Pobyt v kúpeľoch však nie sú len liečebné procedúry, ale aj kultúrne a spoločenské vyžitie či relaxačné a wellness pobyty. „Pribúda klientov, ktorí preferujú kratšie wellness pobyty. Ale ešte stále je veľa tých, ktorí majú záujem o klasickú kúpeľnú liečbu s liečebnými procedúrami pod vedením odborného zdravotníckeho personálu,“ hovorí marketingová manažérka Kúpeľov Štós Marianna Ovčariková.
„Mnohí klienti začínajú využívaním wellness služieb v rámci rôznych kratších pobytových balíčkov a následne si objednávajú dlhšie pobyty so všetkými službami spojenými s poskytovaním komplexnej kúpeľnej starostlivosti,“ konštatuje.
Kúpeľná liečba je vhodná takmer pre každého. Pri nástupe na liečbu však pacient nesmie mať žiadne akútne ochorenie alebo zhoršenie chronického ochorenia.
Potrebná dĺžka liečebného pobytu je individuálna. U niekoho sa efekt dostaví po pár dňoch, u iných po niekoľkých mesiacoch. „Podľa aktuálneho indikačného zoznamu pre klientov zdravotných poisťovní sa ponúka liečba v trvaní buď 21, alebo 28 dní – v závislosti od diagnózy. U samoplatcov sa všeobecne odporúčajú aspoň dva týždne, nakoľko prvé účinky liečby sa objavia až po niekoľkých dňoch absolvovania procedúr. Preventívne a oddychové pobyty majú efekt už aj po kratšej dobe,“ vraví Jana Hanáková z Kúpeľov Dudince.
Kto odporúča kúpeľnú liečbu a aké vyšetrenia musíte absolvovať? Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Podľa Evy Ferienčíkovej z Prírodných a liečebných kúpeľov Smrdáky sa zlepšenie stavu prejaví už po prvom týždni liečby, ale najlepšie výsledky sa dosiahnu pri štvortýždňovom pobyte. „Odporúčame absolvovať kúpeľnú liečbu minimálne raz za rok, samozrejme, v závislosti od závažnosti ochorenia.“
„Optimálna dĺžka pobytu je vždy závislá od konkrétneho klienta a jeho zdravotného stavu. Vysielajúci lekári však, žiaľ, predpisujú kúpeľnú starostlivosť až v prípade už rozvinutého ochorenia. Často až v štádiu chronického ochorenia klienta,“ vraví Marianna Ovčariková z Kúpeľov Štós. „Cieľom kúpeľnej liečby je dosiahnutie zlepšenia zdravotného stavu pacienta a takto predchádzať jeho zhoršovaniu. Kúpeľná starostlivosť je efektívnym nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa,“ pripomína.
Významná je aj preventívna funkcia kúpeľov. „V prípade prevencie majú efekt už aj týždňové kúpeľné pobyty,“ konštatuje Ovčariková.
Ubudli diagnózy zo skupiny A
Pacienti, ktorí mali donedávna liečbu zadarmo, si za ňu priplatia. Do zoznamu ochorení, pri ktorých platí spoluúčasť pacienta, patria od decembra už aj hypertenzia tretieho stupňa, cukrovka do pol roka po zistení a cukrovka s komplikáciami. Tieto ochorenia boli preradené do tzv. kategórie¤B, kde zdravotné poisťovne hradia iba liečebnú časť. Pobyt a stravu si hradí pacient sám.
Naopak, pri nervovosvalových degeneratívnych ochoreniach pobyt pacienta aj so stravou a ubytovaním hradí v plnej výške zdravotná poisťovňa. Tieto ochorenia boli presunuté do kategórie A, a tak pacient platí len kúpeľný poplatok vo výške 1,66 eura na deň. Na ochorenia v skupine netuberkulózne choroby dýchacích ciest u poistencov, ktorí nedovŕšili 18.¤rok veku, môžu do kúpeľov nastúpiť deti po dovŕšení troch rokov veku. Do tejto skupiny patria ochorenia ako alergické nádchy, opakované zápaly pľúc, opakované bronchitídy a detské bronchiálne astmy.
Pacient má nárok na kúpele zo zákona
Na kúpeľnú liečbu majú pacienti nárok zo zákona. O tom, či vznikol, rozhodne na základe zdravotného stavu lekár. Ten môže pacienta zaradiť medzi vážnejšie prípady, a teda do takzvanej kategórie A, alebo medzi menej závažné, do kategórie B.
Liečbu možno opakovať raz za rok, ak to v indikačnom zozname nie je uvedené inak. Návrh na liečbu poisťovne schvaľujú spravidla do 30 dní. Termín pobytu si potom poistenec dohodne priamo s kúpeľným zariadením. Procedúry predpisuje pacientovi lekár priamo v kúpeľoch tak, aby liečba splnila očakávaný medicínsky efekt. Každý, kto má záujem o procedúry navyše, môže túto svoju požiadavku konzultovať s ošetrujúcim lekárom.
Každá indikačná skupina má spektrum procedúr, ktoré by mali byť podané, vždy však o nich rozhoduje lekár na základe zdravotného stavu pacienta.
Zdravotná poisťovňa môže liečbu aj zamietnuť. Najčastejšie sa tak stáva v prípadoch, akými sú neplatný návrh na kúpeľnú starostlivosť, nesplnenie podmienky predchádzajúcej sústavnej liečby pacienta, nesprávne indikovania kúpeľnej liečby ošetrujúcim lekárom a podobne.