„Zdá sa, že nepokojný spánok je spojený s hromadením amyloidných plakov, ktoré sú znakom Alzheimerovej choroby, v mozgu ľudí, ktorí zatiaľ nemajú problémy s pamäťou,“ vyhlásila lekárka Yo-El Ju z Lekárskej univerzity v St. Louis pre internetovú stránku medicaldaily.com.
Spánok účastníkov výskumu monitorovali prístroje a vedci tiež skúmali ich špeciálne denníky a dotazníky. U tých, ktorí sa cez noc často budili, pozorovali väčšie množstvo amyloidných plakov. Tie sa môžu tvoriť už 10 až 15 rokov predtým, ako sa začnú prejavovať symptómy demencie. Účastníci v posteli ležali až osem hodín, no priemerne spali len šesť a pol hodiny z tohto času.
Amyloidné plaky pozorovali pri 25 percentách z nich. Najčastejšie šlo o ľudí, ktorí spali menej ako 85 percent z času stráveného v posteli a tých, ktorí sa zobudili viac než päť ráz za hodinu. Monitorovacie prístroje zrejme počet zobudení nezaznamenali presne, ale podľa Ju je bežné, že sa ľudia v noci budia pomerne často bez toho, aby si to pamätali.
Yo-El Ju však upozorňuje, že z tohto výskumu ešte nemožno vyvodiť závery. „Potrebujeme dlhodobý výskum, musíme sledovať spánok jednotlivcov po celé roky,“ povedala. Takto chce zistiť, či prerušovaný spánok vedie k usádzaniu amyloidov, alebo či to je naopak.
Možné totiž je aj to, že zmeny v mozgu v ranom štádiu Alzheimerovej choroby vedú k nespavosti. So svojím tímom plánuje objasniť, či by manipulácia so spánkom mohla slúžiť ako prevencia Alzheimerovej choroby.