Ochorenie je ťažký stres – a platia preň také isté pravidlá zvládania. Logicky teda prvými, ktorí by mali o ochorení vedieť, sú najbližší. Tajiť pred nimi svoje obavy, ťažkosti a problémy nie je tá správna stratégia.
V čase boja s chorobou bude pacient potrebovať ich pomoc a oporu, preto je najvýhodnejšie, keď je rodina spolu od začiatku.
V dobre fungujúcich partnerských vzťahoch je otvorenosť samozrejmosťou. Platí to aj o rodičoch a deťoch od tínedžerského veku – sú to svojprávni ľudia, ktorým by mal pacient dôverovať.
O svojom ochorení by mal pacient informovať aj zamestnávateľa. Netreba sa však unáhliť. Od lekára sa dozvie, kedy musí nastúpiť na péenku, vtedy je čas na to, aby človek oznámil, že sa bude istý čas liečiť. Ak má pacient okolo seba chápavých ľudí, bude jeho boj s chorobou ľahší.
Človek trpiaci vážnym ochorením prechádza týmito štádiami:
Šok, popretie – pacienti odmietajú fakty, prerušia kontakt s lekárom, sú presvedčení, že muselo ísť o omyl, určite to nie je pravda. Tvária sa nielen pre okolím, ale aj pred sebou, že je všetko v poriadku a nič sa nedeje. Táto fáza, podobne ako ostatné, môže trvať rôzne dlho a ovplyvniť aj ďalší priebeh ochorenia a jeho liečby (nebezpečenstvo z omeškania).
Hľadanie vinníka – v tejto fáze je pre pacientov najdôležitejšia odpoveď na otázku: Kto za to môže? Najčastejšou „odpoveďou“, terčom na túto otázku bývajú zdravotníci – lekár včas nerozpoznal príznaky, neupozornil na dôležitosť správnej životosprávy, neposlal ma na vyšetrenie, nepredvolal na prevenciu, systém zdravotníctva je zlý, všetci myslia len na seba a nie na pacientov a pod. Výčitky môžu obrátiť aj voči členom vlastnej rodiny – žena varila príliš nezdravo, manžel ma príliš zaťažoval, deti sa zle učili atď., alebo proti nadriadeným – šéf mi dával priveľa práce, musel som robiť nadčasy, nemohol som čerpať dovolenku na zotavenie a pod.
Vyjednávanie – chorí sa snažia zjednať si čas – kým stihnú deti dokončiť školu, kým sa narodí vnúča, kým dostavajú dom, kým dokončia dôležitú prácu alebo kým sa stihnú „pripraviť“. Ak si uvedomia naivnosť či nesplniteľnosť svojich očakávaní, nasleduje
Depresia, v ktorej pacienti pociťujú zúfalstvo, beznádej, zbytočnosť všetkého svojho úsilia, sú pasívni, odmietajú liečbu, nevidia zmysel žiadnej činnosti, žiadnu perspektívu. V tomto období je dôležité rozpoznať, kedy ide o zákonité štádium vyrovnávania sa s ťažkým ochorením a kedy už o chorobný stav – depresiu ako psychické ochorenie – ktorý treba liečiť.
Vyrovnanie, zmierenie sa – prichádza na záver zložitého a dlhého procesu adaptácie na ťažké ochorenie. Nie všetci chorí dospejú do tohto štádia – niekedy pre krátkosť času, niekedy pre neschopnosť počúvať – či už svoje vnútro, alebo iných – či pre nezrelosť vlastnej osobnosti.
Nie každý pacient prechádza jednotlivými fázami plynule, postupne. Jestvujú ľudia, ktorí znášajú aj ťažký stres ľahšie a vyrovnávajú sa s chorobou zdatnejšie, než ľudia zvýšene citliví, očakávajúci skôr pomoc od druhých, či psychicky nevyrovnaní alebo aj chorí.
Vedeli ste, že…
- rakovina hrubého čreva a konečníka je na Slovensku najčastejším zhubným ochorením, keď spočítame výskyt u oboch pohlaví spolu. Postihuje asi 15 % mužov a 12 % žien
- celosvetovo patrí Slovensko medzi krajiny s najvyšším výskytom rakoviny hrubého čreva
- počet chorých stále rastie. Počet skrytých krvácaní do stolice, ktoré sú často prvým príznakom kolorektálneho karcinómu, bol koncom roka 2006 až 17-krát vyšší ako v roku 2002
- kolorektálny karcinóm je v Európe najčastejším zhubným ochorením, celosvetovo je na treťom mieste
- každoročne zomiera na toto ochorenie až 200-tisíc Európanov, čo sú asi dve tretiny všetkých pacientov s touto diagnózou
- dnes sa mu dá vo väčšine prípadov zabrániť a úspešne sa dá liečiť, pokiaľ sa odhalí včas