Tak ako populácia starne, ohrozených je čoraz viac ľudí. Rozšírenosť vekom podmienenej degenerácie makuly sa totiž zvyšuje spoločne s vekom. Odborníci predpovedajú, že počet pacientov s touto diagnózou sa môže do roku 2025 zvýšiť až na dvojnásobok.
Žltá škvrna, makula, je oblasť v centre sietnice oka vo veľkosti špendlíkovej hlavičky s hustým výskytom zrakových buniek. Práve ona zabezpečuje jasné, ostré videnie. Jej sfarbenie je výsledkom nahromadenia luteínu a zeaxantínu, karotenoidov, látok s antioxidačnými účinkami, ktoré sú dôležité pre výživu oka. V ľudskom oku majú dve dôležité ochranné funkcie. Na jednej strane sú to fotochemicky aktívne látky, ktorých úlohou je chrániť oči pred prílišným svetlom. Pôsobia ako svetelné filtre a pohlcujú až 40¤% vonkajšieho svetla pred jeho dopadom na sietnicu. Vďaka svojmu žltému sfarbeniu oba karotenoidy, luteín i zeaxantín, pohlcujú z vonkajšieho svetla najmä modré, energeticky bohaté lúče. Karotenoidy však zároveň dokážu rozložiť a tým zneškodniť aj voľné radikály, ktoré vznikajú vo veľkom množstve najmä počas stresových situácií.
Degenerácia makuly spôsobuje postupnú stratu centrálneho videnia. Má dve formy: suchú a vlhkú. Suchá, atrofická forma, je rozšírenejšia, postihuje asi 85 až 90¤% všetkých pacientov. Čas, kým dôjde ku strate zrakovej ostrosti, sa dá predĺžiť jedine pomocou prípravkov s obsahom látok potrebných pre výživu oka – karotenoidov luteínu a zeaxantínu, antioxidantov ako vitamín C a E či minerálov v podobe selénu a zinku.
Vlhkou formou trpí približne 10–15 percent pacientov a ide o oveľa vážnejšiu formu ochorenia, ktorá môže viesť až ku strate centrálneho zraku. Rýchlo sa totiž vyvíja. V oblasti makuly rastú v dôsledku nadmerného pôsobenia tzv. vaskulárneho endotelového rastového faktora nové chorobné cievy, sietnica môže opúchať následkom hromadenia tekutín. Tekutina a krv z nich uniká do okolitých tkanív, sietnica môže opúchať následkom ich hromadenia. Pacient veľmi rýchlo stráca centrálne videnie. V tomto štádiu je ešte možné zhoršovanie ochorenia zastaviť, v niektorých prípadoch možno dokonca pacientovo videnie zlepšiť. Robí sa tak s pomocou injekcií účinných látok brániacich novotvorbe ciev, ktoré sa podávajú priamo do sklovca oka v sterilných podmienkach operačnej sály. V 90 percentách prípadov je možné zrakovú ostrosť takýmto spôsobom stabilizovať. Konečným štádiom vlhkej formy vekom podmienenej degenerácie makuly je vytvorenie jazvy v makule, ktorá znamená definitívnu a nezvratnú stratu centrálneho zrakového videnia.
Ochorenie žltej škvrny obyčajne postihuje obe oči. Medzi subjektívne príznaky začínajúcej choroby patria: zmena farebného videnia, zhoršené videnie do blízka a s tým súvisiaca potreba silnejšieho osvetlenia, ale najmä pokrivenie obrazu nazývané metamorfopsia. Možno to opísať tak, že pacient v obraze nerozozná detaily a línie obrazu vidí pokrivené. Správnu funkciu žltej škvrny je možné otestovať pomocou tzv. Amslerovej mriežky.
Degenerácia makuly sa častejšie vyskytuje u žien, čo súvisí so znížením ochranného vplyvu ženského pohlavného hormónu estrogénu po menopauze. Svoju úlohu zohrávajú aj genetické faktory, súrodenec postihnutého má 3– až 4-násobne vyššie riziko, že bude degeneráciou žltej škvrny trpieť tiež. Niekoľkonásobne zvýšené riziko však majú najmä fajčiari, pretože nikotín sa považuje za cievny jed. Riziko vzniku ochorenia zvyšuje aj zlá životospráva a civilizačné ochorenia.
Subjektívne príznaky makulárnej degenerácie
- rozmazaný obraz , resp. tmavý bod v strede zorného poľa
- zmena farebného videnia
- zhoršené videnie do blízka
- pokrivenie obrazu (metamorfopsia: pacient nerozozná detaily obrazu a línie obrazu sú pokrivené, deformácia objektov)
Liečba makulárnej degenerácie
- tzv. suchej formy jedine pomocou výživových doplnkov s obsahom luteínu, zeaxantínu atď., úpravou stravy a ukončením fajčenia. Koncentrácia karotenoidov v centre sietnice však stúpne až po niekoľkých mesiacoch užívania doplnkov výživy.
- tzv. vlhkej formy okrem spomenutého aj injekciami protirastových látok priamo do oka v operačnej sále