Navyše mnohí hypertonici majú aj iné, pridružené diagnózy, dodáva MUDr. Ivana Šoóšová, PhD., primárka Ambulantného oddelenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. "Tzv. čistých hypertonikov bez iných zdravotných problémov je v praxi málo. Naši pacienti neprichádzajú len z dôvodu hypertenzie, ale vďaka iným vážnym srdcovo-cievnym problémom. A veľké percento z nich má vysoký krvný tlak ako jeden z najvýznamnejších rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb, najmä infarktu a mŕtvice. Ani zavedením stentu či voperovaním bajpasov sa problém hypertenzie nevyrieši. Pacienta hypertonika je už nevyhnutné celoživotne sledovať a liečiť.
Hypertenzia je najčastejšia diagnóza, aká sa vôbec vyskytuje u dospelých. V 92 % ide o tzv. primárnu hypertenziu, keď sa presná príčina nedá jednoznačne určiť, lebo ide o kombináciu genetiky a rôznych faktorov súvisiacich so životným štýlom. Z tohto hľadiska je sekundárna hypertenzia, najmä ak je vedľajším účinkom niektorých liekov, tá „lepšia“. Odstránením príčiny je možné sa jej zbaviť. Napríklad tá spôsobená zúžením artérie, ktorá vedie krv do obličky, sa dá odstrániť rozšírením tejto cievy prostredníctvom zavedenia stentu.
„Ľahké štádiá hypertenzie s horným tlakom do 159 mmHg by sa ešte mohli dať do veľkej miery odstrániť zmenami v životnom štýle, obmedzeným príjmom soli, redukciou hmotnosti, pravidelným cvičením, zvýšeným príjmom ovocia, zeleniny, skoncovaním s cigaretami,“ tvrdí odborníčka.
„Pacient však musí byť naozaj motivovaný a disciplinovaný. Ak je však systolický tlak 180 mmHg a viac, úprava životného štýlu zväčša nepomôže, liečba liekmi je nevyhnutná. Jedna vec je výška krvného tlaku, ale aj celkové kardiovaskulárne riziko, kde sa zohľadňuje, či má pacient napríklad diabetes, hypertrofiu ľavej komory a podobne. Aj podľa toho sa lekár rozhoduje pri predpise farmakologickej liečby.“ Navyše platí, že ak pacientovi v ambulancii namerajú 3. stupeň hypertenzie s tlakom rovnajúcim sa či vyšším ako 180/110 mmHg, je potrebné zasiahnuť liekmi okamžite.
Samozrejme, hypertenzia sa nediagnostikuje z jedného či dvoch ambulantných meraní v rozmedzí 15 minút. Zdravý človek alebo dobre nastavený pacient by mal mať priemernú hodnotu krvného tlaku, ktorú si sám odmeria doma ráno a večer 7 dní v týždni, menej ako 135/85 mmHg. Optimálne je mať požičaný tlakový holter, ktorý už poskytujú mnohé ambulancie internistov a kardiológov. Ten meria tlak v určitých časových intervaloch – najčastejšie každú polhodinu počas dňa a raz za hodinu v noci. Existujú pacienti, ktorí majú najmä nočné výstupy tlaku. Pri 24-hodinovom meraní sa za normálny tlak považuje priemer pod 130/80 mmHg, priemerné denné hodnoty sú rovnaké ako v prípade domáceho merania, čiže 135/85 mmHg. Priemerný nočný tlak meraný holterom musí byť rozhodne nižší, pod 120/70 mmHg.
Jestvuje 5 základných skupín liekov na liečbu krvného tlaku, antihypertenzív. Patria sem diuretiká, ktoré znížia tlak na princípe odvodnenia, ACE inhibítory, kalciové blokátory a sartany rozširujú cievy, každá skupina na základe iného mechanizmu. Betablokátory, jednoducho povedané, pozitívne ovplyvnia stresové nastavenie. „Ak mám napríklad 50-ročného manažéra, ktorý je trochu obézny, fajčí, má vyšší cholesterol, v noci má dobrý tlak, ale cez deň vysoký z dôvodu stresu, rozhodnem sa skôr pre betablokátor,“ vysvetľuje primárka Šoóšová.
„Pre ženu po menopauze alebo pacienta s diabetom či narušenými obličkovými funkciami je lepšou voľbou ACE inhibítor, ktorý pozitívne ovplyvní aj tieto diagnózy. Navyše jestvujú dvoj- aj trojkombinácie antihypertenzív. Veľmi častá a vhodná je napríklad kombinácia diuretika, odvodňujúcej látky, a niektorej z látok, ktoré rozširujú cievy, resp. zablokujú ich stiahnutie. Ak totiž telo vylúči obličkami tekutiny, automatická reakcia, akási obrana organizmu spočíva v tom, že stiahne cievy. Ale druhá účinná látka v lieku mu v tom zabráni.“
Tlak odborníčka odporúča kontrolovať najmä ráno pred užitím liekov, hoci to nemusí byť bezprostredne po zobudení. A rozhodne ramenným, nie zápästným tlakomerom!