Firdaus Dhabhar zo spomínanej univerzity zverejnil správu o tom, že sa mu podarilo stresom prispieť k odolnosti pred jedným typom rakoviny. Aj keď ide o výsledok získaný na myšom modeli, je prekvapením. Dosiaľ sa totiž vedci domnievali, že stres škodí. Toto je prvý poznatok, že v prípade krátkodobého stresu by to mohlo byť naopak.
Vedci naň prišli, keď na myšiach skúmali špeciálny typ rakoviny – spinocelulárny karcinóm. Ide o ochorenie kože, ktoré závisí od stavu imunitného systému a postihuje zvieratá aj ľudí.
Vzťah medzi imunitným systémom, stresom a rakovinou je zamotaný. Zaujímavým sa z pohľadu nových poznatkov javí ten druh stresu, ktorý motivuje telo k ostražitosti, teda hovorí „bojuj alebo uteč“. Ak stresový podnet, ktorý navodzuje tento stav, trvá dostatočne dlho, spôsobí, že dôjde k presunu leukocytov – buniek imunitného systému – z hlbokých „skladov“ do povrchových vrstiev kože a uzlín.
To, čo vedci poodhalili, je priaznivý efekt krátko trvajúceho a možno aj akútneho stresu. Vyplynulo to z pokusu na tridsiatich myšiach, ktoré vystavovali trikrát do týždňa počas desiatich týždňov pôsobeniu ultrafialového svetla. Ožarovanie volili tak, aby koža myší len mierne sčervenela a aby nedošlo k zápalu.
Aj keď UVB žiareniu vďačíme za tvorbu vitamínu D v koži, všetkého veľa škodí. Pokusným myškám začali rásť zhubné nádory. Niektoré z nich začali vedci navyše týrať stresom tým, že obmedzovali ich pohyb. Tento šok zažili celkovo deväťkrát. Dhabharov tím prekvapujúc zistil, že stresom týrané myši odolávali rakovine oveľa lepšie ako tie, ktoré žili v pokoji.
No stres myši neochránil natrvalo. Stresované myši síce mali nádorov menej, v oboch skupinách však rakovina prepukla až v 90 percentách.
Vedci si prospešný účinok stresu vysvetľujú tým, že „nabudený“ imunitný systém bol v odstraňovaní rakovinových buniek úspešnejší. Chcú však zistiť, prečo tento ochranný efekt nie je trvalý.