Príbeh: Svoju diagnózu môžem nazvať aj chorobou strachu

Pani Božena Hrehová bojuje s rakovinou pankreasu už desať rokov. Vytrpela si toho veľa.

03.05.2015 06:00
Božena Hrehová Foto:
Božena Hrehová bojuje s rakovinou pankreasu už desať rokov.
debata

„Metastázy mi spôsobili zlomeninu chrbtice, podstupovala som ťažké liečby, z ktorých sa mi robili otvorené rany na nohách. Stále sa liečim a zároveň pracujem. Som fyzioterapeutická sestra. Nevzdávam sa,“ rozpráva.

„Moje zdravotné problémy sa začali pred rokmi. Vždy, keď som zjedla niečo pikantné alebo ťažké, mala som v oblasti žalúdka kŕče. Navyše, takmer vždy sa spájali s nejakou stresovou situáciou. Svoju diagnózu môžem nazvať aj chorobou strachu.“

Pri veľkých bolestiach vždy vyhľadala lekára. A vždy sa to skončilo rovnako – dostala tabletky. Nikdy ju žiaden lekár neposlal na ďalšie vyšetrenie. Až po niekoľkých rokoch ju pri ďalšom bolestivom záchvate poslal lekár na ultrazvuk a dal urobiť krvné testy. „Doktor zistil, že chvost pankreasu je hypogénny a v pečeni sa nachádzajú hemangiómy. Tým sa to skončilo. Bolo to tri roky pred konečnou diagnózou, a dnes si myslím, že to boli prejavy nádoru v pankrease a metastáz v pečeni.“

Ako ďalej hovorí, až keď spadla a zlomila si ruku, pri kontrole lekárovi nešlo do hlavy, že po takom banálnom páde má zlomenú ruku. „Dal mi spraviť onkomarkery a CT brucha. Onkomarkery boli len zvýšené, nie vysoké. Odporučili mi operáciu. A po nej nastalo hrozivé ticho. Až po čase mi syn povedal, že keď sa pýtal lekárov na výsledok operácie, povedali mu, že mám pred sebou tri, maximálne šesť mesiacov života. Moja diagnóza znela rakovina pankreasu s mnohopočetnými metastázami do pečene.“

Keď si pani Božena uvedomila, čo ju čaká, chcela skoncovať so životom. Bola na trinástom poschodí, a tak si bola istá, že sa jej to podarí. Okno sa však nedalo otvoriť. „A tak sa začal môj boj. Chemoterapia, ožarovanie… Objavili sa ďalšie metastázy. Keď sa moje výsledky zlepšili, rozhodli sme sa s mojím onkológom vynechať istú zaťažujúcu liečbu. A to bola asi chyba. Začala som dostávať biologickú liečbu vo forme tabliet, ale tie mi nesadli,“ rozpráva. Nasledovala ďalšia náročná liečba. O pomoc požiadala množstvo organizácií. Okrem jednej mi nepomohol nik.

„Teraz mám opäť v pečeni novovzniknuté lézie. Budem musieť opäť bojovať. Neviem, dokedy to môj organizmus bude znášať.“ Ako ďalej pani Hrehová prízvukuje, mala vlastne "šťastie v nešťastí“, keďže u nej nejde o najčastejší adenokarcinóm, ale o neuroendokrinný nádor pankreasu, ktorý je menej agresívny.

„Patrím medzi desať percent pacientov s lepšou prognózou. Pri tomto druhu nádoru sú lepšie možnosti liečby ako v prípade adenokarcinómu, kde platí smutná skutočnosť, že už roky k nám naň neprišla žiadna nová liečba. Bola som šťastná, keď som po roku od operácie mohla nastúpiť do práce a vlastne počas rokov liečby som pracovala. Devätnásteho apríla uplynie desať rokov môjho boja s touto diagnózou. Nemôžem sa ale vzdať. Sľúbila som totiž vnukovi, že budem na jeho promócii. A on je ešte len druhákom na práve,“ vraví Božena Hrehová, ktorá okrem toho, že je pacientkou, je aj prvou členkou pacientskej sekcie pankreasu v združení Europacolon Slovensko.

„Som rada, že niekto dokázal prelomiť bariéry mlčanlivosti o tejto chorobe. Som odhodlaná hovoriť o tom, čo pacienti s týmto ochorením potrebujú a čo prežívajú. Mnoho ľudí totiž svoju chorobu tají. Ľudia potrebujú informácie a ja verím, že s Europacolonom im ich dokážeme priniesť. Musíme prelomiť začarovaný kruh, ktorý tu je,“ dodala.

debata chyba
Viac na túto tému: #príbeh #rakovina pankreasu