Súvis medzi vitamínom D a imunitou dokázal aj výskum, ktorý viedla prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc., zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. Spoločne so spolupracovníkmi vyšetrili 500 pacientov od detského až po dospelý vek. 300 bolo pacientov s Downovým syndrómom (s chromozómom navyše), o ktorých je známe, že trpievajú nedostatkom „déčka“ a včasným nástupom rednutia kostí. Polovica z nich užívala vitamín D v kvapkách, druhá polovica nie a 200 ľudí z bežnej populácie bolo v kontrolnej skupine.
„Robili sme kompletné imunologické vyšetrenia a sledovali sme závislosť hladiny vitamínu D a počtu buniek imunitného systému,“ vysvetľuje profesorka imunológie a alergológie Mária Šustrová. „Dokázali sme, že pacienti so zníženou hladinou D vitamínu v krvi mali aj znížený počet buniek imunitného systému, boli častejšie chorí, unavení. Spomínam si, že jedna žena mala doslova nemerateľnú hladinu celkového D vitamínu a zodpovedali tomu aj klinické prejavy – bola často chorá, trpela vírusovými a plesňovými ochoreniami, únavovým syndrómom.“
Zimné zubaté slnko nestačí
To, že nedostatok D vitamínu sa spája so zníženou imunitou a logicky aj vyšším výskytom chorobnosti, je v odbornej verejnosti dávnejšie známe. Vedci z univerzity v dánskej Kodani napríklad v časopise Nature Immunology tvrdia, že vitamín D zohráva kľúčovú úlohu pri posilňovaní imunitného systému. Aktivuje a vyzbrojuje T-bunky imunitného systému, ktoré vyhľadávajú a ničia invazívne baktérie a vírusy. Španielski výskumníci v časopise Journal of Leukocyte Biology takisto zverejnili informáciu, že nedostatočná úroveň vitamínu D súvisí s nedostatočnou funkciou našej vrodenej imunity, ktorá nás chráni pred infekciami, nádormi i autoimunitnými ochoreniami a dokáže nás účinne ochrániť pred bežným prechladnutím a chrípkou v zimných mesiacoch.
„Déčko“ však patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch, ktorých vstrebávanie a transport sa viažu na tukovú formu a ako zásoba sa môžu ukladať v pečeni. Hrozí však aj predávkovanie, ktoré postihuje najmä obličky, pretože na rozdiel od známeho vitamínu C sa jeho nadbytok nevylúči močom. Medzi vitamínmi má tento „slnečný vitamín“ zvláštne postavenie, pretože už jeho prívlastok napovedá, že na rozdiel od mnohých iných vitamínov ho človek neprijíma len v potrave, ale koža si ho dokáže vytvárať s pomocou ultrafialového žiarenia. Tmavší ľudia ho tvoria pomalšie (a rizikové z tohto hľadiska je, ak sa ľudia s tmavou pokožkou presťahujú ďaleko od rovníka). Vlastnú tvorbu vitamínu D v koži z provitamínov (ešte neúčinných foriem vitamínov) podporuje rozumné opaľovanie.
Prirodzené zdroje vitamínu D
živočíšne: rybí olej, ryby (najmä tučné), vajce
rastlinné: huby, avokádo, lucerna, kokos
Najdôležitejšie formy vitamínu D
vitamín D3 (cholekalciferol) – vzniká v koži účinkom UV žiarenia plus príjem potravín živočíšneho pôvodu
vitamín D2 (ergokalciferol) – netvorí sa v ľudskom organizme, má rastlinný pôvod
Referenčný interval vitamínu D total (v laboratórnych výsledkoch z krvi) je 30–80 ng/ml (resp. mikrogramov na liter, z toho vitamín D3 tvorí vyše 90 %, najlepšie je, ak sa vaše hodnoty nachádzajú v hornej štvrtine tejto normy – čiže viac ako 67 ng/ml)
Odporúčané denné dávky vitamínu D
| Deti | Dospelí | Tehotné ženy | Dojčiace ženy |
| 7,5–10 mcg | 5–7,5 mcg | 10 mcg | 10 mcg |
(Poznámka: mcg sú mikrogramy)
Hovorí sa o tom, že obyčajne stačí dvakrát týždenne po 10–15 minút slniť ruky, plecia a tvár bez opaľovacích krémov. Takéto slnenie sa nepovažuje za rizikové ani pre starnutie kože, ani pre vznik nádorových ochorení. Jestvujú však aj názory, že v našom miernom pásme je vlnová dĺžka UV-B lúčov počas neskorej jesene a zimy nedostatočná, slnko je prinízko a lúče dopadajú pod takým uhlom, že sa „déčko“ v koži netvorí. Krém s faktorom 8 znižuje tvorbu vitamínu D v koži o 95 %! Podľa niektorých odborníkov svoje zásoby „déčka“ z leta našinec spotrebuje do Vianoc, a to je aj dôvodom, prečo chrípkové epidémie prichádzajú najmä po sviatkoch. Nahráva im, samozrejme aj to, že ľudia sa opätovne vracajú do pracovných a školských kolektívov.
Chýba aj mladým ženám
V neštátnom zdravotníckom zariadení Medirex sa v spolupráci s osteocentrami v piatich slovenských mestách pred niekoľkými rokmi realizovala štúdia, v rámci ktorej zisťovali koncentráciu vitamínu D u 162 žien vo veku 23 až 42 rokov. Išlo teda o mladé ženy, u ktorých sa nepredpokladá nedostatok „déčka“ tak ako u seniorov, ktorí sa málo pohybujú vonku a zle sa stravujú. Napriek tomu, že sa vyšetrenia robili na jeseň, keď bol predpoklad, že úroveň vitamínu D by mala byť po lete dostatočná, zistil sa jeho deficit približne u 50 % žien. Odporúčané koncentrácie v krvi by mali byť 30–80 ng/ml, u pacientov sú však bežné hodnoty aj pod 10 ng/ml.
Keďže Slováci nie sú práve veľkými konzumentmi rýb a tuku z nich ako najväčšieho zdroja „déčka“ v potrave, v období od októbra do marca, u starších ľudí či osôb so zlomeninami sa odporúča príjem vitamínu D aj v prípravkoch. Zaradiť sa sem dajú aj prípravky na báze rybieho tuku, o ňom je navyše všeobecne známe, že omega-3 mastné kyseliny v ňom obsiahnuté prospievajú aj srdcovo-cievnemu systému a mozgu.
Keďže materské mlieko obsahuje veľmi malé množstvo vitamínu D (25–80 IU na liter), dnes sa podľa najnovších odporúčaní zvykne preventívne podávať deťom už od 2. týždňa života minimálne do jedného roka, optimálne až do troch rokov, 600–800 IU (medzinárodných jednotiek) vitamínu D denne. Na druhej strane, umelé mliečne formuly obsahujú približne 400 IU vitamínu D na liter, takže v prípade, že je dieťa na umelej výžive, treba spoločne s pediatrom podľa množstva vypitého mlieka zvážiť celkovú dávku „déčka“. Podľa odborného časopisu Pediatria pre prax je u starších detí vhodné podávať D vitamín v zimných mesiacoch (október-apríl) až do puberty!
Nedostatkom „déčka“ sú ohrození aj ľudia s cystickou fibrózou, celiakiou, Crohnovou chorobou, chronickými obličkovými ochoreniami, pacienti pripútaní na posteľ, starší ľudia (najmä v domovoch dôchodcov), ktorí málo vychádzajú von, deti počas rastového „špurtu“, obézni ľudia (vtedy sa ukladá do zásob tuku a chýba bunkám) a podobne. Pri pobyte v trópoch nie je potrebné vitamín D dopĺňať, dostatočná zásoba vitamínu D po návrate zo slnkom prežiarených pláží vydrží podľa všetkého približne mesiac. Mimochodom, vitamín D má zo svojich „neklasických“ účinkov pozitívny vplyv aj na vylučovanie inzulínu v pankrease a reguláciu krvného tlaku.
Foto: SHUTTERSTOCK
| Obsah vitamínu D v jednotlivých potravinách | |
|---|---|
| V 100 g potraviny | Vitamín D v medzinárodných jednotkách (IU) |
| rybí tuk | 16 000 000 |
| kakaové maslo | 120 000 |
| sleď | 48 000 |
| tuniak | 30 000 |
| kakao v prášku | 6 000 |
| losos | 4 000 |
| sardinky v oleji | 3 000 |
| žĺtok | 2 000 |
| huby | 2 000 |
| smotana | 200 |
| pečeň | 40 |
| maslo | 30 |
| mlieko | 30 |
(Zdroj: Elena Ďurišová – Ženské bolesti chrbtice, str. 151)
Tipy MUDr. Igora Bukovského z Ambulancie klinickej výživy (AKV)
- dajte si vyšetriť hladinu vitamínu D v krvi
- ak máte zistený deficit, je potrebné upraviť ho čím skôr (najmä, ak ste onkologická pacientka, trpíte autoimunitnými ochoreniami ako psoriáza, skleróza multiplex, zápal štítnej žľazy a podobne)
- v AKV zvyčajne ordinujeme denné dávky 2000–5000 IU vitamínu D3 denne (súčasné odporúčané dávky na kompenzáciu deficitu vôbec nestačia, máme to dsledované kontrolnými vyšetreniami a rovnako to uvádzajú klinické štúdie)
- vitamín D užívajte vždy len s výdatným jedlom, ktoré obsahuje nejakú zdravú formu tukov (podporuje to jeho vstrebávanie)
(Viac v knihe „Návod na prežitie pre ženu“, strany 294–297)