Ako uviedli, antibiotiká nie sú lieky proti bolesti a ani nemôžu vyliečiť každú chorobu. Účinkujú len proti bakteriálnym infekciám. Až 80 % zimných ochorení nosa, uší, hrdla a pľúc je však vírusového pôvodu, liečba antibiotikami je preto pri nich bezvýznamná.
„Mnohé ochorenia, ktoré sa vyskytujú počas zimy môžu mať rovnaké príznaky, ale nemusia vyžadovať rovnakú liečbu. Aj pre lekára je často ťažké rozlíšiť medzi vírusovým a bakteriálnym pôvodom ochorenia. Ak bolo pacientovi v minulosti predpísané antibiotikum a on sa uzdravil, môže byť pre neho lákavé použiť ho znova na podobné príznaky. Či si však ochorenie skutočne vyžaduje liečbu antibiotikami, môže zistiť len lekár,“ vyjadril sa Herda. „Objav antibiotík považujeme za jeden z najväčších zázrakov modernej medicíny. Vďaka nim bolo zachránených veľa miliónov životov a predĺžila sa stredná dĺžka života. Ich zbytočné podávanie a nesprávne dávkovanie však vedie nielen k znižovaniu ich účinnosti, ale aj nežiaducim vedľajším účinkom. Antibiotiká preto musia byť predpisované na základe vyšetrenia lekárom a liečba nimi musí byť racionálna, efektívna a cielená,“ doplnila Sedláková. Pri rozhodovaní sa či použiť pri liečbe antibiotiká pomáha lekárovi takzvané CRP vyšetrenie.
Z údajov 30 krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru vyplýva, že žiadnej členskej krajine sa v nemocniciach nepodarilo významne znížiť spotrebu antibiotík, naopak, osem krajín zaznamenalo významné zvýšenie. Podľa štatistík po tom, čo v roku 2009 zaznamenalo Slovensko pokles počtu predpísaných balení, sa množstvo predpísaných antibiotík opäť zvýšilo, a to z 5 328 697 v roku 2012 na 5 697 011 v roku 2013. Zvýšená preskripcia priamo súvisí s neracionálnym predpisovaním antibiotík, pričom zbytočné predpisovanie následne vedie k znižovaniu ich účinnosti.
Zachovať účinnosť antibiotík čo najdlhšie je však podľa odborníkov úloha nielen pre lekára, ale aj pre pacienta. „Pokiaľ nebudeme starostlivo rozlišovať medzi nezávažnými vírusovými a závažnými bakteriálnymi infekciami, tak sa nám môže stať, že žiadne antibiotiká už nebudú účinné,“ povedala Bendová. „V posledných rokoch sa počet novozavedených antibiotík zmenil na nulu. Žiadajme ich predpisovať uvážene, aby nenastala v tejto oblasti liečby infekcií apokalypsa. Sme na prahu priepasti postantibiotickej éry. Neuvážený krok, hoci aj vpred, znamená hlboký pád,“ doplnil Krčméry.
Z prieskumu, ktorý vlani realizovala Európska komisia na vzorke tisíc Slovákov, vyplýva, že 41 % užívalo za posledných 12 mesiacov antibiotiká, pričom až 95 % z nich ich predpísal lekár. Najčastejším dôvodom pritom boli bronchitída, bolesť hrdla a chrípka. Účastníci prieskumu zároveň odpovedali na štyri otázky o účinkoch a použití antibiotík, pričom na všetky dokázalo správne zareagovať iba 24 %. Až 68 % pritom uviedlo, že za posledný rok nedostali žiadne informácie o tom, že v určitých prípadoch nie je nevyhnutné užívať antibiotiká. Štyridsať percent pacientov upozornil na ich zbytočné užívanie lekár, 19 % sa o tom dozvedelo z televízie či novín, 12 % o tom povedali rodinní príslušníci alebo priatelia a zvyšným opýtaným poskytli informácie v lekárni alebo iným spôsobom. Až 86 % by však túto informáciu najradšej počulo od doktorov. Osemdesiatštyri percent si zároveň myslí, že za to, aby sa antibiotiká neužívali v neopodstatnených prípadoch a zostali tak efektívne, je zodpovedný každý člen spoločnosti.