Púšťanie žilou môže ozdraviť i omladiť

Hematologičky na Slovensku majú zaujímavé priezviská. Doktorky Drakulová, Krutá či "Báthoryčka" - doc. Bátorová. Aj život MUDr. Kláry Svitekovej, vedúcej lekárky pracoviska Národnej transfúznej služby v bratislavskom Ružinove a nositeľky Diamantovej plakety profesora Jana Janského, sa spája s krvou. Jej priezvisko je v hematológii zárukou, že darcovstvu krvi na Slovensku "svitá" na lepšie časy. Pritom sama po svojom prvom darovaní krvi takmer odpadla...

24.10.2014 06:00
MUDr. Klára Sviteková Foto: ,
MUDr. Klára Sviteková vo svojej pracovni vedúcej lekárky pracoviska Národnej transfúznej služby v bratislavskom Ružinove.
debata (3)

Je boj o darcov krvi nikdy nekončiacim zápasom? Je ich menej či viac v porovnaní s minulosťou?
Myslím, že počet darcov neustále kolíše okolo podobného čísla. Počas existencie Národnej transfúznej služby SR sme síce v počte odberov aj darcov krvi v Bratislave o čosi stúpli, je to však záležitosť niekoľkých rokov. Generácia súčasných pravidelných darcov postupne starne, alebo z darcovstva vypadávajú zo zdravotných dôvodov a kontinuálne ich musia nahrádzať mladí. O nových darcov treba neustále bojovať. Nie je to tak, že tento rok sme robili nábor, takže ten budúci máme voľno.

Koľko percent darcov krvi sa po prvej skúsenosti stáva pravidelnými? Od čoho to závisí?
Dá sa povedať, že 30–40 percent prvodarcov sa stáva trvalými darcami. Časť z nich sa nevráti nikdy, možno mali počas prvého odberu zlú skúsenosť, prišlo im nevoľno, pociťovali úzkosť, nesadla im atmosféra… Preto je veľmi dôležité, aby sa odbery krvi robili v príjemnom prostredí, aby darcovia cítili, že sú vítaní

Ako ste sa k problematike hematológie a v rámci nej darcovstva krvi dostali vy osobne?
Pôvodne som chcela robiť internú, koketovala som s endokrinológiou, kardiológiou. Po materskej dovolenke som dostala ponuku robiť na klinike hematológie, kde bol dobrý pracovný kolektív pod vedením profesora Hrubiška, zakladateľa odboru na Slovensku. Dával nám mladým naozaj obrovský priestor, nútil nás chodiť po kongresoch a prednášať. Navzájom sme medzi sebou súperili, ale v dobrom, posúvalo nás to vpred. Hoci som na klinike hematológie pracovala od svojich 27. rokov, darovať krv som po prvýkrát išla ako približne 35-ročná. Neviem, dovtedy som mala akési zábrany, strach, že odpadnem.

A odpadli ste?
Viete, že takmer áno? Ale nie priamo počas odberu ani krátko po ňom. Ale až po hodine na ceste z obchodu. Pomohol mi jeden z našich darcov.

Základný systém rozdelenia krvných skupín je A, B, AB a nula. Ktorej je u nás najviac a prečo?
Na Slovensku je najviac krvnej skupiny A. V zásade by sa dalo povedať, že smerom na západ pribúda „áčkovej“ skupiny, smerom na sever „nulky“ a smerom na východ nositeľov krvnej skupiny B. Z hľadiska histórie vznikla ako prvá krvná skupina nula, to je tá primitívna, prapôvodná krvná skupina lovcov mamutov. Potom sa zmenila doba a ľudia začali pestovať obilie. Na povrch červených krviniek naberali iné antigény a vznikla krvná skupina A. Samozrejme, takáto zmena trvá tisícky rokov, nie je to tak, že sa najem obilia a zajtra mám inú krvnú skupinu.

A čo „béčkari“? Tí sa ku svojej krvnej skupine ako dopracovali?
Sú to ľudia, ktorí putovali na východ, kde boli menej úrodné oblasti, pahorkatiny, stepi, boli nútení konzumovať primitívnejšie rastliny, korienky, menšiu divú zver. O nositeľoch tejto krvnej skupiny sa hovorí, že sú to veľmi odolní jedinci. A najmladšia krvná skupina AB, ktorá vznikla pred cca 2000 rokmi, je výsledkom spojenia nositeľov krvných skupín A a B. Nie je celkom vysvetlené, ako sa to všetko stalo, ale o týchto ľuďoch sa hovorí, že sú veľmi opatrní a racionálni a môžu jesť zmiešanú stravu, zatiaľ kým „čistí“ nulkári s rodičmi s krvnou skupinou nula sú vnímaní ako typickí mäsožravci.

Podľa vás platí teória stravovania podľa krvných skupín?
Neviem, či platí, ale niečo na nej bude. Medzi nositeľmi krvnej skupiny A je viac vegetariánov, určité druhy jedlá im nerobia dobre. Aj vredovú chorobu žalúdka majú najčastejšie „áčkari“, potom „nulkári“.

Prečo je vlastne dôležité poznať svoju krvnú skupinu? Veď dnes pacientovi aj tak nijaký zdravotník nepodá transfúziu bez toho, aby si opakovane neoveril jeho krvnú skupinu.
Je to dôležité z hľadiska civilnej obrany. Vojnová medicína napríklad používala len dve krvné skupiny: „Áčka“ dostala „áčko“, tých je najviac. Všetci ostatní dostávali nulku. Z dôvodu rýchlej prvej pomoci je dobré mať krvnú skupinu zaznačenú aj v občianskom preukaze . Samozrejme, dnes určite nikto nepodá pacientovi krv len na základe jeho tvrdenia, že má takú a onakú krvnú skupinu, musí si to overiť. Ale poznať svoju krvnú skupinu je dobré aj z hľadiska dedičnosti.

Myslíte, že odhalenie „kukučích mláďať“ urobí v rámci rodín „dobrú krv“?
(Smiech.) Pri veľkej nekompatibilite krvných skupín môže vzniknúť hemolytická choroba novorodencov. Napríklad, ak sa spojí nulka s AB skupinou a dieťa zdedí krvnú skupinu po otcovi. Takisto je dôležitý Rh systém. Ak Rh negatívna matka čaká Rh pozitívny plod, môže sa už počas prvého tehotenstva, prípadného mimomaternicového tehotenstva, pôrodu či potratu imunizovať. Jej dieťatko totiž má na červených krvinkách antigén, niečo, čo jej vlastná krv neobsahuje. Keďže organizmus matky tento antigén nepozná, jej telo si proti nemu vytvára protilátky. S každou ďalšou graviditou sa táto hladina protilátok zvýši a napríklad už pri druhom, treťom tehotenstve sa táto Rh inkompatibilita uplatní. Dieťa dostane hemolytickú chorobu novorodenca, alebo ho budúca matka v určitom štádiu tehotenstva potratí. Hemolytická choroba novorodenca často znamená poškodenie mozgu.

Ako sa to dnes rieši, ak je budúca matka Rh negatívna, jej partner Rh pozitívny a nevie sa, akú krvnú skupinu a Rh systém bude mať plod?
Tak, že dnes by automaticky všetky Rh negatívne budúce mamičky v 28. týždni prvého tehotenstva mali dostať injekciu tzv. Rhegy. Tá je tvorená protilátkami, ktorých úlohou je zabrániť imunizácii matky. V prípade potratu, mimomaternicového tehotenstva či odberu plodovej vody treba Rhegu pichnúť do 24 hodín. V minulosti, pri nedostupnosti antikoncepcie, to bolo horšie, pretože mnohé ženy absolvovali kriminálne potraty, ku ktorým sa nepriznali. Často tak v ich tele následkom toho došlo ku nežiaducej tvorbe protilátok a potom mali problém donosiť dieťa, resp. vznikli komplikácie u dieťatka po pôrode.

Čítala som, že v európskej populácii je 85 % ľudí s Rh pozitívnym faktorom, ale v ázijskej a africkej populácii je Rh pozitívnych až 99 % ľudí. Pre Rh negatívnych ľudí teda môže byť riskantné cestovať najmä do východnej Ázie, pretože v prípade potreby transfúzie tam nemajú zásoby Rh negatívnej krvi. Prečo je to pri Rh systéme takto na svete rozdelené?
Zrejme to súvisí s tým, ako sa pohybovali národy. Čím dlhšie žijú ľudia na jednom území, tým je vyššia pravdepodobnosť výskytu rovnakej krvnej skupiny, Rh faktora, ale aj rôznych genetických porúch. Vieme, že miešanie, tzv. občerstvovanie krvi je zárukou kvality genofondu.

Je možná zmena krvnej skupiny u dieťaťa? Hovorí sa, že krvná skupina v správe o novorodencovi a v zdravotnom preukaze dieťaťa ešte krátko po pôrode nemusí byť konečná, ale do istého veku sa môže zmeniť.
Antigény sa v krvi vyvíjajú do pol roka až roka. Znamená to, že krvná skupina A má protilátku anti B, krvná skupina B protilátku anti A, AB nemá žiadnu a nulka má obe. Ak sú slabo vyvinuté, teoreticky sa do roka môže krvná skupina zmeniť. Je to však pomerne zriedkavé. Takisto sa môže zmeniť krvná skupina príjemcu transplantátu kostnej drene, pretože pri transplantácii krvotvorných buniek môžu mať darca a príjemca rozdielne krvné skupiny. Tam je dôležitejší tzv. HLA systém, ktorý sa nachádza na bielych krvinkách. Pri transplantácii veľkých orgánov – pľúca, srdce, pečeň – však musia mať darca a príjemca rovnaké krvné skupiny v AB0 systéme.

Z času na čas médiami „prebehne“ správa, že sestrička podala pacientovi nesprávnu krv. Čo sa v takom prípade stane? Je možné pacienta zachrániť?
To, čo ste povedali, sa nesmie stať. Nie sestrička, lekár je zodpovedný za podanie krvi. Jeho úlohou je skontrolovať uskutočnenie krížového pokusu a takisto zabezpečovacieho pokusu pri posteli pacienta. Môže sa totiž stať , že dôjde ku zámene pacientov. Stáva sa totiž, že sa na nemocničnej izbe nachádzajú dvaja pacienti s veľmi podobnými alebo dokonca rovnakými priezviskami. V minulosti sa takisto stalo, že na oddelení ležal starý otec hemofilika, ktorý mal pripravenú, „nakríženú“, čiže skontrolovanú krv na podanie transfúzie. Zhodou okolností prišiel jeho vnuk hemofilik s tým istým menom aj priezviskom, ktorý potreboval krv. Našťastie si službukonajúci lekár všimol, že nesedí rok narodenia. Aj takéto náhody sa stávajú. A môžu byť aj smrteľné.( V tomto prípade mali obaja rovnakú krvnú skupinu anič by sa nestalo )

Ale nie je nevyhnutné po podaní „nesprávnej krvi“ zomrieť? Čo sa dá v prospech pacienta urobiť?
Ak je pacient pri vedomí, na to, že sa mu podala nesprávna krvná skupina, sa veľmi rýchlo príde. Najmä ak ide o veľkú inkompatibilitu krvných skupín, napríklad by sa podalo „áčke“ „béčko“, „nulke“ „ábéčko“ a podobne. Pacient okamžite cíti obrovské bolesti v brušnej dutine, obličkách, má problémy s močením. Vtedy treba podávanie krvi okamžite zastaviť, ale nevytiahnuť ihlu zo žily, lebo ak pacient skončí v kóme, už ho nenapichnete. V rámci dialýzy treba podávať roztoky na preplachovanie obličiek, kortikoidy a ďalšie lieky, ktoré zabránia tomu, aby došlo ku masívnej hemolýze, rozpadu červených krviniek.

Je pravda, že už jedno deci nesprávnej krvnej skupiny môže byť pri transfúzii smrteľné? Potom fakt, že niekto v minulosti vôbec prežil po podaní zvieracej krvi, sa vlastne rovná zázraku.
V minulosti sa podávala napríklad jahňacia alebo prasacia krv a niekedy sa stalo, že to ten človek prežil. Možno jeho zdravotný stav nebol taký závislý od transfúzie a nepodali mu veľké množstvo krvi. V polovici 19. storočia sa práve z týchto dôvodov transfúzie krvi zakázali, pretože aj po podaní ľudskej krvi človeku bola úmrtnosť obrovská. Lekári nepoznali krvné skupiny a zákonitosti ich vzájomnej kompatibility. Až viedenský lekár Karl Landsteiner objavil v roku 1901 prvé tri krvné skupiny, skupinu AB neobjavil preto, lebo ju má málo ľudí a nemal taký veľký súbor pacientov. Jan Janský objavil krvné skupiny neskôr, ale všetky štyri. Rh faktor bol objavený až vo vojnových rokoch. Prvú transfúziu krvi u nás podal chirurg profesor Ján Kňazovický v roku 1937. Vtedy ešte nebol známy Rh faktor a bolo to veľké riziko. Aj preto je u nás Kňazovického medaila najvyšším ocenením za darcovstvo krvi.

Takže krv sa ani v súčasnej dobe nedá ničím nahradiť?
Objemovo sa dá celkom dobre nahradiť krvnou plazmou alebo roztokmi s veľkými molekulami, ktoré sú schopné udržať krvný tlak, napätie v cievach. Ale prenášač kyslíka, červené krvné farbivo hemoglobín, nahradíte len ťažko. Hovorí sa o hemoglobínových roztokoch, ktoré by mohli byť akousi dočasnou náhradou napríklad počas operačných zákrokov u Svedkov Jehovových odmietajúcich transfúzie krvi, vydržia tak 5–6 hodín. Neriešia však chronickú anémiu alebo anémie u onkologických pacientov, ktorí sú najväčšími odberateľmi krvi. Komplexnosť krvi sa nedá nahradiť nijakým roztokom.

Príjemcovi transfúzie sa obyčajne dáva celá krv alebo už len jej jednotlivé komponenty?
Dnes už takmer nikto nedostáva celú krv. Anemický alebo vykrvácaný pacient dostane červené krvinky, popálený a hemofilik plazmu, pacienti po chemoterapii dostávajú krvinky a doštičky a tak ďalej. Čiže ak aj darcovi odoberieme celú jednotku krvi, 450 ml, vyrábajú sa z nej komponenty. Potom existujú tzv. krvinkové separátory, s pomocou ktorých môžeme darcovi odobrať len červené krvinky alebo krvné doštičky. Separátor má tú výhodu, že s pomocou neho získame od jedného darcu toľko krvných doštičiek, aké by sme získali od štyroch až ôsmich darcov z bežného odberu. Darca na separátor však musí spĺňať prísnejšie kritériá na odber. Vyberáme si ho z pravidelných darcov.

Prečo sa na Slovensku neodoberá krvná plazma?
Pretože plazmu získavame z bežných odberov celej krvi, ktorá sa neskôr spracúva na spomínané komponenty: krvinky, doštičky, plazmu. Ročne sa na Slovensku uskutoční asi 200-tisíc odberov krvi, z každého odberu tvorí plazma asi dva deci. Znamená to 40-tisíc litrov plazmy, ktoré sa používajú na výrobu koagulačných faktorov pre hemofilikov. Oficiálne takéto získané množstvo plazmy na tieto potreby postačuje.

Aký máte názor na platené odbery krvnej plazmy v susednom Rakúsku?
Tých dvadsať eur, ktoré za to slovenskí darcovia plazmy dostanú, sa trochu zveličuje. Pre našinca je to peniaz, pre Rakúšana je to pri ich platoch akoby stravovacia dávka. Aj u nás sa dáva za odber krvi gastrolístok, bageta a cestovné. Povedala by som, že v Rakúsku je to pri tejto sume považované za akoby bezplatný odber. Pri klasickom platenom darcovstve by im podľa mňa museli dať za plazmu nejakých dvesto eur. Každý štát si krvnú politiku riadi sám a aj keď sme v EÚ, z ich strany je to neetické – zháňať darcov plazmy z iného štátu. Každá transfúzna služba spracúva celú krv a z nej si plazmu vyrobí.

Mnohí darcovia krvi tvrdia, že im odber urobí dobre, že sa po ňom skvele cítia, nebývajú chorí a doslova sa od odberov stávajú závislými. Takže púšťanie žilou v minulosti vlastne malo svoj význam?
Svoju úlohu, samozrejme, zohrávajú endorfíny, ktoré sa po odbere vyplavujú. Urobili ste dobrý skutok, máte dobrý pocit. Je však pravda, že v určitom veku nám prirodzenými mechanizmami krv hustne, pretože určité zrážanie krvi v tele je bežné, len nesmie byť nadmerné. Pravidelnými odbermi sa krvné doštičky tak často nezliepajú dohromady a púšťanie žilou takisto naštartuje novotvorbu krviniek. Niektorí darcovia tvrdia, že majú lepšiu pleť a začínajúci hypertonici ráno pred darovaním vynechajú liek na hypertenziu a po odbere majú aj bez liekov normálny tlak. Niektorí popisujú, že sa im až uľavilo. Takže sa možno dá tvrdiť, že púšťanie žilou ozdraví i omladí.

Ktoré diagnózy, resp. pacienti, spotrebujú najviac krvi?
Onkologickí pacienti. Zákroky ako transplantácie pečene a srdca, ortopedické operácie. Ďalej dopravné úrazy – polytraumy. Popálení pacienti potrebujú najmä plazmu ako tekutú zložku krvi.

Jestvujú darcovia, ktorí pravidelne darúvajú krv alebo určité jej zložky tomu istému chronickému príjemcovi?
Sú príjemcovia, ktorí majú v krvi aj niekoľko vzácnejších protilátok a potrebujú špeciálne otypovaných vzácnejších darcov, ktorých na odbery voláme. Niekedy sme pre daného pacienta v celej Bratislave našli len dvoch darcov a tých sme museli správne načasovať na odber. Odobratá krv totiž kedysi exspirovala po 21 dňoch, dnes je ten čas dvojnásobný, krv môžeme skladovať pri teplote 2–6 stupňov Celzia 42 dní, umožnili to špeciálne roztoky, ktoré používame.

Kto častejšie pri odberoch krvi odpadáva? Chlapi či ženy?
(Úsmev.) Občas sa vyskytnú situácie, že príde 190 centimetrový chlap a už od dverí frfle, lebo mu všetko prekáža. Vzduch je vydýchaný, návleky na topánky sú primalé. Trochu pomachruje a potom odpadne už pri odbere krvnej vzorky. Samozrejme, takého musíme poslať domov, lebo ide o nevoľnosť na psychickom základe, odber 2 ml krvi nikoho neohrozí. Títo ľudia nie sú vhodní ako darcovia. Ak niekomu ostane nevoľno po samotnom odbere, dostane tekutiny a postaráme sa o neho. Niekedy sa stane, že telo sa odberu prispôsobuje oneskorene a tlak poklesne až po určitom čase. Býva to častejšie najmä u ľudí, ktorí pijú menej tekutín. Preto sme opatrní, aj keď niekto povie, že bol pred troma dňami v saune, alebo podával nejaký náročnejší športový výkon. Zdravému človeku však odber krvi naozaj neškodí. Máme tu 52 kilové „šumienky“, ktoré už za odbery krvi „plaketujú“ ostošesť.

MUDr. Klára Sviteková, vedúca lekárka... Foto: Pravda, Katarína Acélová
MUDr. Klára Sviteková MUDr. Klára Sviteková, vedúca lekárka pracoviska Národnej transfúznej služby v bratislavskom Ružinove.

MUDr. Klára Sviteková

Lekársku fakultu Univerzity Komenského v BA ukončila v 1976. V roku 1981 získala 1. atestáciu z vnútorného lekárstva, o 3 roky neskôr 2. nadstavbovú atestáciu z hematológie a transfúziológie. Tomuto odboru zasvätila celý svoj profesionálny život. Pracovala na Fyziatrickej klinike Fakultnej nemocnice v Bratislave, odkiaľ prešla na Kliniku hematológie a transfúziológie na Partizánskej ulici, neskôr do Národnej transfúznej služby v bratislavskom Ružinove. V súčasnosti pracuje ako hlavná lekárka Národnej transfúznej služby SR, pracovisko Ružinov. V tomto roku dostala Cenu primátora mesta Bratislava a ocenenie SČK za rozvoj darcovstva v SR a Bratislave.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #krv #darcovstvo krvi #MUDr. Klára Sviteková