Prvá pomoc? Lepšia akákoľvek ako žiadna

Záchrannej zdravotnej službe trvá priemerne 11 minút, kým príde na miesto nehody. Dovtedy je prvá pomoc v rukách laikov. Vedieť ju poskytnúť môže znamenať záchranu života vašich najbližších.

03.10.2014 06:00
záchranári, nehoda, prvá pomoc Foto:
Nevedomosť, strach a neochota poskytnúť prvú pomoc pripravuje mnohých o šancu na prežitie do príchodu odbornej pomoci.
debata (3)

Až 75 % úrazov a nehôd sa totiž stáva v prítomnosti príbuzných či priateľov. Prvá pomoc nie je o zložitých vedomostiach či zručnostiach, ale o vôli. Niekoľko jednoduchých úkonov je základom pre ďalšiu pomoc lekárov záchrannej služby a nemocnice. Strach, nevedomosť a z nich plynúca nečinnosť oberajú mnohých o šancu na prežitie.

„Vždy by ste mali mať na pamäti, že akákoľvek prvá pomoc je lepšia ako žiadna,“ hovorí lekár a záchranár docent Viliam Dobiáš. „Nevedomosť, strach a neochota poskytnúť prvú pomoc pripravuje mnohých o šancu na prežitie do príchodu odbornej pomoci,“ skonštatoval.

Ako vyplynulo z prieskumu spoločnosti TNS, 78 % ľudí si myslí, že by v prípade potreby vedeli podať prvú pomoc. Podľa Dobiáša však toto číslo nie je reálne. Skúsenosti z praxe ukazujú, že je to len 5 až 10 % ľudí. Správny počet stlačení hrudníka a záchranných vdychov poznalo iba 38 % ľudí. Odporúčaný pomer je 30 stlačení a dve vdýchnutia. „S poskytovaním prvej pomoci pred príchodom záchrannej zdravotnej služby sa stretávame veľmi zriedkavo. Predpokladám, že ak by ľudia vedeli, ako ju poskytnúť, tak by ju poskytli. Vyhovárajú sa na obavu z poškodenia,“ vraví docent Dobiáš.

Aké sú teda základy prvej pomoci, ktoré by sme mali ovládať? „V základnom kurze sa absolventi naučia rozpoznať zastavenie krvného obehu a dýchania, bezvedomie, krvácanie, poranenia kostí a kĺbov, popáleniny a poleptania a odstránenie cudzieho telesa z dýchacích ciest a základnú prvú pomoc pri týchto situáciách. Ideálne by bolo, keby to vedel každý, ale dobré by bolo, keby tretina až polovica ľudí vedela poskytnúť prvú pomoc, tak by to stálo za to,“ povedal Dobiáš.

Podľa jeho slov sme v porovnaní s vyspelými krajinami na tom biedne. „Tam už ľudia pochopili, že záchranka nemôže prísť do troch minút a svedkovia vzniku úrazu a náhleho ochorenia musia prvou pomocou prekryť obdobie do jej príchodu, čo je približne 10 až 12 minút. Ak sa neposkytuje prvá pomoc, hrozia trvalé následky až smrť,“ konštatoval.

Ani slovenskí šoféri na tom s vedomosťami z tejto oblasti nie sú dobre. „Šoféri sú vzorkou obyvateľstva, ktorí nevedia nič alebo veľmi málo. Pri dopravnej nehode treba najprv zastaviť, zistiť počet poranených a orientačne aj druh zranení, napríklad bezvedomie, krvácanie, hybnosť, začať poskytovať pomoc pri stavoch ohrozenia života – zastavenie dýchania, veľké krvácanie a volať tiesňovú linku 112. Na začiatku si treba obliecť reflexnú vestu, zapnúť varovné osvetlenie vlastného auta, vytiahnuť kľúč zo zapaľovania v havarovanom aute a zatiahnuť ručnú brzdu,“ vysvetľuje princíp prvej pomoci pri autonehode záchranár.

Mnohí z nás nevedia ani to, kedy volať číslo 155 a kedy 112. „Číslo 155 je určené pre volajúcich, ktorí majú zdravotný problém. Pri dopravných nehodách, haváriách, závaloch, pádoch do hĺbky treba volať na číslo 112, čo je linka Integrovaného záchranného systému. Ale v princípe rozlišovanie nie je až také dôležité, operátori 112 aj 155 majú pracovisko spolu a sú navzájom prepojení počítačmi. Na 155 dvíhajú telefón zdravotníci, na 112 nezdravotnícky operátor alebo hasič. Ten preberie adresu a hovor odovzdá zdravotníkovi na doplnenie údajov,“ hovorí docent Dobiáš.

Záchranka medzitým vyráža na adresu. Pred jej príchodom je vhodné zavrieť psov a iné voľne behajúce domáce zvieratá, pripraviť kartu poistenca, užívané lieky a ak máte doma aj zdravotnú dokumentáciu, aj tú. „Dlhodobo chorí by mali mať doma kópiu lekárskeho vyšetrenia špecialistom alebo z pobytu v nemocnici na porovnanie súčasného a predchádzajúceho stavu,“ dodal docent Dobiáš.

Privolanie záchrannej zdravotnej služby

Na dispečingu (operačnom stredisku ZZS) slúžia zdravotníci minimálne s maturitou zo zdravotníckej školy s bohatou praxou na oddeleniach intenzívnej starostlivosti alebo v záchrannej službe, a preto vedia najťažšie choroby spoznať už podľa hlasu volajúceho.

Potrebujú vedieť:

  • Meno volajúceho a číslo telefónu: Aj keď sa číslo vášho telefónu zobrazí v dispečingu na obrazovke, je dobré vedieť, kto volá. V prípade prerušenia vám môžu zavolať, podobne aj v prípade, že zvonček pri bráne nefunguje.
  • Čo sa stalo, aké sú príznaky.
  • Presnú adresu pacienta, miesto nehody, orientačné body.
  • Počet, pohlavie a približný vek postihnutých, druh poranení
  • Podrobnosti, špeciality.
  • Čakajte na ďalšie otázky.

Ktoré číslo kedy volať?

  • 155 – volajte pri výskyte výlučne zdravotných ťažkostí, ušetríte tým cenné minúty
  • 112 – je číslo integrovaného záchranného systému. Voláme ho vtedy, ak okrem zdravotných ťažkostí predpokladáme aj potrebu technickej pomoci – hasičov. Príkladom sú dopravné nehody, pády do hĺbky, úrazy v uzavretých a ťažko prístupných priestoroch, pri úniku škodlivých kvapalín, chemikálií, požiari a hrozbe požiaru. Políciu cez linku 112 žiadajte v prípade podozrenia, že situácia bola spôsobená inou osobou, napr. bitky, napadnutia, pracovné úrazy, agresívne osoby pod vplyvom omamných látok, ozbrojení jedinci
  • Ak si nie ste istí tým, na ktoré číslo treba volať, volajte ktorékoľvek. Operátori 155 aj 112 sú navzájom prepojení v jednom spoločnom centre, vždy v krajskom meste.

Zdroj: prvapomoc.sk

Pomôcť môže aj nová aplikácia

Projekt Krajina záchrancov pripravila mobilnú aplikáciu, ktorá pomôže zvládnuť základné postupy prvej pomoci od prvého kontaktu s postihnutým až po resuscitáciu. Je na stiahnutie zadarmo pre platformy iOS aj Android.

Aplikácia vás prevedie postupmi záchrany života, otestuje základné vedomosti o prvej pomoci. „Kedysi sme so sebou nosievali príručky mladých svišťov. Doba sa však mení a dnes sa nikto bez mobilu nepohne ani na krok. Preto niet lepšieho nosiča, ako dostať informácie o prvej pomoci medzi ľudí. Ak by zvládli aspoň polovicu z toho, čo aplikácia obsahuje, zásadným spôsobom by to mnohým zvýšilo šance na prežitie,“ konštatuje docent Viliam Dobiáš, odborný garant projektu Krajina záchrancov.

V aplikácii nájdete: 15 najčastejších situácií a príslušných scenárov prvej pomoci, ilustrované inštrukcie a videopostupy k jednotlivým zraneniam, GPS lokalizáciu a kontakt na najbližších poskytovateľov kurzov prvej pomoci, interaktívny test s využitým dotykového displeja, zvukovú signalizáciu, ktorá pomáha dodržať frekvenciu stláčaní hrudníka pri resuscitácii, priame volanie na tiesňovú linku.

Stiahnuť si ju môžete zadarmo pre iOS alebo Android z www.prvapomoc.sk/aplikacia.

Vedeli ste, že…

Trest až dva roky
Neposkytnutie prvej pomoci je na Slovensku trestné? Podľa zákona hrozí trest dva roky za mrežami, ak človek neposkytne potrebnú pomoc osobe v nebezpečenstve smrti alebo s ťažkou ujmou na zdraví. V prípade neposkytnutia pomoci pri dopravnej nehode je maximálna trestná sadzba ešte o rok vyššia.

Mozog prežije len štyri minúty
Väčšina nehôd, náhlych zmien zdravotného stavu či úrazov si vyžaduje okamžité podanie prvej pomoci, a to ešte pred príjazdom záchrannej služby. Najmä ak si uvedomíme, že pri poruche životných funkcií (ako je napr. zastavenie srdca alebo dychu) je mozog bez kyslíka približne po štyroch minútach vážne poškodený a priemerný čas dojazdu záchranky je okolo 11 minút.

Infarkty horšie ako rakovina
Najčastejšou príčinou úmrtí sú u nás choroby obehovej sústavy – infarkty, ischemická choroba srdca, mozgová príhoda a podobne. Na tieto choroby zomrelo v roku 2011 dvakrát viac ľudí ako na rakovinu. Preto je dôležité vedieť poskytnúť prvú pomoc práve v prípadoch zlyhania obehu.

Najlepší sú Nóri
Absolútnymi lídrami v poskytovaní prvej pomoci sú Nóri. Až 95 % z nich absolvovalo tréningy na záchranu ľudského života. Na opačnom konci európskeho rebríčka sa nachádzajú Maďarsko (0,3 %), Estónsko (0,7 %), Chorvátsko (1 %). Slovensko sa v tomto zisťovaní nenachádzalo. Ako by asi dopadlo?

Aspoň 30 %
Aby sa významne zvýšila šanca na prežitie obetí nehôd, bolo by potrebné, aby kurz prvej pomoci absolvovalo 30 % populácie toho-ktorého štátu.

280 záchranných staníc
Na Slovensku funguje 273 pozemných a 7 vrtuľníkových staníc záchrannej zdravotnej služby (ZZS).

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #prvá pomoc #Viliam Dobiáš #záchranná služba