Miroslav, 62 rokov
Po prechádzke v lese si večer našiel kliešťa zapichnutého v stehne. Neváhal a zaužívaným postupom sa ho zbavil. Ranka po vpichu javila známky zápalu, ale žiadne ďalšie ťažkosti nemal, a preto jej viac nevenoval pozornosť.
Približne po týždni ho začala bolieť hlava a stúpla mu teplota. Rozhodol sa navštíviť lekára, ktorý skonštatoval, že ide o zápal horných dýchacích ciest. Predpísal mu antibiotiká a odporučil domácu liečbu. Po niekoľkých dňoch sa pán Miroslav vrátil do práce, ale zakrátko mu opäť stúpla teplota. Scenár sa zopakoval a po niekoľkých základných vyšetreniach opäť skončil v domácej liečbe. Teploty sa stupňovali a keďže sa už nedokázal ani postaviť z postele, manželka sa rozhodla zavolať pohotovosť.
Tentoraz skončil v nemocnici na infekčnom oddelení, kde absolvoval lumbálnu punkciu. Diagnóza znela: kliešťová encefalitída. Nasledovala niekoľkotýždňová hospitalizácia. Keďže diagnóza bola stanovená po dlhšom čase, ochorenie sa rozvinulo a jeho priebeh bol vážny. Pán Miroslav bojoval s nadmernou únavou, vysokými horúčkami a niekedy bol taký vysilený, že nedokázal vstať z postele. Liečba, ktorú dostával, začala našťastie zaberať a ťažkosti ustupovali.
Domáce liečenie trvalo ďalší mesiac, ale bolesti hlavy pretrvávali ešte dlho. Trvalo ďalší rok, kým nadobudol celkovú fyzickú a psychickú kondíciu. Po čase si uvedomil, že sa nevie rozpamätať na niektoré chvíle strávené so svojimi blízkymi. Jeho spomienky sú hmlisté, v niektorých momentoch úplne chýbajú. A to je niečo, čo mu už nikto nevráti.
Ľubomíra, 59 rokov
Príjemné augustové popoludnie strávila rodina prechádzkou na kopci za mestom. Keď sa vrátili domov, čo bolo asi po hodine a pol, pani Ľudmila pocítila, že ju niečo svrbí na ruke. Na pravej paži si našla kliešťa. Okamžite ho vybrala a miesto vydezinfikovala. Najbližšie dni sa nič nedialo a na kliešťa úplne zabudla.
Asi o päť týždňov neskôr sa zobudila s veľkými bolesťami hlavy a bolo jej zle, priam na odpadnutie. Nemohla jesť ani piť. Svetlo i hluk boli neznesiteľné. Obvodný lekár pani Ľudmile naordinoval penicilín a pobyt v posteli. Keď sa jej stav nezlepšil ani po troch dňoch, začala chodiť na vyšetrenia. Odborníci sa zhodli na diagnóze – kliešťová encefalitída. Jej domovom sa na najbližšie tri týždne stalo infekčné oddelenie. Ochorenie sa jej okrem spomínaných ťažkostí postaralo aj o problémy so šijou a krčnou chrbticou. V závere hospitalizácie mala problémy aj so sluchom. Zvuky a hlasy, ktoré počula, sa menili na nepríjemné vibrácie.
Po návrate z nemocnice sa zotavovala ešte ďalšie tri mesiace. Bola zoslabnutá a vychudnutá. Musela veľa oddychovať, aby sa vôbec udržala na nohách. Silné migrény jej pripomínali ochorenie ešte dlho po jeho prekonaní. Napriek ťažkému a dlhému priebehu choroby dnes nepochybuje o tom, že mala šťastie a následky mohli byť ešte horšie. Čo ju však mrzí dodnes, je, že choroba jej nedovolila byť pri dcére, keď šla prvýkrát do školy.