Spirometria
Je najpoužívanejším vyšetrením. Na základe vzduchu vydychovaného do prístroja je možné odhaliť kapacitu pľúc. Spirometria udáva viacero parametrov a pri CHOCHP sú dôležité dva:
- množstvo vzduchu vydýchnutého za 1 sekundu – označuje sa ako FEV1 a hovoríme aj o tzv. úsilnom sekundovom výdychu. Pri CHOCHP je hodnota menšia ako 80 % normy
- celkové množstvo vzduchu vydýchnuté pri jednom výdychu – označuje sa FVC, ide o tzv. úsilnú vitálnu kapacitu.
Pri diagnostike CHOCHP sa počíta pomer medzi FEV1 a FVC – ak je hodnota nízka, dýchacie cesty sú zúžené. Kapacitu pľúc ovplyvňuje vek, pohlavie a výška, preto sa výsledky porovnávajú s priemernými hodnotami ľudí v rovnakej skupine.
Zobrazovacie metódy
RTG pľúc – pomáha odhaliť príznaky choroby a vylúčiť iné pľúcne ochorenia, napr. rakovinu
CT vyšetrenie pľúc – vykonáva sa v nejasných prípadoch, najmä tzv. HRCT (High Resolution Computer Tomography – CT s vysokým rozlíšením)
Iné vyšetrenia
Krvné testy – pomáhajú odhaliť anémiu, nízku hladinu kyslíka alebo iné problémy, ktoré by mohli byť príčinou problémov s dýchaním
Vyšetrenie CRP – pomáha určiť tzv. C reaktívny proteín, ktorý je znakom zápalu v organizme. Pri podozrení na CHOCHP by sa mal vyšetriť u každého pacienta
Pulzný oximeter – prístroj, ktorý sa pripne na prst, meria pulz a nasýtenie krvi kyslíkom. Nižšie hodnoty ako normálne sa často vyskytujú u ľudí s týmto ochorením
Vyšetrenie spúta – vyšetrenie vykašlaných hlienov pod mikroskopom
Štyri štádiá ochorenia
======================
1. štádium: ľahký stupeň – FEV1 dosahuje aspoň 80 % normálnej hodnoty
Prejavuje sa kašľom a niekedy vykašliavaním hlienov. Po námahe alebo rýchlej chôdzi sa niekedy objavuje dýchavičnosť. V tomto štádiu si pacient ešte nemusí uvedomovať, že niečo nie je v poriadku.
2. štádium: stredný stupeň – FEV1 dosahuje 50 až 79 % normálnej hodnoty
Kašeľ je častý a obyčajne ho sprevádza vykašliavanie hlienov. Často sa po rýchlej chôdzi alebo námahe objavuje dýchavičnosť. Pri väčšej námahe alebo ťažších domácich prácach má človek výraznejšie problémy. Ak sa objaví bežná infekcia dýchacích ciest, môže mať komplikovanejší priebeh ako u ľudí bez CHOCHP a vyžadovať si aj niekoľkotýždňovú liečbu.
3. štádium: ťažký stupeň – FEV1 je len 30 až 49 % normy
Kašeľ je čoraz častejší, neutíchajúci a sprevádza ho vykašliavanie veľkého množstva hlienu. Problémy s dýchaním sa prejavujú cez deň aj v noci. Uzdravenie z chrípky alebo bežnej infekcie trvá niekoľko týždňov. Mnoho pacientov nie je schopných vykonávať svoje povolanie či domáce práce. Chôdza hore schodmi a námaha spôsobujú významné ťažkosti. Pacienti sa rýchlo unavia.
4. štádium: veľmi ťažký stupeň – hodnota FEV1 je nižšia ako 30 % normy.
Dychová nedostatočnosť je závažná, spôsobuje poruchy srdca, tlaku, opuchy končatín. Kvalita života je výrazne znížená a ochorenie ohrozuje život.
Typy a zásady liečby
Cieľom liečby chronickej obštrukčnej choroby pľúc je:
Zmiernenie príznakov ochorenia
Zlepšenie tolerancie námahy
Zlepšenie celkového stavu a kvality života pacienta
Prevencia a liečba komplikácií ochorenia
Prevencia a liečba exacerbácií (= náhlych zhoršení ochorenia)
Ovplyvnenie postupu ochorenia
Zníženie úmrtnosti
Správna liečba dokáže pacientovi priniesť mnoho rokov kvalitného života, ochorenie však nevylieči a škody, ktoré už v dýchacích cestách vznikli, sa nedajú napraviť. Preto čím skôr sa s liečbou začne, tým lepšie. Na liečbu sa používa viacero typov liekov. Obyčajne trvá 1 až 3 mesiace, kým je možné zhodnotiť, či je liečba účinná. Ak pacientovi neprináša zlepšenie, lekár môže liečbu zmeniť alebo pridať ďalší typ lieku. Pri správnej a dostatočnej liečbe by mal pacient cítiť úľavu od príznakov ochorenia a mal by sa znížiť aj počet náhlych zhoršení. Pacient by mal pocítiť zmiernenie kašľa a dýchavičnosti a mal by sa celkovo cítiť lepšie po fyzickej i psychickej stránke. Pri výbere konkrétneho lieku musí lekár zvážiť aj iné pridružené ochorenia.
V súčasnosti existujú pri liečbe dva prístupy – liečba príznakov a najnovšie aj liečba príčiny. V závažnejších prípadoch sa oba prístupy kombinujú.
Liečba príznakov
Väčšina liekov existuje vo forme inhalátorov, cez ktoré pacient účinnú látku vdychuje. Lieky sa tak dostávajú priamo do dýchacích ciest, môžu lepšie účinkovať a prinášajú nižšie riziko nežiaducich účinkov.
Bronchodilatanciá. Tvoria základ liečby, uvoľňujú svalstvo dýchacích ciest a rozširujú ich. Zmierňujú tak príznaky, zvyšujú toleranciu námahy a zlepšujú kvalitu života – udržiavajú priechodnosť dýchacích ciest počas výdychu, zmierňujú zadržiavanie vzduchu v dýchacích cestách, zväčšenie objemu pľúc na konci výdychu a kolaps malých dýchacích ciest. Môžu sa užívať v kombinácii s ďalšími liekmi, čo zvyšuje účinnosť liečby a znižuje riziko nežiaducich účinkov, ktoré by mohlo spôsobiť zvyšovanie dávky samotných bronchodilatátorov.
Inhalačné kortikosteroidy sú protizápalovo pôsobiace lieky a používajú sa ako prídavná liečba.
Mukolytiká pôsobia na hlieny v dýchacích cestách, zrieďujú ich a robia ich menej lepkavými, vďaka čomu sa jednoduchšie vykašliavajú. Zároveň tak pomáhajú predchádzať infekciám sliznice.
Antibiotiká lekári často predpisujú v prípade infekcie baktériami alebo pri náhlom zhoršení stavu.
Pri liečbe sa využívajú aj perorálne kortikosteroidy, antitusiká, ale aj lieky na depresiu. Tou trpia pacienti často a vo všetkých štádiách ochorenia.
Liečba príčiny
Donedávna prinášali možnosti liečby len kontrolu príznakov, ale neovplyvňovali príčinu ochorenia. Prevrat v liečbe najnovšie priniesol liek, ktorý bol vyvinutý na príčinu choroby a liečbu zápalu spojeného s týmto ochorením. Liek zasahuje priamo do zápalového procesu. Zlepšuje funkciu pľúc a znižuje počet náhlych zhoršení.
Nefarmakologické možnosti liečby
Oxygenoterapia. Tzv. dlhodobú domácu oxygenoterapiu, teda liečbu kyslíkom, lekári odporúčajú pacientom, u ktorých i napriek správnej liečbe ochorenia stále pretrváva dychová nedostatočnosť. Cieľom je predĺženie života a zlepšenie jeho kvality.
Operácia pľúc. Existujú dve chirurgické možnosti liečby: Objem redukujúca operácia pľúc – je vhodným riešením u pacientov v konečnom štádiu CHOCHP s prevahou emfyzému, ktorí nemôžu podstúpiť transplantáciu pľúc. Spočíva v odstránení časti pľúc, ktorá neplní svoju funkciu, čo môže niekedy zlepšiť príznaky ochorenia. Druhou je bulektómia. Bula je zoslabnuté miesto pľúcneho tkaniva, buď vrodené, alebo vzniknuté v dôsledku ochorenia pľúc. Pri tomto type zákroku sa bula chirurgicky odstráni, čo zmierňuje dýchavičnosť a zlepšuje funkciu pľúc. Na operáciu sú vhodní len niektorí pacienti.
Transplantácia pľúc. Zlepšuje kvalitu života a funkciu pľúc u pacientov s veľmi pokročilou formou, s hodnotami spirometrie FEV1 menej ako 35 %. Transplantácie sa robia vo Viedni.
Stupeň závažnosti (štádium) sa určuje podľa intenzity príznakov, závažnosti pľúcnych porúch odhalených spirometriou a prítomnosti komplikácií. Podľa štádia, v ktorom sa ochorenie nachádza, sa choroba delí na 4 stupne závažnosti. Hodnotí sa najmä podľa miery zníženia kapacity úsilného výdychu za 1 sekundu (FEV1):
