Alkohol ničí mozgové bunky, kým sa teda vyvíja mozog, zhruba do 30 rokov veku, nemal by si človek mozgové bunky ničiť alkoholom, povedal zakladateľ motolského detského kardiocentra. „My hovoríme zásadne, že by nemali vôbec, ani kvapku alkoholu dostať deti, samozrejme, ani tehotné ženy, ktoré alkoholom vedome poškodzujú plod. Piť by ho nemali ani mladí ľudia, hovoríme do 18 rokov, ale myslíme si, že to nedokážu,“ uviedol.
Podľa európskej školskej štúdie sa 48 percent šestnásťročných opije najmenej raz za rok, priemer Európy je 39 percent. Aspoň jednu cigaretu denne má štvrtina šestnásťročných, vyše 11 cigariet osem percent dospievajúcich.
Profesor uviedol, že malé množstvo alkoholu, štyri deci pre mužov a dve deci vína pre ženy, prospieva srdcu a dospelým by škodiť nemalo. Nie je to taká vysoká dávka, aby poškodila ich mozgové bunky. „Ale u detí sme zásadne proti pitiu alkoholu,“ zopakoval.
Nesúhlasí s tým, keď niektorí rodičia dávajú ochutnať dieťaťu alkohol a myslia si, že tak zabránia tomu, aby samo alkohol vyskúšalo ako zakázanú vec. „Naliať dieťaťu alkohol len preto, že ho chce ochutnať, to je proste zločin, pretože dieťa asi do 14 rokov by vôbec nemalo vedieť, čo je alkohol,“ povedal.
Podobne by podľa profesora nemali rodičia dávať deťom ochutnať cigarety. U niekoho to síce môže zabrať, urobí sa mu zle a už nikdy sa cigarety nedotkne. Sú ale aj prípady opačné, keď mladý človek prvotnú nevoľnosť prekonal a je z neho ťažký fajčiar.
Profesor Šamánek varoval, že kto má predpoklady pre závislosť, tak prvým ochutnaním sa u neho môže závislosť naštartovať. „Existuje gén pre alkohol. Keď ho máte, nech robíte, čo robíte, stanete sa alkoholikom. Jediná možnosť je vôbec alkohol neskúsiť,“ povedal.
Deti by podľa neho sa preto mali dostať „do systému“, aby sa k alkoholu moc nedostali a nechceli ho ani ochutnať.