Dopamín. Tento hormón je zárukou bezproblémového automatického pohybu, podporuje pozornosť, motiváciu a fantáziu. Hrá významnú úlohu v motorických funkciách mozgu. Je spájaný so systémom príjemných vnemov a s motiváciou k rôznym aktivitám. V určitých častiach mozgu sa uvoľňuje pri prirodzených príjemných aktivitách, ako je napríklad príjem potravy, sex alebo fyzická aktivita.
Endorfín. Endorfíny sú ópioidné peptidy, ktoré produkuje ľudský mozog a sú prostriedkom proti zlej nálade. Majú účinky podobné morfínu a príbuzným látkam. Pôsobia ako neurotransmitery a neuromodulátory. Majú modulačné funkcie centrálnej regulácie, napríklad spánok, nálada, analgézia a periférnej regulácie, napríklad endokrinná regulácia. Endorfín sa nazýva aj hormón šťastia, pretože sa uvoľňuje do mozgu a spôsobuje dobrú náladu a pocity šťastia. Obsahujú ho mnohé potraviny, napríklad čokoláda a niektoré drogy.
Acetylcholín. Látka, ktorá cibrí mozog. Je to hormón, ktorý sa stará o rýchle sprostredkovanie informácií, podporuje koncentráciu a kreativitu.
Oxytocín. Hormón produkovaný v jadrách hypotalamu. Spôsobuje sťahy hladkého svalstva maternice pri pôrode a pravdepodobne i pri pohlavnom dráždení, keď sťahy svalstva urýchľujú transport spermií do vajíčkovodov. Ďalej spôsobuje sťahy myoepitelových buniek mliečnej žľazy, a tým vypudzovanie mlieka pri dojčení.
Melatonín. Hormón, ktorý sa začne tvoriť s príchodom tmy, nás naprogramuje na spánok. Tvorí sa ho osem- až desaťkrát viac v noci ako cez deň, a tak podmieňuje denný rytmus človeka a cicavcov a je signálom pre telo o aktuálnom „subjektívnom čase“ v rámci 24 hodín, ale aj v priebehu roka.