Prejavy, ktoré by ste nemali prehliadnuť:
= Základným prejavom epilepsie je spontánny vznik záchvatov, ktoré však môžu mať aj „nenápadnú“ formu a laik si ich ani nemusí všimnúť. Každá porucha vedomia a bdelosti, kŕčovitý stav či prechodné zvláštne správanie môžu byť príznakom epilepsie. Ani lekár obyčajne nedokáže hneď spoľahlivo určiť, či ide o epilepsiu alebo inú príčinu.
= Diagnóza môže byť stanovená len na základe nezvratných dôkazov, že ide o opakované záchvaty, ktorých príčina je v mozgu. Preto môže určenie ochorenia niekedy trvať dni, týždne, inokedy dokonca mesiace či roky. Nejasný stav bezvedomia môže mať množstvo iných príčin, napr. môže byť dôsledkom paniky, migrény, srdcového záchvatu, febrilných kŕčov pri horúčkach v detstve a podobne.
= Epileptické záchvaty úzko súvisia so štruktúrou ľudského mozgu a funkciou niektorých jeho častí. Zjednodušene môžeme povedať, že príznaky pred alebo počas záchvatu závisia od toho, v ktorej časti mozgu vznikne.
= Parciálne záchvaty – ložiskové, fokálne. Tento typ záchvatu sa objaví v prípade, že elektrický výboj zasiahne len určitú časť mozgu. Pri jednoduchom type záchvatu nedochádza k strate vedomia. U postihnutého sa môžu vyskytnúť náhle nekoordinované pohyby rôznych častí tela, môže mať zdanie rozličných pachov, chutí, pocitov, môže počuť zvuky alebo mať vizuálne halucinácie. Pri komplexnom parciálnom záchvate dochádza k narušeniu vedomia, pacient si záchvat nemusí vôbec pamätať. Pred záchvatom môže prísť nejaký výstražný signál o tom, že sa blíži. Toto varovanie sa nazýva aura. Je to najčastejšie sa vyskytujúci typ záchvatu.
= Generalizované (kompletné) záchvaty. Tento typ záchvatu sa objaví v prípade, ak elektrický výboj zasiahne celý mozog.
Aký postup zvolí lekár pri diagnostike:
= Podobné príznaky ako epilepsia môžu mať aj iné ochorenia – interné, srdcové, neurologické, psychiatrické, ochorenia žliaz z vnútorným vylučovaním a podobne. Vždy treba určiť, či sú záchvaty spôsobené iným ochorením (napr. nádor mozgu, mŕtvica, úraz, vrodené ochorenie, zápal…) alebo ide o epilepsiu. Pokiaľ sa odhalí iná príčina, liečba smeruje k jej potlačeniu či vyliečeniu.
= Riziko ochorenia je vyššie u ľudí, ktorých príbuzní trpia epilepsiou. V strednom veku môže vzniknúť ako dôsledok alkoholizmu. Pokiaľ existuje dedičná predispozícia, jej vznik môže vyprovokovať nedostatok spánku, pohľad do blikajúceho svetla, požitie väčšieho množstva alkoholu a podobne, no inak sa nedá nijako predvídať.
= Najčastejšie otázky, ktoré lekár pri diagnostike položí, sú napríklad: Vznikol záchvat náhle alebo ste predtým mali nejaké zvláštne pocity?; Ako dlho trval a čo ho sprevádzalo (kŕče, zmätenosť, pomočenie, pohryzenie jazyka, dusenie a pod.)?; Kde a kedy (v akej dennej dobe) sa záchvat objavil?; Liečili ste sa už niekedy u neurológa?; Máte dostatok spánku?; Nepili ste príliš veľa alkoholu?; Užívate nejaké lieky?
= Diagnostiku robí neurológ – epileptológ. Určiť ochorenie možno až na základe viacerých špecializovaných vyšetrení, najmä EEG mozgu (vyšetrenie elektrickej aktivity mozgu). Krvné a interné vyšetrenia môžu odhaliť nesprávne zloženie krvi, nerovnováhu minerálnych látok, abnormálnu hladinu krvného cukru, poruchy funkcie pečene a obličiek, prípadne málokrvnosť či zápal. Magnetická rezonancia zas presne zobrazí mozgové tkanivo a dokáže odhaliť aj drobnejšie alebo zvláštne postihnutia mozgu. V niektorých prípadoch treba urobiť špecializované vyšetrenia, ako napr. PET (pozitrónová emisná tomografia), ultrazvuk mozgových tepien, angiografiu (zobrazenie tepien mozgového krvného riečiska) a podobne. O nutnosti týchto vyšetrení rozhoduje vždy lekár a často vôbec nie sú potrebné.
Čo sa nesmie pri generalizovanom záchvate:
= Najčastejším omylom je snaha vytiahnuť pacientovi jazyk. Je to však nevhodné a rizikové pre pacienta aj pre vás.
= Nesnažte sa ho „prebrať“ potľapkávaním, trasením, vodou, pokusmi o rozdýchanie ani nijako inak.
= Nikdy násilne nebráňte kŕčom, končatiny stiahnuté kŕčom sa nesnažte narovnávať či naťahovať.
= Čeľuste „zaseknuté“ v kŕči nikdy násilne neotvárajte, a to ani vtedy, ak si pacient hryzie do jazyka a pri tom krváca.
Po záchvate:
- Odstráňte z úst možnú prekážku, napríklad umelý chrup či potravu.
- Pacientovi nebráňte v pohybe, napr. ak sa snaží postaviť.
- Ak zistíte, že išlo o prvý záchvat, okamžite volajte rýchlu zdravotnú pomoc.
- Okamžitý prevoz do nemocnice je nutný v prípade prvého záchvatu, pri poranení alebo trvajúcej dezorientácii.
- Ak sa záchvat opakuje, resp. naň nadväzuje ďalší, treba zavolať rýchlu zdravotnú pomoc.
Čo môže pacientovi privodiť záchvat:
- stres
- strava chudobná na živiny
- pacient zabudne užiť dávku predpísaného lieku
- blikajúce svetlá
- alkohol
- lieky
- vynechanie jedla
- náhle ochorenie, horúčka a alergie
- nedostatok spánku
- emocionálne vypätie – hnev, starosti a strach
- nadmerná horúčava alebo vlhkosť