Strieborný prístroj "vypne" tras, bolesť a ovláda močový mechúr

Video na youtube.com. 40-ročný pacient s Parkinsonovou chorobou ukazuje do kamery, ako sa mu trasú ruky. Toto ochorenie uňho spôsobuje taký silný tras, že by nebol schopný ani napiť sa. Zoberie do rúk malý ovládač a stlačí gombík. Vyšle signál do neurostimulátora voperovaného pod svojou kľúčnou kosťou. Elektródy implantované v mozgu okamžite zareagujú. Tremor zmizne. Science-fiction? Nie. Výdobytky tohto typu máme aj na Slovensku a niektoré naši lekári použili ako prví na svete. Aj o tom hovorí Ing. Pavol Lepey, vedúci slovenského zastúpenia americkej firmy Medtronic, výrobcu medicínskych technológií.

20.08.2015 06:00
operácia Foto: ,
Neinvazívna operácia chrbtice. Vpravo O-rameno.
debata

Vy ste na vlastné oči videli klavírneho virtuóza s Parkinosovou chorobou, ktorý sa veľmi triasol. Po zapnutí voperovaného neurostimulátora dokázal opäť hrať…
Hlboká mozgová stimulácia patrí určite medzi najväčšie medicínske zázraky. Malý neurostimulátor sa implantuje v oblasti pod kľúčnou kosťou pacienta a pomocou elektród sa prepojí s mozgom. Pacient ho môže zapnúť a vypnúť pomocou diaľkového ovládača. Vidíte človeka s neurodegene­ratívnym ochorením, ktorý sa napriek užívaniu liekov nedokázal učesať či najesť, ako odrazu hrá na klavíri.

Iný typ neurostimulátora implantoval ako prvý v strednej a východnej Európe náš neurochirurg MUDr. Róbert Illéš v Bratislave pacientovi s chronickými bolesťami chrbtice, ktorému už nezaberali ani silné lieky. Toto „elektronické analgetikum“ sa už na Slovensku používa?
Vďaka implantovanému neurostimulátoru sa už mohlo do plnohodnotného života vrátiť viacero slovenských pacientov. Ide o malý strieborný prístroj veľkosti náramkových hodiniek, ktorý sa pacientovi trpiacemu úpornými bolesťami implantuje pod kožu. Prostredníctvom elektród je spojený s miechou a zabraňuje prenosu informácie o bolesti do mozgu. Najnovší typ, o ktorom hovoríte, bol uvedený na trh v decembri 2013 a je odolný voči MRI.

zväčšiť Ing. Pavol Lepey. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Ing. Pavol Lepey Ing. Pavol Lepey.

Na čo je dobrá odolnosť voči magnetickej rezonancii?
Už slovo magnet hovorí o tom, že pacient je pri vyšetrení vystavený silnému magnetickému poľu. Jeho pôsobenie však môže vodivé časti stimulátora výrazne zahriať, a keďže sú v okolí elektród miechové tkanivá, táto forma diagnostiky ako tepelného skenu bola doposiaľ tabu. Skúsenosti však ukazujú, že vyšetrenie MRI skôr či neskôr potrebuje väčšina pacientov, ktorí podstúpili neurostimuláciu. Takže moderná technológia pri výrobe neurostimulátorov priniesla v tomto smere pozitívnu zmenu. Táto odolnosť je dôležitou vlastnosťou napríklad aj pri kardiostimulátoroch či implantovateľných defibrilátoroch. Magnetická rezonancia je navyše šetrnejšie vyšetrenie ako rtg či CT.

Prvenstvo držíme aj pri implantovaní neurostimulátora pre pacientov s problémami ovládania močového mechúra. Ako funguje táto technológia?
Ten sa implantuje do panvovej oblasti pacienta. Elektrické impulzy nahrádzajú impulzy z mozgu, ktoré regulujú fungovanie močového mechúra a najnovšie dokonca aj análneho zvierača. Tento neurostimulátor ako prví implantovali martinskí urológovia pod vedením profesora Jána Švihru. Prví pacienti liečení takouto terapiou už sú aj v trnavskej nemocnici. Terapie neurostimuláciou určite nie sú prvoplánové, nie sú určené pre každého, ale dôležité je vedieť, že sú k dispozícii a môžu z nich profitovať aj naši pacienti.

Je zaujímavé, že v situácii, v akej je naše zdravotníctvo, patria naši lekári medzi priekopníkov v zavádzaní týchto technologických noviniek. Je to otázka jednoduchšej legislatívy?
Niečo je aj otázkou legislatívy. Ak hovoríme o predklinickom skúšaní, na Slovensko dokážeme skôr priviezť niektoré technológie, aby sme ich mohli zapojiť do štúdií na pacientoch. To nám trochu otvára dvere. Implantovanie defibrilátora s unikátnou funkciou merania objemu tekutiny v pľúcach, ktorá sa môže hromadiť pri zlyhávaní srdca, sme realizovali v Košiciach ako prví na svete. Časový priestor v príchode nových technológií medzi svetom a Slovenskom však vo všeobecnosti nie je dramatický, ide o niekoľko mesiacov. Mnohé sa do SR dostávajú paralelne so západnou Európou. Máme špičkových lekárov a ich potenciál treba využiť. Ak vedia použiť novú terapiu, prečo by sme nemohli byť lídrami? Nové inzulínové pumpy sú dokonca dostupné skôr na Slovensku než v Spojených štátoch. Na slovenský trh sa snažíme dostať aj prístroje, ktoré si kliniky nemôžu dovoliť. Nie je to vždy kúpa, ale aj rôzne formy spolupráce.

Napríklad O-rameno, unikátny prístroj, ktorý trojrozmerne skenuje pacienta? Ako jedna z mála v Európe ho už päť rokov využíva Vojenská nemocnica v Ružomberku.
Ide o pohyblivý posuvný kruh v tvare písmena O, ktorý na začiatku operácie zosníma pacienta podobne ako CT a trojrozmerne zobrazí jeho anatómiu v reálnom čase. Kedykoľvek chirurg potrebuje obraz, prisunie zariadenie a získa ďalšie snímky. Vďaka prístroju môžu tamojší neurochirurgovia urobiť minimálne invazívny výkon. Operačný tím ani pacient nie sú vystavení kontinuálnemu rtg žiareniu. O-rameno sa spája s počítačovou navigáciou, ktorá je vybavená kamerou. Tá sníma operačné pole, takže operatér vidí na monitore, kde sa práve nachádzajú špeciálne inštrumenty určené na tento zákrok.

Umelý stavec. Foto: Medtronic
umelý stavec Umelý stavec.

Bol medializovaný prípad, keď zákrokom s pomocou tohto O-ramena odborníci pomohli pacientovi so psoriatickou artritídou, ktorá mu rozožierala krčné stavce. Išlo mu doslova o krk, prudší pohyb mu mohol prerušiť miechu a viacerí neurochirurgovia ho odmietli operovať.
Áno, operoval ho MUDr. Peter Durný, primár Neurochirurgickej nemocnice v spomínanej Vojenskej nemocnici v Ružomberku so svojím tímom. Bez týchto navigačných prístrojov sú niektoré operácie príliš riskantné a mnohých pacientov nechcú inde operovať. Aj ja mám príklad z vlastného okolia, keď mal pacient po úraze chrbtice zlomený stavec, čo by sa inokedy riešilo korzetom a dlhodobým pobytom na lôžku. Po miniinvazívnom výkone chodil po vlastných po troch dňoch a rekonvalescencia sa z ročného obdobia skrátila na dva-tri mesiace. Tam pomohli nielen naše implantáty, ktoré spevnili poškodený stavec, ale boli zavedené s pomocou zobrazovacích techník určených pre miniinvazívu. V princípe môžeme povedať, že pred zákrokom si lekári urobia MRI alebo CT snímku pacienta, to vložia do navigačného systému a reálne vidia, kde sa pacientovi pohybujú v tele bez toho, aby doňho hľadeli cez veľkú otvorenú ranu. Máme navigačné systémy, ktoré lekára navigujú, kam sa pohnúť, aby správne zaviedol implantát. Také, čo „strážia ruky chirurga“, keď sa pohybuje v blízkosti miechy, a v prípade rizika jej poškodenia okamžite vyšlú signál. Medtronic má aj intraoperatívne MRI, ktoré však zatiaľ na Slovensku nie je. To by veľmi pomohlo napríklad pri operáciách nádorov v mozgu, pretože priamo na operačnom stole by neurochirurgovia mohli urobiť ešte jednu snímku, ktorá by ich ubezpečila o tom, že naozaj vyoperovali celý tumor. Znížili by tak riziko recidívy. Verím, že sa nám podarí priviezť aj takúto technológiu.

Ste často v kontakte aj so samotnými pacientmi?
Keď som pracoval v nemocnici ako technik, boli sme na operačných sálach denne. Čo sa týka pacientov, bolo vždy veľmi príjemné, ak niekoho odvážali z operačnej sály a poďakoval sa aj nám. Pritom som mal na starosti technické zabezpečenie, o ktorom pacient často nemal ani potuchy. Spomínam si na staršieho pána, bol som pri operácii, keď mu pre srdcové zlyhávanie implantovali náš kardiostimulátor. Po čase som ho stretol aj počas jeho kontroly. Poďakoval sa za to, že opäť môže fungovať so svojimi vnúčatami, pretože predtým nebol schopný ani prejsť z obývačky na toaletu. Dnes s nimi opäť chodí na pieskovisko.

Spomínate kardiostimuláciu. Najmenší kardiostimulátor Medtronicu má veľkosť eurovej mince a implantuje sa injekčne bez chirurgického zákroku. Lekári ho pomocou malého katétra zavedú priamo do srdca. Je už k dispozícii aj na Slovensku?
Na Slovensku sa ešte neimplantuje. V zahraničí sa uskutočnili prvé klinické skúšania a ešte chvíľu potrvá, kým sa ho u nás podarí kategorizovať. Áno, vďaka miniaturizácii je zavedený priamo v srdcovej komore. Je tu však množstvo iných našich technológií v oblasti kardiostimulácie a defibrilácie. Z hľadiska počtu terapií má u nás najväčšie zastúpenie práve divízia Manažment chorôb srdcového rytmu. Na druhom mieste je Divízia srdcovo-cievne choroby, ktorá vyvíja liečebné postupy a produkty, ako sú napríklad stenty na odstraňovanie zúžení priamo v srdci či pri rôznych oslabeniach a vydutinách na aorte. Zavádzajú sa pomocou katétra. Alebo chlopne. Aj tie je možné zaviesť miniinvazívne, pomocou katétrov, takže pacientovi nie je potrebné otvárať hrudník. Samozrejme, nie je to štandard vhodný pre každého.

Metronic vyrába aj vrtáky do lebky. Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
lebka, vrták Metronic vyrába aj vrtáky do lebky.

Jeden druh umelej chlopne sa vraj implantuje cez katéter priamo do srdca pacienta, pričom je vyrobený zo špeciálneho kozmického materiálu nitinolu vynájdeného pre potreby NASA. A na tomto kove je pripevnené tkanivo z prasaťa až 1¤200 stehmi. Takže doslova „handmade“?
Mnohé veci sú robené ručne, pretože nie všetko sa dá urobiť pomocou stroja. S veľkým podielom ručnej práce sa vyrábajú aj niektoré typy katétrov či stenty. Navštívil som náš výrobný závod v Írsku, kde som videl, koľko manuálnej práce treba urobiť, kým z kusa rovného drôtu vznikne stent. Švy na chlopni, ktorú spomínate, nielenže nezvládne stroj, ale ani každý človek – na jemnom tkanive to robia ázijské ženy s drobnými prstami.

Nedávno ste na tlačovej konferencii predstavili novú inzulínovú pumpu, od ktorej už nie je ďaleko ku vývoju umelého pankreasu. Keďže diabetikov stále pribúda, pravdepodobne aj v tejto sfére máte svoje želiezka v ohni.
Áno, inzulínové pumpy, monitorovanie hladiny cukru v krvi, jednorazové produkty pre diabetikov, softvér na manažment cukrovky – počet diabetických pacientov používajúcich niektorý z našich výrobkov je pomerne vysoký. Nová inzulínová pumpa je určená najmä pre ľudí s diabetom 1.¤typu, ktorí sú odkázaní na celoživotné podávanie inzulínu, a navyše trpia častými hypoglykémiami. Dokáže predvídať hladinu cukru v krvi a rozpoznať tak hroziace riziká pre pacienta o polhodinu skôr, ako vôbec nastanú. Je schopná zareagovať a regulovať množstvo a čas podávaného inzulínu.

V minulosti ste povedali, že medicínske technológie Medtronicu zlepšujú život jedného človeka na svete každé tri sekundy. Ako ste to vypočítali?
(Úsmev.) To je jednoduchá matematika, závisí od počtu našich výrobkov, ktoré sa každoročne realizujú na svetovom trhu. Keď som v tejto firme pred dvanástimi rokmi začínal, hovorilo sa o siedmich sekundách. Dnes sa kalkuluje s číslom 2,7. Takže už je to menej ako spomínané tri sekundy.

Ľudia si povedia, dobre, vaše produkty sú úžasné, ale musia byť pre náš zdravotný systém veľmi drahé.
Áno, ak vám poviem, že nejaký prístroj stojí desaťtisíc eur, je to veľmi veľa. Ak sa to však týka vás alebo niekoho blízkeho, peniaze prestávajú zohrávať úlohu. Mnohé tie terapie prinášajú pacientom možnosť vrátiť sa do reálneho života. Predstavte si pacientku s vážnou inkontinenciou, ktorej kolaboval osobný život. Implantácia neurostimulátora takémuto človeku vracia aj pocit dôstojnosti. Alebo vodič sanitky v Košiciach, ktorého bolesti chrbtice už boli také neznesiteľné, že bol na morfiovej terapii. Vďaka neurostimulácii sa môže vrátiť do práce. To prináša prospech aj pre štát, pretože títo ľudia neostávajú na ťarchu sociálnemu systému.

Spomínam si, ako neurochirurg MUDr. Illéš hovoril pri téme neurostimulátora, že pacient ho musí prijať ako súčasť svojho tela, svojou dušou. Stretávate sa aj s obavou mať v tele niečo cudzie?
Možno to ani nie je o pocite, že mám v sebe nejakú kovovú škatuľku. V tom nevidím problém. Pre úspech terapie je však dôležitá spolupráca pacienta, tzv. compliance. A nemusí sa to týkať práve najmodernejšej medicínskej technológie, ale aj obyčajnej tabletkovej liečby. Ak pacient nie je poriadny a neužíva lieky, ktoré mu predpísal lekár, je liečba zbytočná. Ak nepočúva rady a odporúčania odborníka, terapia nemá efekt. Nepamätám si, že by niekomu museli vyoperovať náš prístroj, pretože ho „duševne nezniesol“, možno len v prípade, že nebol dosiahnutý potrebný terapeutický efekt a pri výmene generátora sa rozhodli ho vyňať. Odborníci preto zvažujú skôr to, či je pacient dostatočne seriózny a schopný zvládnuť obsluhu prístroja. Dnes sa každý naučí ovládať mobilný telefón, niekto však na ňom využije 10¤% a niekto 90¤% funkcií. A takto je to aj s našimi terapiami a technológiami.

MEDTRONIC je globálny líder v oblasti medicínskych technológií. Spoločnosť založili v roku 1949 v americkom Minneapolise, kde sídli aj svetová centrála. Vykonáva činnosť v 120 štátoch a zamestnáva vyše 40-tisíc ľudí. Výrobné centrá sú v 36 krajinách sveta. Medtronic vyvíja a vyrába širokú škálu produktov a liečebných postupov s dôrazom na poskytovanie komplexnej starostlivosti – diagnostika, prevencia a monitorovanie chronických stavov. Technológie firmy sa používajú na liečbu porúch srdcového rytmu, porúch chrbtice, cievnych chorôb, kardiochirurgie, neurochirurgie, Parkinsonovej choroby a cukrovky. Produkty firmy sú na Slovensku 15 rokov, obchodné zastúpenie Medtronicu je v SR od septembra 2003. Country managerom je Ing. Pavol Lepey, ktorý vyštudoval VŠT so zameraním na biomedicínske prístroje.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #bolesť #Parkinsonova choroba #Medtronic #Pavol Lepey