Je zrejmé, že pravidelné a dôkladné umývanie rúk do veľkej miery chráni pred rôznymi infekčnými chorobami. Napríklad pred žltačkou, ktorá je typickou „chorobou špinavých rúk“, nepríjemnými tráviacimi ťažkosťami, ktoré spôsobujú rotavírusy, toxoplazmózou, ale aj pred chrípkou a prechladnutím, ktoré sa nepriamo prenášajú predmetmi znečistenými prostredníctvom nakazených výlučkov.
V minulosti boli najväčším zabijakom infekčné ochorenia, pretože ľudia nedodržiavali základné hygienické pravidlá a nepoznali antibiotiká. Kedysi napríklad mnoho žien zomieralo týždeň alebo dva po pôrode na chorobu nazývanú „horúčka šestonedieľok“. Bola rozšírená najmä medzi ženami, ktoré rodili v nemocniciach, a prejavovala sa vysokou teplotou, bolesťami v podbrušku a otravou krvi. 28-ročný lekár jednej viedenskej nemocnice Ignaz Semmelweis si v roku 1847 všimol zarážajúci rozdiel v úmrtnosti šestonedieľok na dvoch oddeleniach tej istej nemocnice.
Postrehol, že na oddelení, kde pacientky zomierali omnoho častejšie, pôsobili medici, ktorí tam mnohokrát vstupovali priamo z pitevne bez toho, aby si umyli ruky. Hoci svojím nariadením študentov rozhneval, trval na tom, aby si pred vstupom na oddelenie vždy umývali ruky roztokom chloridu. Výsledky boli presvedčivé: úmrtnosť poklesla z takmer 30 % na 1,27 %.
Nemocničný výťah – semenisko mikróbov
Na ktorom mieste, s ktorým každodenne prichádzame do kontaktu, žije najviac baktérií? Väčšina ľudí si predstaví verejné toalety. Pritom najviac baktérií sa v skutočnosti nachádza v chladničke. Ak však máme hovoriť o baktériách, ktoré nás potenciálne môžu nakaziť, pravdepodobne najnebezpečnejším miestom, ktorého sa dotýkajú naše dlane, sú držiaky na nákupných vozíkoch, ďalej kľučky, zábradlia, tlačidlá vo výťahoch, držadlá vo verejnej doprave, počítačové klávesnice a myši v internetových kaviarňach. Nebezpečnými miestami sú z tohto hľadiska napríklad nemocnice, kde sa vyskytujú multirezistentné baktérie. Taký nemocničný výťah je semeniskom mikróbov a kto môže čo len trochu chodiť po schodoch, mal by sa mu vyhnúť.
Čo sa týka umývania rúk, podľa prieskumov sú čistotnejšie ženy. Mnohí si po použití toalety ledva opláchnu ruky vlažnou vodou. „Môj kolega lekár v päťhviezdičkovom hoteli osobne zažil situáciu, keď kuchár v naškrobenej bielej čiapke vyšiel zo záchoda po veľkej, v umývadle na chvíľu pustil vodu, strčil pod ňu na pár sekúnd prsty, otriasol si ruky a išiel variť,“ povedal v júnovom rozhovore pre Dobré zdravie doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD. To je dôvod, prečo sa aj pri dovolenkách v luxusných hoteloch v krajinách s nižším hygienickým štandardom odporúča aspoň očkovanie proti hepatitíde typu A, tzv. chorobe špinavých rúk. Balíčky dezinfekčných vreckoviek či dezinfekčný gél na ruky by mali byť automatickou súčasťou príručnej batožiny každého turistu.
Teplou vodou a mydlom
Po spláchnutí toalety si väčšina ľudí ide automaticky umyť ruky. Pustia vodu pootočením kohútika či pákovej batérie. Ruky si umyjú mydlom a teplou vodou. Zatvoria kohútik. V tejto chvíli majú väčšinu mikróbov na rukách naspäť. A vrcholom je, keď pri odchode z toalety stlačia kľučku. Ako často ste videli upratovačku, ktorá čistila dezinfekčným prostriedkom kľučky od toaliet? Umývanie rúk sa tak doslova minie účinkom.
Všetka snaha o podporu imunity bude málo platná, ak spoločne s ďalšou stovkou ľudí veselo chytáme predmety, ako je kľučka, držiak v MHD, peniaze, tlačidlá vo výťahu, telefónne slúchadlo či povestná počítačová klávesnica, a potom si s chuťou siahneme na ústa, na nos či do očí, prípadne konzumujeme potraviny. Na uvedených predmetoch sa usádzajú vírusy a baktérie ľudí, ktorí ich použili pred nami a mohli byť chorí. Konkrétne vírus chrípky sa šíri veľmi ľahko a rýchlo – kvapôčkami slín, ktoré vyprodukuje kašľajúca osoba. Stačí teda, aby si nakazený zakašľal do dlane, následne sa ňou dotkol kľučky, na ktorú siahne niekto iný, a o nákazu je postarané. Odporúča sa preto umývať si ruky najmä po príchode domov, po použití toalety a pred jedlom či jeho prípravou, a to teplou vodou s mydlom, po dobu minimálne 20 sekúnd.
Umývanie rúk nezníži imunitu
Jedna štúdia dokázala, že správne umývanie rúk a iné procedúry súvisiace s ich dezinfekciou dokážu znížiť prenos infekcií prostredníctvom rúk až o 66 %. Ak v zamestnaní alebo na cestách nie je čas a možnosti stále behať do kúpeľne, na trhu sú prípravky na dezinfekciu rúk bez použitia vody. Okrem vlhkých dezinfekčných vreckoviek ide o rôzne antibakteriálne gély, z ktorých väčšina obsahuje aktívnu zložku vo forme alkoholu a zvlhčujúcu či zvláčňujúcu zložku, napríklad glycerín, aloe vera a podobne na zamedzenie vysušovania pokožky na rukách. Sú vysoko efektívne a ruky dezinfikujú, hoci treba dodať, že z nich nedokážu zmyť hrubú špinu. Mnohé sa takmer okamžite vstrebávajú, ruky pekne prevoňajú a na rozdiel od pričastého používania vody a mydla ich nevysušia.
Zabíjanie baktérií na vašich rukách nezníži imunitu, ale pomôže predísť ochoreniu. Dezinfekčné prostriedky na ruky obsahujúce etanol sú veľmi efektívni zabijaci baktérií. Dokážu zlikvidovať aj odolné baktérie ako zlatý stafylokok či bacil tuberkulózy, vírusy chrípky, rinovírusy, herpesu či žltačky.
Hygienická teória
Žijeme vo svete vírusov a baktérií. Boli tu už dávno pred nami a vôbec sa nechystajú odísť. V skutočnosti len pomerne malé percento zo všetkých baktérií je príčinou ochorení, mnohé sú neškodné a viaceré, napríklad tzv. probiotické baktérie môžeme považovať za „priateľské“. Ak boli kedysi najväčším zabijakom infekčné ochorenia, pretože ľudia nepoznali anbitiotiká a rôzne spôsoby dezinfekcie, v súčasnosti stúpa počet rozličných porúch imunity vo forme alergií a astmy. Ich vzostup sa pripisuje tzv. hygienickej teórii – žijeme v prostredí až príliš hygienickom a čistom. Proti závažným infekčným ochoreniam sme zaočkovaní, takže náš imunitný systém sa už s mnohými patogénnymi mikroorganizmami ani nestretáva. Na jednej strane je to dobré, na druhej však prílišná upätosť v oblasti čistoty – najmä v rámci našej domácnosti – môže byť aj na škodu.
Nemajte pocit, že ak nevydrhnete WC misu či parkety zaručeným „zabijakom 99 % baktérií“ z reklamy, riskujete vážne ochorenia. Človeku s normálnou imunitou stačí použiť vodu a saponát. Chladničku stačí vyčistiť octovou vodou, pretože väčšina baktérií a plesní neznáša kyslé prostredie. Vhodné je pravidelne vymieňať hubku na riad a nepoužívať jednu a tú istú dosku na krájanie mäsa a zeleniny. S dezinfekčnými prostriedkami to netreba preháňať, tieto prostriedky je vhodné použiť vtedy, aj je to nutné z hľadiska epidemiologického, napríklad sa v domácnosti staráme o chorého človeka.
„Najlepšími a neškodnými prostriedkami pre udržiavanie čistoty tela sú dobré mydlo a voda. Na upratovanie kuchyne a kúpeľne je vhodný 3 % peroxid vodíka a ocot,“ píše sa v knihe Doba jedová. "Každú z týchto tekutín by sme mali uchovávať vo zvláštnej nádobe s rozprašovačom. V prípade potreby stačí postriekať povrch znečisteného predmetu dvakrát za sebou. Peroxid vodíka je bezpečnejší ako rozličné dezinfekčné a bieliace prípravky s chlórom. Takisto sóda je skvelý čistiaci prostriedok. Zmiešaná s jablčným octom vytvorí bublavú zmes, ktorá dobre vyčistí odpady v kuchynskej výlevke aj v kúpeľni. Po 15 minútach zalejeme výlevku horúcou vodou.