Štítna žľaza častejšie trápi ženy

Okrem toho pribúdajú rôzne autoimunitné ochorenia, z ktorých choroby štítnej žľazy patria medzi najčastejšie. Problémy so štítnou žľazou sa až štyrikrát častejšie vyskytujú u žien.

Čo je to štítna žľaza?
Je najväčšou žľazou endokrinného systému v tvare akéhosi motýlika. Nachádza sa na prednej strane krku, pred priedušnicou, tesne pod tzv. štítnou chrupkou hrtana. Pozostáva z dvoch lalokov, ktoré sú uložené po oboch stranách priedušnice.

Čo všetko ovplyvňuje štítna žľaza v organizme?
Praktický celú látkovú premenu. Ak štítna žľaza produkuje málo hormónov, náš metabolizmus sa spomalí. Ak je hormónov veľa, metabolizmus sa zrýchli. Dá sa povedať, že ovplyvňuje každú bunku v tele, každý orgán. Úlohou štítnej žľazy je vytváranie hormónov. Na to je potrebný dostatočný príjem jódu v potrave. Jód je stopový prvok, ktorý je základným stavebným kameňom hormónov štítnej žľazy. Funkciu štítnej žľazy reguluje podmozgová žľaza hypofýza, ktorá vylučuje hormón stimulujúci štítnu žľazu.

Prečo sa kuchynská soľ jodiduje?
Už v začiatkoch minulého storočia si lekári začali všímať masový výskyt chorobného zväčšenia štítnej žľazy, tzv. strumy. Bolo to predovšetkým vo vnútrozemí a v oblastiach veľkých horských masívov. Ak struma postihuje veľkú časť populácie, nazýva sa endemická struma. V oblastiach masívneho výskytu strumy sa zároveň zistil významný výskyt ťažkých neuropsychických degenerácií. Dokázalo sa, že príčinou je nedostatok jódu v potrave. Na Slovensku sa o vymiznutie endemickej strumy zaslúžil endokrinológ doc. MUDr. Julián Podoba, CSc., so svojimi spolupracovníkmi. Začiatkom 50. rokov vyšetrili vo vyše 600 slovenských obciach takmer 160-tisíc osôb a dokázali, že struma postihuje obyvateľstvo na celom území Slovenska. V niektorých oblastiach, napr. na Žitnom ostrove, Kysuciach či Orave, v Slovenskom rudohorí, malo strumu až 70 % dievčat, 60 % chlapcov do desať rokov a 80 % dospelých žien. Vo väčšine týchto oblastí sa zistil nedostatok príjmu jódu ťažkého stupňa, predstavoval iba štvrtinu až tretinu potrebného množstva. Výsledky tohto rozsahom dovtedy nevídaného výskumu viedli k zavedeniu jódovej profylaxie, ktorá sa začala jodidovaním kuchynskej soli. Hoci je jódový deficit stále celosvetovým problémom, príjem jódu na Slovensku je dnes nielenže dostatočný, ale podľa ďalšej štúdie, kde sa vyšetrilo 7 600 detí v 12 štátoch, patrí medzi najlepšie v Európe. Predbehlo nás jedine Holandsko.

Môžu mať aj deti problémy so štítnou žľazou?
Dieťa sa už dokonca môže narodiť so zníženou funkciou štítnej žľazy. Preto sa u nás vykonáva novorodenecký skríning okrem iného aj na vyhľadávanie vrodeného ochorenia štítnej žľazy, tzv. kongenitálnej hypotyreózy. Slovensko patrilo medzi prvé krajiny, kde sa takýto skríning zaviedol. Ešte v pôrodnici sa deťom odoberie krv z pätičky, odtlačí sa na filtračný papier a v skríningovom centre sa z nej určujú hladiny hormónov štítnej žľazy TSH (tyreotropný hormón, stimulujúci štítnu žľazu) a voľného tyroxínu. Z toho je možné zistiť, či štítna žľaza funguje tak, ako má. Ak by sa tento problém nezačal včas liečiť a dieťaťu by sa nedodali chýbajúce hormóny štítnej žľazy, zostalo byť ťažko mentálne postihnuté, pretože hormóny štítnej žľazy majú vplyv aj na vývoj mozgových buniek. Pri novorodeneckom skríningu sa niekedy zistí aj to, že dieťatku sa vôbec nevyvinula štítna žľaza a vtedy vzniká tzv. atyreóza. Niekedy môže byť štítna žľaza aj zle uložená (ektopia štítnej žľazy).

Aké sú choroby štítnej žľazy vo všeobecnosti?
Štítnu žľazu môžu trápiť zápaly, pričom najčastejší je autoimunitne podmienený zápal štítnej žľazy. Existujú aj bakteriálne či vírusové zápaly. Pri autoimunitnom ochorení vysoká hladina protilátok časom vedie k zníženej činnosti štítnej žľazy. Znížená činnosť štítnej žľazy znamená, že štítna žľaza dodáva do krvi málo hormónov. Táto chyba môže byť vrodená, môže vzniknúť po operácii, po liečbe rádiojódom, ale najčastejšie vzniká práve následkom spomínaného chronického autoimunitného zápalu. Zvýšená činnosť vzniká pri tzv. Basedowovej chorobe, keď sa v tele tvoria protilátky povzbudzujúce štítnu žľazu tvoriť hormóny vo zvýšenej miere. Iná forma zvýšenej činnosti sa vyskytuje pri zväčšenej štítnej žľaze, v ktorej sa vytvorili uzly. Štítna žľaza môže byť zväčšená rovnomerne, ale aj ako uzlovitá struma. Endemická (oblastná) struma následkom nedostatku jódu už bola u nás zlikvidovaná. Rakovina štítnej žľazy sa najčastejšie vytvára v uzloch a niekedy aj v cystách (dutých priestoroch naplnených tekutinou). Najlepšou prevenciou je preto odstrániť podozrivé uzly a niekedy aj cysty. Vo všeobecnosti teda možno skonštatovať, že väčšina ochorení štítnej žľazy vedie k dvom extrémom: tým prvým je nedostatočná činnosť tohto orgánu, keď bunky štítnej žľazy vytvárajú málo hormónov potrebných na správne fungovanie tela (nedostatočná funkcia). Opačný extrém je hyperfunkcia štítnej žľazy, čiže jej zvýšená činnosť. Samostatnou kapitolou sú zápaly a potom nádory štítnej žľazy, ktoré môžu byť zhubné i nezhubné. Dobrá správa je, že väčšinu chorôb štítnej žľazy dnes odborníci vedia liečiť – s pomocou liekov, chirurgického zákroku, rádiojódom a doplnkom je kúpeľná liečba.