Všetko, čo by ste o strese mali vedieť: Prejavy, príčiny aj reakcie

Stres je chorobou posledných desaťročí. Trpia ním bežní zamestnanci, mamičky na materskej, ale dokonca už aj študenti či ešte mladšie ročníky.

žena - práca - únava - choroba - stres
U väčšiny ľudí sa počas stresu prejavuje podráždenosť, nervozita, nesústredenosť, neschopnosť zadeliť si úlohy.

Ak chcete vedieť viac o základných príznakoch, príčinách či spôsoboch tlmenia stesu, nasledujúce riadky budú pre vás určite užitočné.

Čo je vlastne stres?
• Slovo stres pochádza z latinského slovesa „stringo, stringere“, teda sťahovať, uťahovať. Je odpoveďou organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, ktorá vyvoláva v tele reakciu prispôsobovania sa na nové podmienky, takzvanú stresovú reakciu, prostredníctvom ktorej sa organizmus uvedie do pohotovosti a snaží sa so záťažou vyrovnávať.
• Stres je každá situácia, pri ktorej na organizmus pôsobia škodlivé podnety a vychyľujú ho z rovnovážneho stavu, ohrozujú jeho celistvosť a integritu.
• Podnetom, ktorý ho vyvolá, môže byť nepríjemná informácia, úmrtie, autonehoda, ale aj športový výkon, poranenie alebo popálenie, ktoré tiež vyvolávajú krátkodobý stres v organizme.
• Pokiaľ trvá krátkodobo a v primeranej intenzite, stimuluje človeka k vyššiemu alebo lepšiemu výkonu, podporuje látkovú výmenu, hormonálne zabezpečenie, ako aj duševné schopnosti, tvorivosť a podobne, preto hovoríme o pozitívnom, prospešnom strese.
• Naopak, nadmerný stres, ktorý pretrváva dlhodobo, ohrozuje telesné aj psychické zdravie človeka, môže ho poškodiť a dokonca spôsobiť až smrť v dôsledku nadmernej záťaže a vyčerpania organizmu. Vplyv na výkonnosť je veľmi negatívny až ničivý.

Prejavy stresu

Krátkodobý stres je prospešný a podnecuje na vyššie výkony, ale ak pretrváva a dlhodobo sú zapojené kompenzačné mechanizmy organizmu, môže dôjsť k poškodeniu zdravia. Napríklad keď sa človek často vystavuje stresovej hypertenzii, časom sa tlak fixuje a dochádza k trvalej hypertenzii, ak v dôsledku stresu dlhodobo zle odteká žlč, tvoria sa žlčníkové kamene a pod.

Chronický stres oslabuje imunitný systém a ľudia sú častejšie chorí (bežné napr. u športovcov, ktorí prežívajú chronický stres spojený s fyzickým výkonom na tréningoch + krátkodobo prežívajú stres, trému pred samotným výkonom na pretekoch = kumulatívny stres a časté ochorenia).

Stres môže človeka úplne paralyzovať a zabrániť mu podávať výkony, aké bez problémov dokáže v pokojnom stave.

Fyzické prejavy stresu
• Situačná hypertenzia. Stres a rozčúlenie u väčšiny ľudí spôsobia náhle zvýšenie krvného tlaku. Akútne zvýšenie tlaku pri ňom pociťujú aj ľudia, ktorí už užívajú lieky proti vysokému tlaku – tie síce väčšinu času udržiavajú tlak pod kontrolou, no napriek tomu sa pri strese náhle zvýši.

• Oslabenie imunitného systému. Dlhodobý, permanentný stres oslabuje imunitný systém – priamo utlmuje aktivitu lymfocytov a okrem toho je imunita potlačená aj ďalšími pochodmi v organizme, ktoré sú dôsledkom stresu (napr. vylučovanie kortizolu…). Organizmus sa pri dlhodobom strese nevie brániť bežným infekciám, čo sa prejavuje napr. ako opakované herpesy či virózy.

• Pichanie pod pravým rebrovým oblúkom. Stresová situácia môže vyvolať kŕče v oblasti žlčovodu, čo sa prejaví bolesťou žlčníka a pichaním pod pravým rebrovým oblúkom. Žlč sa nemôže voľne vyplavovať, čo v ňom spôsobuje pretlak. Tento príznak stresu trápi najmä cholerické povahy a ľudí náchylných na tvorbu žlčníkových kameňov.

• Kŕče svalstva a bolesť dolných končatín. Počas stresu dochádza vo svaloch k výmene magnéziových a vápnikových iónov, čo spôsobuje kŕče kostrových svalov, napríklad v dolných končatinách. Po odznení stresu sa kŕč uvoľní a objavuje sa bolesť (napr. študenti po skúške sa niekedy sťažujú, že ich bolia nohy, aj keď niekoľko dní nerobili žiadnu fyzickú aktivitu a len sedeli nad knihami).

• Časté močenie. Kŕč v oblasti močového mechúra spôsobuje časté nutkanie na močenie, a to už niekoľko hodín pred situáciou, ktorá je dôvodom stresu (napríklad skúška, vystúpenie na verejnosti a podobne).

Psychické prejavy stresu
U väčšiny ľudí sa počas stresu prejavuje podráždenosť, nervozita, nesústredenosť, neschopnosť zadeliť si úlohy. Neskôr môže človek prejsť do fázy totálneho útlmu až ľahostajnosti, čo je forma stresu, keď už organizmus nedokáže reagovať a brániť sa negatívnym podnetom.

• Úzkostné stavy. Úzkosť je negatívny emocionálny stav, ktorý vzniká pri rôznych situáciách ohrozenia, ale aj pri neistote či neúspechu. Rovnako môže byť aj jednou z reakcií na stresové situácie. Na psychike sa prejavuje rôznymi obavami a strachom, ktoré sa v organizme udržiavajú aj relatívne dlho po odznení stresovej situácie. To môže spôsobiť nespavosť.

• Panika. Je vážny stav, ktorý sa často objavuje v stresových situáciách a prejavuje sa nekoordinovaným správaním ľudí v dôsledku narušenia duševnej rovnováhy. Ľudia v panike nevedia reálne zhodnotiť situáciu a podliehajú vonkajším vplyvom. Stres je stav, ktorý navodzuje emočnú labilitu, človek je citlivejší, a preto môže na zlé správy či stres reagovať podráždenosťou, apatiou či panikou.

• Tréma. Tréma je nepríjemný pocit napätia, ktorý sa objavuje pred očakávanou udalosťou (vystúpenie na verejnosti, skúška, prezentácia). Prejavuje sa najmä búšením srdca, bledosťou, pocitmi stiahnutého hrdla, mdlobami…

Ďalšie prejavy:
• hnačka a zvierajúca bolesť brucha – spôsobuje ju kŕč v oblasti brucha
• búšenie srdca alebo arytmia
• bolesť a zvieranie hrudnej kosti
• plynatosť, nechutenstvo
• svalové napätie v oblasti krku a dolnej časti chrbta spojené s bolesťou
• úporné bolesti hlavy, ktoré často začínajú na zátylku a šíria sa k temenu hlavy a čelu
• nepríjemné pocity v krku (hrča)
• ťažkosti so sústredením zraku na jeden bod, dvojité videnie
• vyrážky na tvári
• pokles sexuálnej túžby, impotencia, frigidita
• zmeny v menštruačnom cykle
• prudké a výrazné zmeny nálad
• nadmerná únava
• nepozornosť, problémy so sústredením
• podráždenosť, úzkostlivosť
• pocit únavy hneď ráno po zobudení
• zvýšená konzumácia alkoholu, cigariet či drog

Stresory – príčiny stresu
Podnety, ktoré môžu spôsobovať stres, nazývame stresory. Medzi základné patrí:
• sociálne prostredie a interakcia – vzťahy medzi ľuďmi, agresivita, povýšenosť, ale aj spoločenské normy – pravidlá, termíny, zákazy, predpisy, obmedzenia…
• významné životné udalosti – smrť v rodine, strata zamestnania, narodenie dieťaťa…
• každodenné problémy – trvalé nezhody v rodine alebo v práci, dochádzka do práce, nefunkčnosť predmetov…
• faktory životného štýlu – nedostatok spánku, nadmerná konzumácia alkoholu alebo kávy, nedostatok času, nabitý program…
• psychické postoje a osobnostné črty – negativistické reakcie, veľké očakávania, pesimizmus…
• fyzikálne vplyvy – hluk, prudké svetlo, uzavretý priestor, horúčava, chemické škodliviny.

Reakcia na stres
• Stres vyvoláva v organizme poplachovú reakciu, ktorá aktivizuje mozog, žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém. Výsledkom je zvýšené prekrvenie kostrového svalstva potrebného na útok alebo útek. Zvyšuje sa aj cirkulujúci objem krvi, dochádza k zvýšeniu srdcovej frekvencie a uvoľneniu energie.
• Ak stres pôsobí dlhodobo, nahromadená energia, ktorá sa nezužitkuje, sa podieľa na rozvoji rôznych civilizačných chorôb, najmä srdcovo-cievnych ochorení, ochorení tráviaceho systému alebo psychických ochorení.
• Odpoveď na stres je u každého človeka odlišná. Svoju úlohu hrá genetická predispozícia, prístup k životu, výchova…
• Zistilo sa tiež, že podnet primeraný pre zdravého môže byť nadmerný pre oslabený organizmus.

Reakciu organizmu na stres rozdeľujeme na 3 fázy:
1. Poplachová fáza – mobilizácia: organizmus mobilizuje obranné možnosti a pripravuje sa na „boj alebo útek“, vylučuje sa väčšie množstvo adrenalínu, zvyšuje sa krvný tlak, tep srdca, zrýchľuje sa dýchanie, zvýši sa vylučovanie potu, krv z oblasti tráviacich orgánov sa presúva do svalov.
2. Fáza rezistencie – odolávanie a odpor: organizmus bojuje so stresorom a snaží sa naň adaptovať alebo ho zdolať. Ak táto fáza trvá dlho, stav sa zhoršuje a objavujú sa choroby zo stresu, ako je napríklad vznik žalúdočných vredov, vysokého krvného tlaku, srdcovo-cievnych ochorení, ale dochádza aj k poškodeniu imunitného systému.
3. Fáza vyčerpania – organizmus podlieha stresu, čo môže viesť k apatii, depresii, rezignácii a niekedy dokonca smrti.

Stres je pre organizmus nepríjemná situácia, pretože ho dostáva z rovnovážneho do nevyváženého stavu, preto telo zapája všetky mechanizmy, aby v stresovej situácii dokázalo nejako reagovať, „prežiť“.

Súvisiace články:

psychologička PhDr. Zuzana Ondrejková

Psychologička: Neliečiť depresiu je hazard

29.08.2014 06:00

"Na akúkoľvek stratu nálady, ktorá trvá dlhšie, by sa mal pozrieť lekár. Pokiaľ sa objavia príznaky, radšej sa zverte do rúk odborníka," upozorňuje psychologička PhDr. Zuzana Ondrejková.

stres

Stres k životu potrebujeme. Ak je ho však veľa, ohrozuje naše zdravie

28.08.2014 06:00

Je zložité definovať pojem stresu. Zjednodušene možno označiť ako stres všetko, čo nás núti prispôsobiť sa novým okolnostiam, čo nám spôsobuje preťaženie.

Anketa: Cvičenie po pôrode. Dá sa to pri malom dieťati?

Prevencia pred alzheimerom je v správnej životospráve

21.07.2014 15:30

Medzi rizikové faktory, ktoré môžu mať vplyv na vznik ochorenia, boli zaradené nedostatok pohybu, fajčenie a depresie.

Gazprom, plyn, Rusko

Manažérom Gazpromu hrozí obvinenie z korupcie

02.09.2014 22:14

Manažérom ruského štátneho exportéra plynu Gazprom hrozí obvinenie z korupcie vo Švajčiarsku.

školka, škola, deti

Špeciálnu škôlku si vyžiadali rodičia

02.09.2014 20:11

Trojročné deti, ale aj 25-roční študenti. Spojená škola internátna v Považskej Bystrici je rozmanitá.

Sýria, Islamský štát

Islamský štát zverejnil záznam z popravy ďalšieho Američana

02.09.2014 19:36, aktualizované: 22:16

Militantná skupina Islamský štát zverejnila na internete videozáznam, ktorý údajne zachytáva sťatie Američana Stevena Sotloffa uneseného v Sýrii.

Graf

Rozpočtovej rade chýbajú opatrenia na ďalší pokles dlhu

02.09.2014 18:25

Vláda nepredložila dostatočnú víziu stlačenia dlhu späť pod 50 %, konštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.