Vznik úpalu napomáha aj málo vzdušné oblečenie, telesná námaha, obezita, srdcovo-cievne problémy a dehydratácia.
Nikdy nezabudnem na to, ako môj muž vystúpil v Indii z miestneho autobusu, kde sme sa tlačili v príšernej horúčave s domácimi asi hodinu. 180-centimetrový ramenatý chlap si ľahol na trávu vedľa cesty, ťažko odfukoval a krčná tepna mu pulzovala ako o život. Nútila som ho piť, ale nepomáhalo to, vôbec sa nepotil. Zlyhala mu termoregulácia, jeho telo sa nedokázalo vyrovnať s teplotou okolia, prestalo odvádzať prebytočné teplo. Indovia stáli a pozerali sa, ako nad ním bezradne kľačím a núkam ho vodou. Do najbližšieho stánku som išla kúpiť chladené fľaše a prikladala som mu ich na telo, kým sa nezohriali. Nijaké chladnejšie prostredie okrem tieňa pod stromom vtedy navôkol nebolo. Našťastie sa asi po hodine ležania začal potiť a následne sa vzchopil.
Tepelný úpal však vôbec nie je výnimočný ani v našom miernom klimatickom pásme. Medzi typické príznaky patrí slabosť, bolesť hlavy, neistá chôdza, závraty, zrýchlený tep, dýchanie, suchá koža, dokonca kŕče, strata orientácie, prípadne až krátkodobá porucha vedomia. V rámci prvej pomoci je postihnutú osobu nutné preniesť na chladnejšie miesto, uložiť do vodorovnej polohy so zdvihnutými dolnými končatinami, ochladiť telo alebo jeho časti studenou vodou (kúpeľ, obklady) a podať tekutiny (nikdy nie alkohol).
Závažnejšie stavy tepelného úpalu vyžadujú odbornú lekársku pomoc. Najviac sú ohrozené malé deti, obézni ľudia a pacienti so srdcovo-cievnymi či inými chronickými chorobami. Prevenciou je vyhnúť sa preplneným, slabo vetraným priestorom, nosiť vzdušný odev, pokrývku hlavy, ochladzovať telo (u nás v horúcich dňoch, keď v mestách sála horúčava z asfaltu, napr. prestávkou v klimatizovaných prevádzkach), vyhýbať sa pobytu vonku počas poludnia a predovšetkým prijímať dostatok tekutín, aj keď nepociťujete smäd. „V praxi sú komplikácie z prehriatia často práve dôsledkom zanedbaného pitného režimu, napríklad počas cesty v horúcom aute na dovolenku,“ myslí si MUDr. Eva Beňová.
Čo sa týka úpalu, rôznia sa odporúčania, či postihnutému podať, alebo nepodať lieky na zníženie teploty, tzv. antipyretiká. „Ak hovoríme o úpale zo slnka, lepšie je riešiť túto situáciu tieňom, podávaním studenej tekutiny po dúškoch a chladivými obkladmi na telo a končatiny. Odporúčam aj vlažnú (nie studenú!) sprchu. Pacient so silným úpalom často vracia, preto je zbytočné podávať akékoľvek lieky,“ myslí si hlavná lekárka Záchrannej zdravotnej služby ZaMED MUDr. Renata Kratochvilová. „Ani ja by som paracetamol či ibuprofén nepodala, ale, samozrejme, závisí to aj od iných okolností.“ V ťažších prípadoch dehydratácie sú nevyhnutné infúzie, záchranári vedia podať chladný fyziologický roztok, ktorý sa obehom dostane do mozgu a ochladí termoregulačné centrum.
Od úpalu (vyčerpanie z tepla a prehriatie) treba odlišovať slnečný úpal. To je stav, ktorý vzniká priamym pôsobením slnečných lúčov, celkové príznaky sú podobné ako pri úpale, ale pod vplyvom UV lúčov sa poškodí aj koža. Hojenie pokožky urýchlia komerčné dostupné prípravky, napr. s obsahom dexpanthenolu, kalciovou masťou atď.
Prejavy úpalu:
bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, vracanie, zrýchlený dych, tep, suchá koža bez potu, v ťažších prípadoch kŕče, bezvedomie až šokový stav, výrazné zvýšenie telesnej teploty
Ako podať prvú pomoc:
postihnutého presunúť na chladnejšie, tienisté, dobre vetrané miesto, povoliť oblečenie, ochladzovať telo, najmä hlavu, studenými obkladmi, príp. sprejovaním vodou, sprchou, zabezpečiť dostatok tekutín (po dúškoch, lebo príjem veľkého množstva tekutín v krátkom čase môže vyprovokovať vracanie), ideálne neperlivú pramenitú vodu