Ten je spájaný s obmedzením pohybu a tretím je obdobie prepuberty, hlavne u dievčat. Liečba obezity je veľmi zložitá a ukázalo sa, že redukovanú hmotnosť si udrží len 15 až 20 percent ľudí. Preto sa čoraz väčší dôraz kladie na prevenciu – celkovú životosprávu, výživu, pohyb. Zdravie svojich detí tak majú plne v rukách rodičia.
V minulosti sa viedli spory o tom, či obezitu považovať za ochorenie, alebo za prejav zdravia. Pôvod týchto dilem pochádzal z čias vojen a hladomorov, keď väčšiu šancu na prežitie mali silnejší, tučnejší jedinci, a tak bola obezita, respektíve vyššia hmotnosť považovaná za známku blahobytu a zdravia.
Užitočné informácie nájdete aj v článku: Aké sú správne zásady jedálneho lístka detí s obezitou.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Tento nesprávny názor sa prenášal aj na výživu detí. Za zdravé dieťa sa považovalo bacuľaté,“ hovorí doktorka Alžbeta Béderová z Poradne zdravia pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bratislave. Názory na ideálnu hmotnosť ľudského tela sa podľa nej líšili aj u jednotlivých národov a etnických skupín, často v závislosti od spôsobu života.
Vďaka rozvoju lekárskej vedy od konca 19. a v priebehu 20. storočia sa viac pozornosti venovalo zdravému fyzickému a psychickému vývoju mladej generácie. "Boli vypracované odporúčané dávky základných živín, minerálov, stopových prvkov a vitamínov, ktoré zabezpečujú optimálny rast a vývoj dieťaťa. Napriek tomu nie všetky problémy súvisiace so spôsobom správneho stravovania sú vyriešené. Jedným z nich je aj obezita,“ dodáva odborníčka na výživu.
Dnešný záujem o toto ochorenie súvisí s jeho masívnym výskytom v rozvinutej časti sveta. „Azda okrem zubného kazu a aterosklerózy neexistuje masovejšie rozšírené ochorenie,“ konštatuje Béderová.
Odborníci hovoria, že obezita je luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť. Jednak z dôvodov zdravotných, ale tiež etických, keď asi dve miliardy ľudí našej planéty vyslovene hladujú alebo sa nedostatočne stravujú.
„V rozvinutých krajinách dominuje väčšinou kvalitatívne nevyvážená a kvantitatívne nadmerná strava, ktorá spolu s nepravidelným výživovým režimom sú jednou z hlavných príčin nadhmotnosti až extrémnej obezity a na ňu nadväzujúce komplikácie,“ upozorňuje Béderová.
V celosvetovom meradle za posledných 20 rokov stúpol jej výskyt o 50 %, detská obezita sa pohybuje od 5 do 30 %. Je dokázané, že u 70–80 % obéznych detí pretrváva obezita aj v dospelosti a 30 % dospelých udáva, že boli obéznymi už v detstve.
A aká je situácia v slovenskej populácii? Posledné sledovania, ktoré uskutočnil Výskumný ústav výživy, podľa Béderovej potvrdili že 35 % dospelej populácie trpí na miernu nadhmotnosť a ďalších 20 % má už zjavnú obezitu. U mladých ľudí zistili 10 až 26 % obéznych, ale zvlášť alarmujúci je fakt, že výskyt má stúpajúci trend.
„Obezita sa stáva najvýznamnejšou chorobou u detí a adolescentov. Šesť z desiatich detí sa nezúčastňuje žiadnej organizovanej športovej činnosti, 23 % detí necvičí vôbec,“ upozorňuje aj docent Ján Lietava zo Slovenskej ligy za prevenciu a liečbu kardiovaskulárnych ochorení. Ako ďalej dodal, kým v rokoch 1977 až 1978 deti vypili 4-krát viac mlieka ako sladených nápojov, v rokoch 2001 až 2002 sa tento pomer vyrovnal a v rokoch 2011 až 2012 pijú 2-krát viac sladených nápojov ako mlieka.
„Za posledných 15 rokov narástol aj obsah energie v potravinách, napríklad pri sladených nápojoch zo 144 na 193 kcal. Deti jedia oveľa viac hamburgerov, pri ktorých sa zvýšil energetický príjem z 389 na 486 kcal, pri zemiakových hranolčekoch zo 188 na 256 kcal,“ varoval docent Lietava. Zároveň upozornil, že príjem energie je rovnako návykový ako drogy.
Ďalším problémom podľa jeho slov je skutočnosť, že dnešné deti sa málo hýbu a veľa času trávia pred televíziou či počítačom. „Kým v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol problém dostať dieťa z ulice domov, dnes je problém dieťa dostať z domu,“ vraví. „Ak chcú rodičia zabrániť, aby ich dieťa začalo mať problém s váhou, mali by dbať na to, aby sa ich dieťa hýbalo aspoň 30 až 60 minút denne. Nemusí to byť nič náročné: stačí chodiť,“ dodal.
„Pravidelne trénuje alebo navštevuje športový krúžok iba polovica detí,“ upozornila aj doktorka Katarína Babinská zo Združenia pre zdravie a výživu. „Dieťa školského veku by sa malo každý deň aspoň hodinu venovať stredne intenzívnej až intenzívnej pohybovej aktivite,“ dodala.
Ak chceme podľa Béderovej exaktne definovať obezitu, treba zdôrazniť, že nejde o nadmernú hmotnosť v širšom ponímaní, ale o nadmerné zmnoženie tukového tkaniva. „V detstve dochádza k plynulým prírastkom na váhe spôsobeným rozvojom kostry, svalstva a tukového tkaniva. Vzájomný podiel týchto troch zložiek sa v priebehu života mení a je tiež odlišný u mužov a žien. Tukové tkanivo patrí k dôležitým zložkám organizmu a tvorí v priemere 15–30 %,“ dodáva.
„Je zaujímavé, že už v prvých hodinách po narodení majú dievčatá väčšie nahromadenie tuku na stehnách oproti chlapcom,“ tvrdí. V prvých šiestich mesiacoch života sa množstvo tuku výrazne zvyšuje, v druhej polovici prvého roku je jeho nárast už spomalený. Pôrodná hmotnosť sa v prvom roku zdvojnásobí a tuk tvorí asi 30 % hmotnosti. Keď dieťa začne chodiť, množstvo tuku sa znižuje.
Významným rizikom vzniku obezity sú však aj genetické faktory. Potvrdzuje to tzv. familiárny výskyt obezity, keď 70 až 80 % tučných detí má oboch rodičov obéznych, 40 až 50 % jedného rodiča a len 7 až 10 % obéznych detí má rodičov s primeranou hmotnosťou. Podobne je pozorovaná obezita u dvojčiat.