúženie, ktoré sa prejavuje poruchou priechodnosti dýchacích ciest a obmedzením prúdenia vzduchu v dýchacích cestách. Zo začiatku sa problémy s dýchaním objavujú len po námahe, napríklad pri chôdzi hore schodmi. Postupne sa však zhoršujú a môžu spôsobiť významné ťažkosti, najmä ak človek ďalej fajčí.

Hlieny – poškodené dýchacie cesty produkujú omnoho viac hlienov ako zdravé a pri CHOCHP kašeľ obyčajne sprevádza vykašliavanie veľkého množstva hlienov počas dňa.

Infekcie hrudníka – vírusové aj bakteriálne infekcie sú u týchto pacientov častejšie a majú ťažší priebeh. Problémy s dýchaním a kašeľ sa môžu pri prebiehajúcej infekcii zhoršiť aj množstvo vykašľaných hlienov je vyššie ako obyčajne. Hlieny majú pri infekcii obyčajne žltú alebo zelenú farbu. Najvyššie riziko infekcií hrozí v zimných mesiacoch.

Cyanóza – modrofialové zafarbenie kože a slizníc, ale tiež pier, jazyka, líc či spojoviek. Koža, najmä na končatinách, je teplá.

Mimopľúcne prejavy – poruchy funkcie srdcovocievneho systému, endokrinného systému, svalového a kostrového aparátu. Pri ťažkej forme výrazne trpí výživa a dochádza k veľkému poklesu telesnej hmotnosti, najmä na úkor kostrového svalstva.

Iné prejavy – napríklad únava, opuchy členkov…

debata chyba