Pokles pamäťových funkcií je individuálny. Zhoršením pamäti trpí po päťdesiatke takmer polovica ľudí, po sedemdesiatke už tri štvrtiny. Pokiaľ je pamäť trénovaná, sú jej funkcie menej narušené a uchovávajú sa dlhší čas.
Pravidelná mentálna námaha spôsobuje rast nových buniek, pretože každá aktivita napomáha tvorbe nových výbežkov a spojení medzi jednotlivými neurónmi v mozgu. Naopak, pri pasívnom prežívaní každodenného života bunky slabnú a zanikajú. Tréning pamäti udržiava mozog aktívny a zdravý. Okrem toho sa vďaka nemu uvoľňujú isté chemické látky dôležité pri fungovaní imunitného systému. Vďaka nim sa mozog chráni pred ochorením a poškodením.
Primeranou dennou aktivitou sa mozog udržiava v pohotovosti. Nemusí to byť pritom náročné cvičenie. Čítanie kníh, časopisov či novín niekoľkokrát do týždňa znižuje riziko demencie v neskoršom veku až o 35 % v porovnaní s tými, čo nečítajú vôbec. Krížovky, naopak, vyžadujú pamäť a obrazovo-priestorové funkcie. Lúštenie sudoku okrem toho precvičuje navyše aj logiku.
„Vynikajúcim spôsobom, ako pamäť trénovať, je napríklad pexeso alebo hranie kartových hier kanasta, žolík či bridž. Všetko sú to obľúbené hry, ktoré pozná takmer každý," hovorí Jana Karásková zo spoločnosti Piatnik, ktorá si vybudovala meno práve vďaka kartám pre malých i veľkých. Netreba tiež zabúdať na vzdelávanie. Seniorom ho ponúkajú napríklad školy tretieho veku.
Skupinový tréning pamäti môže byť príjemnou zábavou medzi rovesníkmi. Osvedčenou metódou sú napríklad spoločenské hry. „Číselnú hru Rummikub, podobnú kartovej hre žolík, môžu hrať až štyria hráči. Jej cieľom je poskladať herné kamene do číselných postupiek alebo skupín, vďaka rôznym kombináciám si hráči precvičia nielen pamäť, ale aj logické myslenie,“ dopĺňa Jana Karásková.
Na záver už len citát Medzinárodnej gerontologickej spoločnosti: „Nielen obohatiť život o roky, ale obohatiť aj roky životom.“