Bozk je intímny akt, tak sa o zuby starajte

Svojimi názormi búra viaceré mýty, ktoré sa spájajú s umývaním zubov. Otvorene tvrdí, že nie každý zubný lekár je odborník, že z dentálnej hygieny sa stáva biznis, že zuby je dôležité umyť si kedykoľvek počas dňa, ale poriadne. A vôbec sa to nemusí uskutočniť v kúpeľni nad umývadlom. Zázračné účinky zubných pást a ústnych vôd považuje za reklamný ťah a čistenie zubov sa podľa neho bez nich v zásade zaobíde. Učí, ako správne čistiť zuby nielen laikov, ale aj samotných lekárov. MUDr. Pavol Andel z Hlohovca.

28.01.2014 06:00
Pavel Andel Foto: ,
MUDr. Pavel Andel
debata (7)

Väčšina z nás si podľa všetkého nečistí zuby správne, pretože nás to nemal kto naučiť?
Je to pravda. Inak by zubní lekári nemali toľko práce a mnohí ľudia v ústach doslova cintorín. Zuby si síce čistí väčšina populácie, ale kto si ich aj naozaj vyčistí? Dentálna hygiena nie je taká primitívna činnosť, ako si mnohí myslia. Nedávno som prednášal na farmaceutickej fakulte, kde bolo v sále vyše sto študentov. Keď som sa opýtal, kto z nich bol v živote niekde, kde ho učili čistiť si zuby okrem rodičovskej kúpeľne, zodvihlo sa asi pätnásť rúk. To je v zásade na Slovensko vysoké číslo. Dve tretiny z nich však aj na dentálnej hygiene učili čistiť zuby spôsobom, ktorý považujem za oveľa menej účinný v boji so zápalmi ďasien a zubným kazom.

A aký je ten správny spôsob? Nie azda stieracia technika z červeného na biele?
Nie. Stieracia technika nie je schopná vyčistiť onen žliabok medzi zubom a ďasnom, ktorý sa nazýva sulcus. Keď stierate, tak tento žliabok preskočíte, pretože aj zdravé neopuchnuté ďasno vždy trochu prevísa nad zubom. A práve v tomto žliabku sa vytvára najviac zubného povlaku. Zápal ďasna, gingvitída a parodontitída sa preto vždy začínajú v tomto mieste, kde je zub spojený s ďasnom. Osobne považujem za najjednoduchšiu a najlepšiu techniku čistenie zubov s pomocou malých krúžkov. Hovorí sa tomu Bassova technika čistenia zubov. Základnou podmienkou je však zubná kefka s mäkkými vláknami, inak si časom,,vyšúchate" zubné krčky.

Nevyhŕňam si tak ďasno, keď zubnou kefkou krúžim? Nepodporujem tak obnažovanie krčkov?
Ďasno nie je roleta. Ak raz mám obnažené krčky zubov, nepomôže mi, že si ich budem „naťahovať“ na zub pomocou stieracej techniky. Vieme, že parodontitída neznamená len obnažené zubné krčky, ale aj ústup kosti. Zub drží v kosti a na nej je pripojené ďasno. Ak som už raz stratil časť kosti, ďasno mi zub aj tak neudrží. Chápem však, že niekoho, kto si päťdesiat rokov čistil zuby nejakým spôsobom, teraz ťažko presvedčím na zmenu. Na druhej strane – moju generáciu v detstve ešte učili robiť v ústach zubnou kefkou krúžky.

Hovoríte, že zubná kefka by mala mať mäkké vlákna. Pre mnohých je to však nezvyk, pretože kedysi sa kefky s „ultra soft“ vláknami ani nevyrábali.
Na Slovensku väčšina ľudí vyhľadáva a používa stredne tvrdé kefky. Práve preto, že v minulosti tie mäkké neboli dostupné, roky sme si budovali pocit, ktorý sa snažíme dosiahnuť aj pri čistení mäkkou kefkou – že zuby si pri umývaní treba zodrať a kefku tak máme o chvíľu rozstrapkanú. Ak sa niekto nevie vzdať zubnej kefky s tvrdšími vláknami, potom nech radšej používa stieraciu techniku čistenia zubov. Kombinácia krúživých pohybov so stredne tvrdou kefkou jemným ďasnám neprospieva. Kto si však raz kúpi zubnú kefku s jemnými a extrémne hustými vláknami, naklopí si ju smerom k ďasnu a bude bez tlaku čistiť krúživou technikou, 5–6 krúžkov na jednom zube, o niekoľko týždňov mu už každá iná zubná kefka bude pripadať ako ciroková kefa. Vrátili by ste sa k niekdajšiemu drevitému toaletnému papieru, keď dnes máte k dispozícii niekoľkovrstvo­vý jemný?

Čo znamená bez tlaku? A prečo záleží na hustote vlákien? Nie sú značkové zubné kefky automaticky vyhovujúce?
Pravdupovediac, človek, ktorý ovláda správny spôsob čistenia zubov, vie si aj s menej kvalitnou kefkou umyť zuby tak, aby si nezodral krčky a nebude mať zubný kaz. Ale ak s kefkou neviem správne zaobchádzať, nepomôže mi ani super kvalitná. Samozrejme, ideálna kombinácia je dobrý jazdec a dobré auto. Kefka musí byť mäkká preto, aby nepoškodila ani ďasná, čo je relatívne jemná štruktúra, ani sklovinu v krčkovej oblasti, kde je najtenšia. Ak chytíme kefku len do končekov prstov a začneme s ňou robiť krúžky, vyvinieme vlastne postačujúci tlak. Bakteriálny biofilm na zuboch je predsa mäkký. Ak už raz máme zubný kameň, neodstráni ho ani tá najtvrdšia kefka, jedine dentálna hygienička alebo zubár. Čo sa týka hustoty, ak prirovnáme sklovinu ku keramickej dlažbe, skúste si predstaviť, že na ňu vysypete múku a ešte ju aj navlhčíte. Ako by sa vám to zametalo s brezovou metlou? Ale s pomocou hustého zmetáka to zmetiete jedným pohybom. Takže to zhrniem – zubná kefka s malou hlavičkou, rovno zastrihnutými a jemnými vláknami. O značku vôbec nejde.

Na jednej prednáške ste povedali, že keby ste stroskotali na pustom ostrove a mali by ste si vybrať len jednu dentálnu pomôcku, rozhodli by ste sa pre medzizubnú kefku. Prečo?
Ak by ma vyplavilo aj s tričkom, tak si látku navlečiem na prst a tzv. habituálne čisté plôšky zubov si relatívne postačujúco dokážem vyčistiť. Komplikovaný je však medzizubný priestor, kam sa nedá ľahko dostať, to je tá Pandorrina skrinka, kde sa skrývajú zubný kaz a parodontitída. Môžete si kúpiť najlepšiu zubnú kefku na svete a používať perfektnú Bassovu techniku, ak si nevyčistíte priestor medzi zubami, budete mať zubný kaz aj parodontitídu. Osem kazov z desiatich a takmer všetky zápaly ďasien pochádzajú z medzizubného priestoru.

A čo zubná niť?
Zubnú niť považujem za traumatickú pomôcku a nie je veľa ľudí, ktorí si s ňou dokážu dokonale vyčistiť medzizubný priestor bez toho, aby si poškodzovali ďasno. Ani „Pretty woman“ Julia Roberts ju vo filme nepoužívala správne. Pacienti ju nemajú radi, myslím zubnú niť, potrebujete vysokú manuálnu zručnosť, pričom efektivita čistenia nie je taká dobrá ako pri medzizubnej kefke. Samozrejme, ak má niekto veľmi úzke medzizubné priestory a nedostane sa tam ani s tou najtenšou medzizubnou kefkou, je použitie nite namieste.

Tvrdievate, že zubná pasta je v procese čistenia chrupu nepodstatná, ale spríjemňuje nám umývanie zubov. Aká by mala byť tá správna, podľa tv reklamy priam zázračná?
Pasta je kozmetický prípravok a ľudia radi počúvajú o tom, ako výrobca do nej vložil rôzne prospešné ingrediencie. Len si málokedy uvedomia, že na to, aby tam tá látka mohla byť, často potrebuje ešte inú, ktorá škodí. Ja teda nehľadím na tento prípravok cez „zázračné“ látky, ale dávam si pozor na to, aby neobsahoval škodlivé látky. V zubnej paste nechcem mať štyri veci: penivú zložku SLS, bieliace látky, protikrvácavé zložky a nesmie mať RDA vyššie ako 70. Stručne vysvetlím: SLS – sodium lauryl sulfát sa dobre vstrebáva sliznicou úst a kumuluje v mozgu, pečeni a srdci. Koncentrácia peroxidu v takejto paste je na bielenie zubov aj tak neúčinná, to už dám radšej prednosť profesionálnemu bieleniu. Vysoké RDA znamená, že zubná pasta má vysokú abrazivitu, pôsobí ako píling a škriabe mi sklovinu. Mnohí výrobcovia RDA pre istotu na paste ani neuvádzajú. Protikrvácavú látku odmietam preto, lebo často zakryje problém. Odstráni len krvácanie, nie zápal.

Dentálna hygiena v indickej rybárskej dedine. Foto: Dávid Popovič
Ind, India, dentálna hygiena Dentálna hygiena v indickej rybárskej dedine.

Nespomínali sme fluoridy – toľko ospevované v súvislosti s remineralizáciou zubnej skloviny a nenávidené pre nežiaduce účinky v organizme.
Musíme si uvedomiť dve veci: fluoridy opravujú škody vzniknuté kyselinami, ale so zápalom ďasien neurobia nič, proti parodontitíde majú teda nulový efekt. V prípade zubného povlaku na zuboch sa ku sklovine ani nedostanú. Navyše v našich vlastných slinách sa nachádzajú v dostatočnej koncentrácii. Nepotrebujem ich preto v zubných pastách ani vodách, pretože matka Príroda mi dala zuby a dala mi aj vlastný systém, ako si ich udržať zdravé. Príjmu fluoridov do tela aj tak nezabránime, je to trinásty najrozšírenejší prvok na Zemi. To len vznikol taký mýtus, že veľa fluoridov rovná sa málo kazu. Keď každá minerálka obsahuje fluoridy, prečo sa potom toľkým kazia zuby?

Množstvo fluoridov v zubnej paste uvádza číslo so skratkou ppm. Čo to znamená?
Ppm je počet častíc fluoridu na milión častíc. Detské zubné pasty by mali mať do 400 ppm, pasty pre dospelých do 1 000 ppm. U detí do štyroch rokov vôbec neodporúčam používanie zubných pást – ani detských. Dieťa nemá vypľúvací reflex a do tela tak zbytočne prichádzajú látky, ktoré nepotrebuje. Terapeutické zubné pasty majú 1 500 ppm i viac, ale používajú sa len v špecifických prípadoch, o ktorých by mal rozhodnúť zubný lekár alebo dentálna hygienička. V každom prípade – zubnej pasty stačí vytlačiť na kefku vo veľkosti hrášku.

Ako dlho si treba umývať zuby? Postačí obligátna trojminútovka?
Je to jednoduché, zuby si treba čistiť tak dlho, kým nie sú čisté. Závisí od anatómie chrupu, šikovnosti a počtu zubov. Motoricky zručnejší klavírny virtuóz si ich asi umyje rýchlejšie ako niekto, kto s automatickým kladivom celý deň búši do asfaltu. Niekto má zuby v ideálnom postavení, iný krivé. Niekto má plné ústa zubov a iný posledné dva. Prejdite si po nich jazykom a cítite, že sú hladké a nie „chlpaté“. Alebo si poškrabkajte sklovinu niektorého zadného zuba a uvidíte, či vám niečo ostane za nechtom. Alebo z času na čas použite farbiaci roztok na kontrolu povlaku. Ten farebne odlíši dokonca starý aj nový povlak, takže zistíte, že ani včera ste si možno na niektorých miestach zuby neumyli postačujúco.

Vy tvrdíte, že najdôležitejšie je umyť si zuby raz za deň poriadne. Na dennom čase v zásade až tak nezáleží?
Baktérie zubného povlaku potrebujú približne 24 hodín na to, aby boli schopné škodiť. Za túto časovú jednotku sa na zube vytvorí natoľko štrukturovaný povlak, že tých asi 1 300 druhov mikroorganizmov, ktoré žijú v ústnej dutine, sú schopné sa na ňom zachytiť ako na lepidle, množiť sa a poškodzovať zubnú sklovinu. Je to ako keď hodíte čistý kameň do potoka a o pár hodín sa na ňom vytvorí sliznatý biofilm, na ktorom sa vám pošmykne noha. Zubný povlak je odolná štruktúra, s ktorou sa dá bojovať jedine mechanicky. Nejestvuje na svete látka, ktorá by bola schopná rozpustiť štrukturovaný zubný povlak chemicky bez poškodenia slizníc a ďasien, výrobcovia ústnych vôd sa môžu v reklame zastrájať, koľko chcú. Ak však do tohto povlaku dôsledne „hrabnete“ kefkou, rozbijete jeho štruktúru, baktériám narušíte podmienky pre život. Povlak sa rozpadne, prehltnete ho, vypľujete alebo bozkávaním niekomu venujete. A toto vyčistenie stačí dôsledne urobiť raz za deň – radšej v čase, keď na to máte energiu. Netvrdím, že chuť, pretože ľudia si v zásade neradi umývajú zuby.

Väčšina ľudí má v mysli zakódované štandardné ranné a večerné umývanie zubov.
Večerné čistenie je rozumnejšie z toho dôvodu, že v noci sa tvorí menej slín, ktoré zubný povlak riedia. Samozrejme, aj tesne pred spaním si umyjem zuby, je slušné urobiť to aspoň kvôli partnerovi. Bozk je intímny akt, tak by sme sa mali o svoju ústnu dutinu starať. Ráno, keď odchádzam z domu, viem, že sa budem zhovárať s ľuďmi, tak si vyčistím zuby, ale nemusí to byť také dôkladné.

Môžem si umyť zuby ráno tesne pred či po vypití pomarančového džúsu? Alebo hneď po jedle?
Zubný povlak nie je len zlý. Škodiť začína až po určitom čase. Tenký biofilm, ktorý sa na zuboch tvorí, má aj ochrannú funkciu, chráni pred odvápňovaním skloviny, tzv. zubnou eróziou. Ak vypijem pomarančový džús na perfektne umyté zuby, spôsobí mi to výraznejšiu demineralizáciu, ako keď je na zube tenký ochranný film. Dôvodom je to, že po vypití džúsu mi poklesne pH v ústach. Treba dvadsať minút počkať, kým sa s pomocou slín nevráti nad kritickú hranicu. Je to známa Stephanova krivka, ktorú poznáme z reklamy na žuvačky. Tesne po najedení sa zas môj zubný povlak nakŕmi cukrom a spustia sa kyselinotvorné procesy. Aj v tomto prípade je moja sklovina na istý čas menej odolná proti mechanickému oteru. Teraz je móda odšťavovať, ovocné šťavy však odporúčam piť cez slamku, aby sa v nich zuby „kúpali“ čo najmenej.

Dva základné problémy, ktoré máme v ústach, sú zubný kaz a parodontitída. Ktorá diagnóza je horšia?
Väčšmi by som sa obával parodontitídy, pretože to je zápalové ochorenie, ktoré spôsobuje ústup kosti a tá vedie ku strate zubov. Navyše zápal negatívne ovplyvňuje celý organizmus. Zubný kaz vedie ku strate tvrdých zubných tkanív, čo zubný lekár v zásade vie opraviť s pomocou plomby. Pri parodontitíde sú možnosti, ktoré stabilizujú stav pacienta, obmedzené. Nie vždy je možné dokonale pacientovi vyčistiť parodontálne vačky a zbaviť ho infikovaných miest v ústach. Parodontitídu považujem za väčšieho nepriateľa do bitky.

Vy zubní lekári s obľubou vyhlasujete, že zubný kaz nemá nič spoločné s dedičnosťou, ale výlučne s čistením zubov. Prečo má potom moja 33-ročná kolegyňa aj jej otec jedinú plombu v ústach, hoci ona má krivé zuby a nevenuje im nijakú nadmernú starostlivosť? Väčšinu z nás ústna hygiena stojí podstatne viac času a úsilia!
Zubný kaz je získané infekčné ochorenie. Nededí sa. Dedia sa však faktory, ktoré môžu misku váh prevážiť na jednu či druhú stranu. Áno, niekto si zuby čistí menej a má menej kazov ako tí, čo si ich čistia viac. Niekto má veľa riedkych slín, v nich veľa protilátok voči baktériám, iný hustú slinu. Niekto rovné a iný krivé zuby, čo zohráva takisto úlohu pri ich samoočisťovaní. Na druhej strane však pre všetkých z nás platí axióm, že čistý zub sa nepokazí. To je, ako keď poviete, že dvakrát dva sú štyri. Každý môže mať zdravý chrup, hoci pripúšťam, niekoho to stojí viac úsilia. Je jednoduché vyhovoriť sa na to, že som zdedil zubný kaz, ako sa priznať, že som tak trochu orálna svinka. Nestojí človeku za to, dôsledne si čistiť chrup, keď plomba dnes stojí 30–50 eur? Niektorí ľudia v ústach nosia doslova majetok!

Zubný lekár Pavel Andel Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Pavel Andel Zubný lekár Pavel Andel

Známa nedávno odišla od zubára, ktorý jej diagnostikoval sedem kazov. Ďalšia zubná lekárka jej v ústach našla len dva. Čo sa stalo? Zubný kaz sa nebodaj zahojil? Akú šancu má pacient tvrdenia svojho lekára skontrolovať?
Každý zubný kaz má určité objektívne znaky, na základe ktorých prídem na to, že zub je pokazený. Väčšina z nich sa dá pacientovi ukázať, ak je lekár ochotný. Jestvujú objektívne diagnostické metódy, napríklad zhryzová snímka, len musí byť urobená správne a mať vysokú diagnostickú hodnotu. Ku mne často pacienti nosia snímky, ktoré vyzerajú ako Picasso na stenu. Maximálne na nich spočívam zuby. Dobrý zubný lekár vám ukáže rozdiel medzi zdravým a chorým zubom na rtg snímke, alebo aj priamo v ústach, ak má intraorálnu kameru. Alebo stačí dať pacientovi do ruky zrkadlo. Je to omnoho jednoduchšie, ako rozumieť krivke ekg. Pacienta vôbec nie je nevyhnutné nejako špeciálne školiť v stomatológii. Oprava zubov je však biznis, tak prečo by sa niektorí stomatológovia namáhali s vysvetľovaním?

Tak čo môže pre seba urobiť laik? Ako si nájsť dobrého zubára a schopnú dentálnu hygieničku, ktorá ma navyše naučí čistiť si chrup správne?
Ak chcem niečo zmeniť, musím si nájsť učiteľa. Každá dobrá dentálna hygienička alebo zubný lekár sú učitelia. Ako postupujem, ak sa chcem učiť cudzí jazyk? Najprv si musím vybrať aký, potom si položiť základné otázky, či ho potrebujem na cestovanie, obchodnú komunikáciu, pasívne preklady. Musím sa tomu venovať, nájsť kurz zodpovedajúci mojich požiadavkám. Ak sa chcem naučiť čistiť si zuby tak, aby to fungovalo, musím si o tom niečo prečítať, pozrieť si príslušné internetové fóra. Spýtam sa dentálnej hygieničky, prečo ma učí stieraciu techniku, keď ja som čítal toto a toto. Opýtať sa známych, ku komu chodia oni. Pri preventívnej prehliadke u zubného lekára si musím všímať, či mi niekoľko minút behá po ústach zrkadielkom a hľadá problém. Či mi urobí rtg snímky. Či mi vysvetľuje, aký mám problém v ústach. Jednoducho sa o to musím aktívne zaujímať. A až potom sa spoľahnúť. Pri súčasných cenách zubných výkonov mi to naozaj stojí za to. Každý predsa má vlastnú šedú kôru mozgovú.

A ako je to s vami osobne? Platí, že obuvník chodí bosý?
Žiaľ, nepatrím medzi tých, čo nemajú v ústach ani jedinú plombu, pretože k tejto filozofii umývania zubov som sa dopracoval pred desiatimi rokmi a aj ja som predtým robil mnohé chyby. Musím však povedať, že za posledné desaťročie mi nijaký nový kaz nepribudol, absolvoval som len výmenu plomb z detstva. Nie som posadnutý sám sebou, ale pravidelne sledujem svoje zhryzové snímky a čistenie zubov považujem za príjemný wellness. A navštevujem dentálnu hygieničku, ktorá občas aj v mojom prípade zodvihne varovný prst. Stane sa tak vždy skôr, ako sa mi stihne vytvoriť nový zubný kaz.

MUDr. Pavol Andel

vyštudoval LF UK v Bratislave, od roku 2006 pracuje ako špecialista na ortodonciu. Spolupracuje s lekárskymi a farmaceutickou fakultou ako externý lektor a prednáša na teoretických i praktických stomatologických kurzoch. Je predseda občianskeho združenia Zdravé ďasná, ktoré realizuje na Slovensku najúspešnejší preventívny projekt pre deti – Dentalalarm.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #zuby #zubár #zubná kefka #MUDr. Pavol Andel