Umelý pankreas má pomôcť diabetikom 1. typu

Je to len tenučká polymérová doštička, sotva väčšia než cédečko. Implantovaná do brucha by mohla zmeniť život miliónov diabetikov závislých od inzulínu. Umelá podžalúdková žľaza (pankreas) s biologickými prvkami, vyvinutá francúzskymi vedcami, bude začiatkom roku 2016 po prvý raz testovaná na ľuďoch.

21.07.2014 11:30
diabetes, cukrovka, injekcia, pacient, lekár,... Foto:
Nový liek síce cukrovku 1. typu nevylieči, no mohol by výrazne zjednodušiť život mladým pacientom.
debata

S týmto zariadením si pacienti už nebudú musieť pichať injekcie inzulínu: hormón budú prirodzenou cestou produkovať bunky pankreasu získané genetickým inžinierstvom alebo z kmeňových buniek. Bunky budú umiestnené vnútri doštičky.

Tento projekt, ktorého široké využitie sa očakáva okolo roku 2020, vzbudzuje nádej a očakávania pre 25 miliónov osôb s diabetom prvého typu vo svete, uvádza Séverine Sigristová z francúzskej spoločnosti Defymed, ktorá na tomto prototype pracuje. Nápad urobiť umelý pankreas s biologickými prvkami sa zrodil pri pokusoch s transplantáciami buniek pankreasu určenými na to, aby nahradili chorú podžalúdkovú žľazu pacientov a umožnili ich organizmu znovu produkovať inzulín a regulovať tak hladinu cukru v krvi. Vzhľadom na nedostatok transplantátov však môže túto techniku využívať len nepatrná menšina pacientov. A predovšetkým je pri nej nutné nasadiť liečbu zamedzujúcu tomu, aby telo transplantát neodmietalo, a tá má veľmi vážne vedľajšie účinky.

„Z toho vznikla myšlienka vyvinúť akúsi škatuľku, v ktorej by boli umiestnené bunky pankreasu tak, aby boli uchránené pred útokmi imunitného systému,“ vysvetľuje Sigristová. Bolo teda potrebné vytvoriť akúsi spolovice priepustnú membránu, ktorá takúto ochranu umožní, a pritom cez ňu bude môcť prechádzať inzulín a aj cukry, aby bunky pankreasu „vedeli“, aké množstvo inzulínu treba produkovať.

Polymérová doštička bude implantovaná do brucha počas krátkeho chirurgického zákroku. Po štyroch až šiestich rokoch ju bude treba vymeniť. Vnútri sa budú bunky pankreasu obnovovať pomocou podkožnej injekcie aplikovanej po šiestich až dvanástich mesiacoch. Takáto frekvencia je neporovnateľná s tým, ako si dnes diabetici musia vpichovať inzulín niekoľkokrát denne.

Zdokonaľovanie tejto membrány si vyžiadalo 20 rokov výskumu a náklady vo výške šiestich miliónov eur. Koncom roka 2015 alebo začiatkom roka 2016 sa v juhofrancúzskom Montpellier a v britskom Oxforde začnú testy na 16 dobrovoľníkoch. Prvé výsledky by mali byť k dispozícii koncom roka 2017.

Ak budú úspešné, diabetici by mohli byť zbavení každodennej nutnosti pichať si inzulín. „Doterajšie liečba je síce účinná, ale dlhodobo môže viesť ku komplikáciám, najmä pokiaľ ide o srdce a mozog. Naším cieľom je tieto komplikácie odstrániť,“ zdôrazňuje Michel Pinget z Európskej asociácie pre štúdium diabetu (EASD), ktorá riadi tento projekt v Štrasburgu.

Diabetológ upozorňuje, že tento projekt neznamená vyliečenie pacientov. Na druhej strane, skvalitnenie života diabetikov by malo široké spektrum pozitívnych vplyvov. V roku 2010 bolo v Európe mesačne registrovaných 1¤850 nových prípadov, teda šesťkrát viac ako v 90. rokoch. Z doteraz nejasných príčin vzniká diabetes čím ďalej, tým v nižšom veku. Ešte pred niekoľkými rokmi sa priemerný vek, keď sa cukrovka 1. typu prejavila, pohyboval medzi piatimi a pätnástimi rokmi, zatiaľ čo dnes to je hneď po narodení do piateho roku.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #diabetes #pacienti #pankreas #inzulín