Niekedy sa však bolesť stane z pôvodného príznaku samostatnou chorobnou jednotkou. Vtedy už ide o chronickú bolesť, ktorá môže byť mierna až silná a ovplyvňuje život pacientov natoľko, že niekedy majú chuť až zomrieť.
Chronická bolesť je samostatná chorobná jednotka a špeciálny zdravotný problém. „Považuje sa za ňu bolesť trvajúca 3–6 mesiacov a postihuje 25–30% obyvateľov vo vyspelých štátoch,“ tvrdí MUDr. Ľubomíra Nemčíková, hlavná odborníčka pre algeziológiu MZ¤SR. Chronická bolesť je oveľa horšia ako bolesť akútna, má cyklický priebeh a často sa zhoršuje. Výrazne znižuje kvalitu života od porúch spánku cez obmedzenie pracovnej výkonnosti, pohyblivosti až po spôsobovanie psychických problémov v podobe depresií a úzkosti.
Chronickou bolesťou netrpia len pacienti s nádorovým ochorením, ale aj pacienti s ochorením tráviacej sústavy, kĺbov, chrbtice, migrénou a inými závažnými chorobami.
Voľnopredajné analgetiká sú najpredávanejšie lieky
Lieky tlmiace bolesť sa nazývajú analgetiká. Voľnopredajné analgetiká sú vo všeobecnosti najčastejšie predávanými liekmi nielen u nás, ale aj vo svete. Medzi najznámejšie účinné látky, ktoré možno kúpiť aj bez receptu a pôsobia proti bolesti, ale aj teplote, patria kyselina acetylsalicylová (Aspirín), paracetamol (Paralen), ibuprofén (Ibalgin) či naproxén (Nalgesin¤S). Majú rôzne výhody aj nevýhody, napr. kyselina acetylsalicylová a ibuprofén majú vplyv na zrážanlivosť krvi a môžu podráždiť žalúdok, paracetamol je zas šetrný k žalúdku, nemá však protizápalový účinok a podobne.
Rozdiely sú aj v tom, ako rýchlo tieto účinné látky zaberajú a ako dlho pôsobia. Treba si uvedomiť, že sa predávajú pod rôznymi obchodnými názvami, dokonca v kombinovaných prípravkoch, ktoré často posilňujú a rozširujú účinok lieku (napr. s prídavkom kofeínu v Acifeine, Acylcoffine, Valetole, guajfenezínu v Ataralgine, zložky proti kŕčom v Panadole Femina atď.).
Pri liečbe chronickej bolesti však človek s voľnopredajnými prípravkami obyčajne nevystačí a predovšetkým by ich nemal užívať bez dohľadu lekára. Stále málo ľudí vie, že bolesť ako samostatné ochorenie sa dá liečiť u špecialistu, tzv. algeziológa (zoznam na www.pain.sk, www.chronickabolest.sk).
Nezastupiteľné miesto opioidov
„V liečbe chronickej bolesti je základom multidisciplínárny prístup,“ pokračuje MUDr. Nemčíková. „Znamená to využívanie farmakologických, ale aj nefarmakologických metód.“ Medzi tie nefarmakologické patria rehabilitácia, psychiatrická a psychologická intervencia, muzikoterapia, hypnóza, akupunktúra a podobne.
Zaradiť sem možno aj invazívne metódy ako rôzne neurochirurgické zásahy, blokáda periférnych nervov (napr. pomocou neurostimulátora, implantujú ich v Košiciach a v Bratislave najčastejšie pri liečbe nezvládnuteľnej bolesti driekovej chrbtice a dolných končatín), nervová blokáda (napr. pomocou portu umiestneného pod kožou pacienta pri kontinuálnej blokáde) atď.
Pri farmakologických metódach liečby chronickej bolesti WHO rozoznáva tzv. trojstupňový analgetický rebrík. Mierna chronická bolesť sa ešte lieči liekmi, ktoré nepatria medzi opioidy. Opioidy sú základom pre liečbu strednej a silnej chronickej bolesti. "Opioidy majú v modernej medicíne svoje nezastupiteľné miesto.
Zabezpečujú pacientovi úľavu od chronickej bolesti vtedy, keď už bežné analgetiká nezaberajú," uvádza algeziologička MUDr. Eva Salamonová. Opioidom sa pôvodne hovorilo opiáty. Podľa intenzity analgetického účinku sa delia na slabé a silné. Medzi slabé patria kodeín, dihydrokodeín, tramadol či tilidín. Za silné sa považujú morfín, fentanyl, buprenorfín, oxykodón alebo hydromorfón.
Opioidy sú nenahraditeľné pri liečbe niektorých typov chronickej bolesti, majú prinášať úľavu a nie škodiť. Liečba nimi sa v posledných rokoch rozširuje na používanie nielen pri onkologickej chronickej bolesti, ale čoraz častejšie aj pri bolestiach neonkologického pôvodu.