Alergia: prejavy ochorenia nepodceňujte

Napriek modernej liečbe narastá v posledných desaťročiach počet alergikov. Určitou formou alergie trpia až dva milióny Slovákov. Za posledných sto rokov sa ich počet zvýšil z pol percenta populácie na 40 percent. Zasahujú tak spolu so srdcovocievnymi ochoreniami a rakovinou najväčšiu časť populácie. Tento alarmujúci stav je daňou za súčasný spôsob života.

11.04.2014 06:00
alergia, lúka, púpava, peľ, nádcha, Foto:
Za posledných 100 rokov sa počet Slovákov s alergiami zvýšil z pol percenta populácie na 40 percent, teda až na dva milióny obyvateľov.
debata (1)

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú alergické ochorenia štvrté najčastejšie sa vyskytujúce na svete a predstavujú tak spoločenskú, ako aj ekonomickú záťaž v oblasti kvality života.

Nejde však o nový zdravotný problém. Prvý popis alergickej reakcie pochádza z roku 2641 pred Kristom. Faraóna Meniho uštipla osa a rozvinula sa u neho anafylaktická reakcia. Ďalšími poznanými alergénmi boli potraviny. V roku 375 pred Kristom popísal Hippokrates „žihľavku“ po vypití mlieka. Moderná éra alergológie však začala až v 19. storočí, keď Charles Blackley v roku 1870 zistil, že príznaky sennej nádchy sú spôsobené peľom tráv. Pojem alergia však prvý raz použil rakúsky pediater Clemens von Piruet. Po podaní konského séria proti záškrtu pozoroval u niektorých pacientov reakciu, ktorá nesúvisela s vlastným ochorením. Predpokladal, že je spôsobená odlišnou imunitnou odpoveďou chorých.

PIANO

Užitočné informácie nájdete aj v článku Ako by mala vyzerať liečba alergika.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Alergie môžu mať rôzne formy – od inhalačných, cez alergie na potraviny, na lieky, na jed hmyzu až po respiračné alergie. K tomu, či sa zaradíte do štatistiky o pacientoch s alergiou, vás vo veľkej miere nasmeruje zvolený spôsob života. „Výživové návyky nesúvisia len so vznikom potravinových alergií, ale aj so vznikom astmy. Medzinárodné štúdie ukázali, že tínedžeri, ktorí viac ako trikrát týždenne konzumujú „fast food“, majú aj o 40 percent vyššiu pravdepodobnosť výskytu závažnej astmy,“ hovorí klinická imunologička a alergologička Katarína Bergendiová.

Treba si uvedomiť, že každá súčasť organizmu, ktorá sa nepoužíva a nie je zaťažovaná, zakrpatie. „Športovanie má význam aj pre alergikov, a to hlavne tým, že trénuje dýchacie svaly. Žiaľ, my sami si často likvidujeme imunitný systém, ktorý zodpovedá za schopnosť organizmu ubrániť sa nielen pred baktériami a vírusmi, ale aj pred všetkými druhmi alergénov. V kancelárii sedíme za počítačom, doma pred televízorom, takmer vôbec sa nehýbeme, hodiny trávime v klimatizovanom prostredí, nechodíme do prírody a jeme priveľké dávky nevhodných jedál a nápojov. A obranyschopnosť si oslabujeme aj dlhodobým stresom, fajčením, používaním množstva chémie pri osobnej hygiene i údržbe interiéru a experimentovaním s exotickými potravinami na dovolenke,“ konštatovala.

Desať najväčších alergénov

  1. rôzne pele
  2. bežný domáci prach a v ňom najmä roztoče
  3. zvieracie alergény
  4. domáce plesne
  5. vonkajšie plesne
  6. potravinové alergény
  7. lieky
  8. slnečné žiarenie
  9. kovy, napríklad nevhodné šperky
  10. bodavý hmyz

Máme tu však aj rizikové faktory rozvoja alergie, ktoré nemôžeme ovplyvniť. Či už dedičné predispozície na toto ochorenie po rodičoch, alebo znečistené životné prostredie najmä v priemyselných zónach a v mestách.

Alergiu možno prirovnať k snehovej guli – spočiatku sa ukazuje v malých prejavoch, ale postupne sa zhoršuje a nabaľujú sa ďalšie problémy. „Dnes sa s ňou už dá pomerne kvalitne žiť, ak dodržiavame zdravý životný štýl, pestujeme si imunitu a celkovo sa staráme o zdravie. Toto všetko je však málo, pokiaľ sme denne pod tlakom a stresom. Vtedy sa dostávame do začarovaného kruhu, pretože stres v nás vytvára ideálne podmienky na oslabenie imunity a prepuknutie alergických reakcií a my potom máme stres, že máme alergiu,“ upozorňuje imunologička.

Podceňovanie symptómov, nezáujem o svoj zdravotný stav alebo nedbať na liečbu a odporúčania lekára môžu mať pre pacienta vážne dôsledky. Napríklad neliečenú sennú nádchu zvykne komplikovať zápal prínosových dutín a časom sa z nej môže rozvinúť astma spojená s ťažkými záchvatmi, ktorá už vyžaduje konzultácie s lekárom a prísne dodržiavanie liečebných postupov. Rokmi môže alergik stratiť čuch alebo sa mu pri opakovaných zápaloch stredného ucha zhorší sluch. Sprievodným problémom alergickej nádchy býva aj narušený spánok, ktorý vedie k chronickej únave a pocitu vyčerpanosti a niekedy aj k psychickým problémom. A ľudí s poškodeným srdcom neliečená alergia pre nedostatočný prísun kyslíka dokonca ohrozuje na živote. Iba necelých 20 percent pacientov má šťastie, že alergia sa rokmi nevyvíja a stav sa nemení.

Pre alergika je dôležité dodržiavať rady lekára a užívať predpísané lieky. Zároveň je však nevyhnutné zmeniť štýl života. Naučiť sa správne stravovať a uprednostňovať zdravé potraviny, športovať, dostatočne dlho spať a relaxovať, vyhýbať sa stresu a vzdať sa alkoholu i fajčenia. Tým všetkým si každý dokáže systematicky posilňovať imunitu a budovať organizmus odolný proti vonkajším vplyvom. Súčasťou liečby býva často aj pobyt v kúpeľoch.

Ako správne rozpoznať príznaky

  • Máte niektorý z nasledujúcich problémov?
  • časté kýchanie
  • občas vás prepadne nevysvetliteľný kašeľ
  • pocit „sťaženého dýchania“
  • niekedy sa vám zdá, že strácate čuch
  • tečie vám z nosa, aj keď nie ste nachladnutý
  • upchatý nos, aj keď nie ste nachladnutý
  • svrbenie očí
  • slzenie očí
  • nevysvetliteľné svrbenie kože
  • mávate opuchnuté pery alebo jazyk
  • nevysvetliteľný stav hvízdavého dýchania alebo pískania v hrudníku
  • budíte sa kvôli kašľu

Ak máte niektorý z týchto príznakov, navštívte lekára – môžete, ale nemusíte byť alergikom.

Ako lekár zistí, či ste alergik?

Povrchový kožný test: Na spodnú časť ruky sa nanesú rôzne alergény a potom sa koža zľahka poškriabe tenkou ihlou.
Podkožný test: Malé množstvá predpokladaných alergénov sa vstreknú pod kožu. Pri oboch testoch platí, že ak je pacient citlivý na niektorý alergén, koža po pätnástich až dvadsiatich minútach buď sčervenie, alebo sa na nej urobia vyrážky. Lenže to ešte neznamená, že alergia prepukla.
Provokačný test: Pacientovi sa nanesie alergén na nosnú sliznicu. Na následnej reakcii lekár zistí silu alergie.
Krvný test: Komplikovaným postupom sa zistia protilátky v krvi. Tento spôsob sa preto používa iba pri neistej diagnóze alebo ak nie je možné urobiť testy na pokožke.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #alergie #MUDr. Katarína Bergendiová