So žltačkou v nemocnici na Srí Lanke

Hepatitída typu E. Áno, aj taká existuje a u nás proti nej nie je možné očkovanie. Ide o nákazu, ktorá sa prenáša rukami a jedlom, prevencia je možná len zvýšenou hygienou, čo v podmienkach krajín tretieho sveta nie je vždy možné. Martina Trginová z Kremnice vinou tohto typu žltačky strávila dva týždne v nemocnici na Srí Lanke.

12.08.2015 06:00
India, ulica, trh, ovocie Foto:
Martina dostala hepatitídu E v Indii.
debata

Martina videla už kus sveta a nemožno o nej povedať, že by nevedela, ako sa správať v krajinách, ktoré u nás zaraďujeme pod prívlastok „exotické“. Okrem súkromných ciest pracuje aj ako sprievodkyňa cestovnej kancelárie Victory Travel a sprevádza na cestách po Indii, krajinách Juhovýchodnej Ázie a Iráne. Nakazila sa pravdepodobne počas svojho pobytu v Indii, kde trávila poskúškové obdobie. Pred sebou mala veľké plány: mesiac strávi na Srí Lanke, kde navštívi bývalé spolužiačky z indickej školy a užije si svadbu kamarátky. A následne výlet do vysnívaných Himalájí.

„Moja duša sa tešila, ale telo akosi protestovalo, čoraz nástojčivejšie volalo po oddychu. Myslela som, že ide o prechladnutie, nebodaj chrípku. Už vtedy som si mala všimnúť túto červenú kontrolku,“ spomína na prvé príznaky ochorenia, ktoré má inkubačnú lehotu približne dva týždne. V hlavnom meste Srí Lanky Kolombe začala mať prvé tráviace problémy. Kto by už prikladal v Ázii špeciálnu pozornosť hnačke! Kde-tu pocítila bolesť brucha na pravej strane a mala čoraz menšiu chuť do jedla. V tom čase ešte stále príznaky pripisovala nervozite z nepoznaného či štipľavejšej kuchyni. Bola predsa zaočkovaná proti hepatitíde typu A a B, dokonca aj proti týfusu!

Na „éčku“ je potrebné myslieť tiež

„Odkedy vieme diagnostikovať hepatitídy A, B, C a D, každoročne sa vyskytovali viaceré prípady akútnych hepatitíd, kde sa nám nepodarilo objasniť pôvodcu ochorenia,“ hovorí prof. MUDr. Ivan Schréter, CSc., prednosta Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. „V posledných rokoch vzhľadom na informácie z okolitých krajín a lepšiu dostupnosť diagnostiky infekcie vírusom hepatitídy E aj na Slovensku pribúdajú prípady tejto nákazy nielen dovezenej zo zahraničia, ale dokonca aj u pacientov, ktorí nie sú cestovateľmi. Od roku 2008, keď bol diagnostikovaný prvý prípad hepatitídy E, bolo na Slovensku celkovo potvrdených tridsať prípadov tejto akútnej hepatitídy – v minulom roku deväť a v tomto roku šestnásť. Z toho pozitívna cestovateľská anamnéza bola zistená len u siedmich pacientov. Ostatné prípady nemali súvislosť s pobytom v endemických oblastiach. Hepatitída E sa teda šíri aj na území Slovenska a odborníci by na ňu mali myslieť.“

Medzitým sa jej na jazyku vytvoril biely povlak a stolica bola bledšia a bledšia. Moč nezvyčajne oranžový. Vyhľadala na internete svoje príznaky a vychádzala jej z toho len „žltačka“. Ale veď je očkovaná! Navyše vôbec nie je žltá! Nevedela, že ožltnutie je len jeden z príznakov tohto ochorenia, ktorý sa môže, ale nemusí, vyskytovať. Navyše nie hneď od začiatku. Aj preto niektorí odborníci pomenovanie žltačka nemajú radi, pretože ide o hepatitídu – zápal pečene.

„Nechápala som to,“ hovorí. „V Indii som sa stravovala len s ostatnými a nikto iný okrem mňa neochorel. Naozaj som si dávala pozor na to, čo dám do úst, a ak som aj jedla na ulici, jedlo vždy pripravovali pred mojimi očami. Vodu som pila len tú, čo nám dávali v internáte, alebo balenú. Hygienu som dodržiavala takisto. Je však pravda, že prevencia sa nie vždy dá dodržiavať na 100 %. Ak žijete dlhodobo v cudzej krajine, prestanete sa na mnohé veci pozerať ako na potenciálne hrozby. Jednoducho sa adaptujete.“

Po návšteve lekára ju s podozrením na žltačku hospitalizovali v štátnej nemocnici v meste Anuradhapura, meste, do ktorého počas návštevy Srí Lanky zavíta väčšina turistov. Otvorené ženské oddelenie, kde sa stala atrakciou pre celú nemocnicu, veľa postelí, nijaký strach z toho, že by mohla byť infekčná pre ostatných. Nie je vydatá? Ešte nepracuje, už ani neštuduje a cestuje? Nestará sa ani o domácnosť? Ľahkovážna Európanka! Dostala infúzie a čakalo sa na testy. Medzitým jej ožltla pokožka aj očné bielka. Nechutilo jej vôbec jesť, stravu jej nosili srílanské kamarátky. „V nemocnici na Srí Lanke pravdepodobne niečo ako pečeňová diéta a izolácia infekčných pacientov nepoznajú,“ opisuje svoje zážitky. Celé dni trvalo, kým jej vôbec diagnostikovali hepatitídu a ďalšie dlhé dni nebolo jasné, aký typ vlastne má.

Keďže v Anuradhapure sa nepodarilo potvrdiť žltačku typu A ani B, proti ktorým bola zaočkovaná (mimochodom, očkovanie sa považuje za doživotné), premiestnili ju do nemocnice v hlavnom meste Kolombe. Štvorhodinová cesta v sanitke po hrboľatých srílanských cestách. V kolombskej nemocnici o nej, samozrejme, nič nevedeli: Nemali dosť miesta. Poslali ju ležať na otvorené oddelenie, kde bolo možno tridsať postelí oddelených nezatiahnutými plátennými závesmi (zatiahnite ich v tej horúčave!) pod konštrukciou pripomínajúcou hangár. Namiesto stien len nízke múriky a monzúnový vetrík prinášal smrad z blízkej skládky odpadu. Mačka s mačiatkom na zemi pri jednej z postelí.

zväčšiť Biela Európanka, ktorá v nemocnici na Srí Lanke... Foto: archív Martiny Trginovej
nemocnica v Kolombe, žltačka Biela Európanka, ktorá v nemocnici na Srí Lanke v pokročilom štádiu ochorenia ožltla.

Sestrička jej chcela zobrať krv bez rukavíc, a natiahla si ich až po tom, čo ju Martina na to upozornila. Bola to skúška nervov a trpezlivosti, kým ju premiestnili do luxusnejšej časti za príplatok 18-tisíc rupií, čo je 120 eur (priemerný mesačný príjem na domácnosť na Srí Lanke je cca 30-tisíc rupií – 200 eur). Dostala sa na jednotku izbu naozaj porovnateľnú s nadštandardom u nás. Ale aj tak – štyri dni bez vizity s prítomnosťou doktora. Telefonovanie do laboratória, kam poslali jej vzorky krvi, až kým jej nedošiel kredit na karte.

Konečne! Je to žltačka typu E! Po potvrdení diagnózy mohla informovať ambasádu, konzulát i poisťovňu na Slovensku, aby sa začal vybavovať letecký transfer s lekárskou asistenciou. Cesta domov prvou triedou, do ktorej by sa inak v živote nedostala. Dnes sa na tom smeje. Po vyšetrení v Banskej Bystrici a preštudovaní lekárskych správ ju prepustili do domácej liečby. Hepatitída typu E, našťastie, neprechádza do chronicity. A očkovanie ju, našťastie, uchránilo pred horším typom „béčkovej“ žltačky, ktorý mohla dostať v ázijskej nemocnici prostredníctvom nesterilných ihiel. A ešte jeden nechcený suvenír si priniesla z nemocničného vankúša. Vši. Ale aj tých je možné zbaviť sa bez následkov. Našťastie.

Čo je hepatitída typu E

pýtame sa Martininej ošetrujúcej lekárky MUDr. Elišky Lovrantovej, infektologičky z Banskej Bystrice

Aké sú cesty prenosu hepatitídy E? Je to „choroba špinavých rúk“ ako hepatitída A?
Áno, najčastejší je orálno-fekálny prenos, čiže konzumácia vody alebo potravín druhotne infikovaných vírusom hepatitídy E. Vyskytuje sa aj prenos primárne nakazeným a nedostatočne tepelne spracovaným mäsom zvierat. Dá sa nakaziť ovocím a zeleninou z tržnice, ktoré sa polievajú vodou nejasného pôvodu, aby vyzerali sviežo. Nedávno bol opísaný výskyt tejto nákazy po konzumácii mäsa z mušlí. Navyše je možný aj prenos krvnou transfúziou alebo z matky na dieťa počas tehotnosti.

A čo liečba? Liečia sa len príznaky?
Špeciálnu antivirotickú liečbu zatiaľ nemáme. Len podpornú, na liečbu príznakov. Pokojový režim, „ľahká“ strava, vylúčenie alkoholických nápojov a látok zaťažujúcich pečeň, lieky na regeneráciu pečene. Hospitalizácia podľa stavu, vždy však v prípade tehotných žien. V prípade chronickej hepatitídy bol úspešne použitý ribavirín, ktorý sa inak používa pri liečbe hepatitídy C. V Číne existuje vakcína proti hepatitíde E.

Aká je infekčnosť tejto žltačky? Prečo Martinu nechali na Srí Lanke ležať v jednej miestnosti s iks ďalšími pacientmi?
Nevie sa to úplne presne, ale vírus sa nachádza v stolici infikovaného asi týždeň pred vypuknutím prvých príznakov až do 30 dní po nástupe žltačky. V rozvojových krajinách nemajú infekčné oddelenia a izoláciu veľmi neriešia. Počas mojich ciest do Afriky a Nepálu som videla úplne iné prístupy k pacientom, napríklad v Keni ležia dvaja pacienti v jednej posteli, jeden má AIDS a druhý tuberkulózu, nikto nerieši nejakú epidemiológiu. A miestny lekár ani netuší, koľko pacientov má žltačku typu C či E, lebo to ani nevyšetrujú.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #hepatitída #Srí Lanka #cestovateľka