Vitamíny sú skupinou trinástich zložiek chemických látok, ktoré sú pre človeka nevyhnutné. Transformujú v tele živiny na energiu, ale majú tiež aj ochranné a preventívne účinky. „Látky v rastlinnej strave pôsobia ako prevencia kardiovaskulárnych a rakovinových ochorení. Napríklad marhule obsahujú farbivo betakarotén a kyselinu listovú, ktoré chránia pred rakovinou prostaty, prsníkov a čriev. Hrozno v sebe ukrýva kyselinu listovú, farbivá a draslík, ktorý pomáha pri odstraňovaní odpadových látok z organizmu a riadení srdcového rytmu,“ vysvetľuje gastroenterológ Peter Minárik.
Nezaostáva ani typické jesenné ovocie. Hrušky majú silný antibakteriálny, močopudný a posilňujúci účinok, slivky poskytujú ideálnu kombináciu vápnika a fosforu, čím posilňujú kosti a pomáhajú tráveniu. Jablká ponúkajú flavonoidy a pektíny, ktoré pôsobia ako strážcovia čriev. Paradajky, papriky alebo uhorky sú bohaté na vitamín B, C a K, ale aj na alkaloidy, karotén a rôzne minerálne látky. Napríklad zelená paprika je výdatný zdroj kyseliny listovej, ktorá má pozitívne účinky na krvotvorbu, chráni srdce a zlepšuje náladu. Cibuľa má množstvo vitamínov, éterických olejov a živín s obsahom síry, železa, medi, fosforu, selénu, ako aj fytoncíd, ktorý ničí choroboplodné zárodky a zastavuje rast niektorých baktérií a mikroorganizmov. Mrkva je bohatá na betakarotén, vitamíny B, C, D a E, minerály a stopové prvky. Pomáha očiam, znižuje hladinu cholesterolu a zlepšuje trávenie.
Mnohé z užitočných rastlinných živín sú vo svojej podstate antioxidanty. „Sú to látky, ktoré poskytujú bunkám ochranu pred poškodením z oxidatívneho stresu, a to tak, že viažu nestabilné voľné kyslíkové radikály. Medzi antioxidanty patria niektoré vitamíny, ale aj látky nevitamínovej povahy, napríklad karotenoidy a minerály,“ vysvetľuje Minárik a ponúka aj príklad: „Názornou ukážkou preventívneho pôsobenia antioxidantov je rozkrojené jablko ponechané voľne na vzduchu. Kyslík, ktorý je vo vzduchu, v ňom spúšťa oxidatívne procesy, v dôsledku čoho rýchlo zhnedne. Ak sa však jablko pokvapká citrónovou šťavou, ktorá obsahuje vitamín C, oxidatívne procesy sa spomalia a dužina ostane bledožltá.“ Podobne je to aj s naším organizmom.
Antioxidanty nájdeme v ovocí, zelenine, strukovinách, bylinách, ale aj celozrnných obilninách, obilných klíčkoch a rastlinných olejoch. Množstvo sa ich nachádza aj v korení. Mletý klinček sa vyznačuje najvyššou antioxidačnou aktivitou zo všetkých rastlinných potravín.
Aby sme si zabezpečili dostatočný príjem antioxidantov, mali by sme konzumovať rastlinné potraviny každý deň a striedať jednotlivé druhy zeleniny, ovocia, strukovín, byliniek a korenín. „Ak to budeme robiť každý deň, nemusíme potom počítať, v ktorej potravine sa koľko akej látky vyskytuje. Automaticky si zabezpečíme dostatočný prísun antioxidantov a ostatných fytochemikálií,“ konštatoval odborník na výživu.
Na zachovanie cenných látok by sme mali umývať ovocie a zeleninu vcelku pod tečúcou vodou, uprednostniť šetrnú tepelnú úpravu a neskladovať ich ošúpané. Aby naše telo dokázalo zužitkovať vitamíny, potrebuje tiež pohyb a dostatočný prísun kvalitných rastlinných tukov, ktoré zabezpečujú rozpustnosť a vstrebávanie vitamínov. Napríklad vitamíny skupiny ADEK, dokonalé pre kosti, kožu a zuby, sú rozpustné v tukoch. Najväčším zdrojom vitamínu D je jeho tvorba v koži vplyvom slnečného UVB žiarenia a netreba sa pritom dlho a rizikovo opaľovať. „Vzácny D vitamín sa nachádza tiež v hríboch, mlieku, sóji aj cereáliách,“ dodal Minárik.